Tom Nicholson v Martine: Nová generácia potrebuje príklady charakteru

O tom, čo charakterizuje Slovensko a Slovákov, o princípe korupcie vo vládnych štruktúrach, ale aj o „mŕtvej“ investigatívnej žurnalistike v prostredí slovenskej kultúry prišiel v druhej polovici marca študentom Evanjelického bilingválneho gymnázia v Martine porozprávať bývalý investigatívny novinár Tom Nicholson, známy z kauzy Gorila.
Kauza Gorila
Kanadský novinár žijúci na Slovensku Tom Nicholson študentom priblížil pozadie vzniku spisu tajnej služby „Gorila“ a kauzy s rovnomenným názvom. Nicholson presvedčivo popísal šesťmesačný záznam, ktorý bol legálnou cestou zaistený na základe sledovania bytu Zoltána V., nazývaného aj „gorila“. Zoltán V. kúpil byt, ktorý mal slúžiť ako miesto stretnutí predstaviteľov nemenovanej investičnej skupiny s lídrami vtedajšej slovenskej koalície. Spis konkrétne pomenováva viacerých poslancov, kauzy, rozhodovanie o tendroch či korupčné machinácie. Podľa T. Nicholsona nemenovaná investičná skupina našim voleným zástupcom z vlády diktovala skutočne podstatné veci. „Požičiaš mi svoj vplyv, ja si ho od teba kúpim. A keďže ti platím, budem robiť presne to, čo si prajem“, vysvetlil Nicholson jednoduchý princíp spolupráce spomínanej investičnej skupiny s predstaviteľmi slovenskej štátnej moci. „Gorila odkryla fakt, že slovenská politika a štátna správa je v rukách iných ľudí“, dodal Nicholson. Aj preto si myslí, že „to najhoršie, čo na Slovensku máme je zlá správa štátu“.
Prepracovaný korupčný systém
Gorila opisuje udalosti v slovenskej politike od roku 1998, ktoré boli zaznamenané v spise Slovenskej informačnej služby. Odhaľuje sa tu výrazné prepojenie politikov s finančnými skupinami ovplyvňujúce ich konanie. Gorila mala byť pôvodne vydaná pol roka pred jej skutočným vydaním, jej vydanie bolo však pozastavené, resp. zakázané. Tomovi Nicholsonovi to paradoxne pomohlo, pretože mal dostatok času nato, aby knihu doplnil o ďalšie dodatočné zaujímavosti. Dielo uzrelo svetlo sveta koncom júla 2012.
Po prečítaní knihy Gorila nasleduje bezprostredná reakcia. Čitateľ cíti „hrôzu, strach aj hnev z toho, kam sa dostalo Slovensko, ktoré malo po svojom osamostatnení v roku 1993 šancu na pomerne dobrý začiatok. Je pochopiteľné, že človek v podstate nerozumie, že tu skutočne ide o veľmi prepracovaný korupčný systém“, myslí si o korupcii, na ktorú spis Gorila jasne poukazuje T. Nicholson. Dodávajúc, že to, čo je dnes na pôde slovenskej politiky najviac potrebné je „preskúmať spojenie medzi oligarchami, ktorí stoja za financovaním politických strán a samotnými politikmi.“
Vox populi – hlas ľudu
Po vypuknutí kauzy Gorila vyšli do ulíc tisíce protestujúcich – boli znechutení a nahnevaní. Kauza Gorila akoby otvorila občanom oči, ktorí dovtedy „nevideli“, myslí si Nicholson. Gorila dokázala zmobilizovať verejnosť, čo bola výrazná zmena, keďže od roku 1989 Slováci nepripustili fakt, že takáto špina v štáte reálne existuje.K aktivite Slovákov prispel zrejem i fakt, že v kauze zlyhali viacerí. Politici, ktorí záujmy štátu podriadili svojim ekonomickým záujmom, polícia aj verejní činitelia vysokej politiky a ekonomiky, ktorí o spise vedeli ale mlčali. Zlyhali napokon aj novinári, ktorým chýbala odvaha pre verejné odhalenie kauzy, čím popreli svoju základnú povinnosť – informovať verejnosť o plniť úlohu spoločenskej kontroly. Na druhej strane však novinári nemajú za úlohu doviesť prípad k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, keďže novinár nemôže suplovať štátne orgány. Smutnou pravdou však ostáva, že na Slovensku sa nenašlo médium, ktoré by bolo ochotné vydať spis, ktorý nahlas odkrýva a pomenováva korupciu na najvyšších miestach. Spis malo k dispozícii pritom dokonca niekoľko významných printových redakcií naklonených pravici už v roku 2009.
Hlas študentov ESŠ
V rámci diskusie žiaci ESŠ v Martine spolu s T. Nicholsonom spoločne hľadali odpoveď na otázku „prečo sa to všetko deje a čo nám chýba nato, aby klesla miera korupcie a zvýšila sa slovenská politická kultúra.“ Podľa Nicholsona na Slovensku chýba „hnacia energia, ktorou by boli spoločné myšlienky, spájajúce všetkých občanov.“ Ako ďalšie dôvody slabej občianskej sily a angažovanosti Nicholson označil stále nenaplnenú potrebu „oddelenia bohatých oligarchov a mecenášov politických strán od konkrétnych politikov, potrebu priblíženia sa politikov k občanom a rovnako aj väčšiu aktivitu ľudí, ktorí by určili hranice správania a konania politických elít.“
Študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine si počas prednášky T. Nicholsona mohli uvedomiť, že občianska spoločnosť znamená, že politický priestor nie je vlastníctvom politikov, ktorí si myslia, že dostali mandát "vládnuť nad občanmi". Občianska zodpovednosť znamená, že zákon platí pre každého, nielen pre plebs; znamená, že v politike reálne pôsobia inštitúty, organizácie, jednotlivci. Rovnako, ako v nej má pôsobiť aktívne sa zapájať do spoločenského života aj cirkev, spolu so svojimi inštitúciami (napríklad školami). Každý z nás má občiansku zodpovednosť za chod a spravovanie krajiny, v ktorej žije, ako hovorí Písmo v Gn 1,28. Nachádzame tu mandát „vládnuť a spravovať zem“ – mandát daný človeku od Boha. Tento kresťanský ideál je preto potrebné spojiť s ľudskou aktivitou. Iba tak sa môže status kresťana plne prejaviť aj v jeho angažovanosti v spoločnosti.
Nová generácia potrebuje príklady charakteru
Debata na pôde Evanjelickej spojenej školy v Martine, ktorej poslucháčmi boli gymnazisti ESŠ sa uzavrela v presvedčení, že súčasná politická kultúra je vysoko nevyhovujúca. Viditeľne nato napokon poukázali aj protesty v uliciach, krátko po prepuknutí kauzy Gorila. Kauza však pohla predovšetkým statusom quo, ktorý na slovenskej politickej scéne pretrvával posledné roky; hoci to bol status plný korupčných škandálov, slovných urážok, obvinení a opakovaných mediálnych prestreliek; často bez svojho zmyslu a odkazu. Po diskusii s novinárom Tomom Nicholsonom sme si mohli ale uvedomiť i to, že za posledných dvadsať rokov na Slovensku dospela generácia, ktorej nároky na charakter a cnosti politikov výrazne prevyšujú tie, ktoré nachádzame na súčasnej politickej scéne.
Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené