Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

SNK zdigitalizovala pri príležitosti 100. výročia začiatku vojny fotografie a mapy z ciest M. R. Štefánika

Autor: SNK zdigitalizovala pri príležitosti 100. výročia začiatku vojny fotografie a mapy z ciest M. R. Štefánika
Foto: SNK zdigitalizovala pri príležitosti 100. výročia začiatku vojny fotografie a mapy z ciest M. R. Štefánika
Uverejnené: 18. apríl 2014

Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala a verejnosti sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu pri príležitosti 100. výročia začiatku 1. svetovej vojny fotografie jednej z najvýznamnejších osobností, ktorá v tomto vojnovom konflikte reprezentovala záujmy slovenského a českého národa, generála Milana Rastislava Štefánika. Fotografie zo zbierok Literárneho archívu SNK boli zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív aj pri príležitosti blížiaceho sa 95. výročia tragickej udalosti, pri ktorej generál M. R. Štefánik zahynul.

Depozity SNK uchovávajú veľmi bohatý fotografický a textový materiál ku generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý preukázal svoje diplomatické, politické a strategické zručnosti práve počas krvavého konfliktu 1. svetovej vojny. 4. mája si zároveň pripomíname 95. výročie pádu lietadla, pri ktorom generál Štefánik tragicky zahynul. SNK verejnosti postupne sprístupní sériu jedinečných dokumentov – fotografie, mapy, osobnú knižnicu či reakcie na pád lietadla – ktoré má vo svojich archívoch“, povedala generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

 

SNK zverejnila na www.dikda.eu tieto fotografie a mapy:

- M. R. Štefánik na ferotypii a dobových pohľadniciach
- Fotografie rodného domu M. R. Štefánika v Košariskách
- Ukážka z rukopisu najstarších veršov M. R. Štefánika, r. 1896 – 1899
- Fotografia M. R. Štefánika v čase študijného pobytu v Zürichu, r. 1902
- Matematické výpočty a nákresy M. R. Štefánika
- Fotografie pasu M. R. Štefánika do Francúzska
- Fotografie domu v Paríži, v ktorom sa nachádzal byt M. R. Štefánika
- Fotografia M. R. Štefánika s priateľmi v Paríži
- Mapa ciest M. R. Štefánika po Európe
- Mapa ciest M. R. Štefánika do mimoeurópskych krajín
- Fotografie M. R. Štefánika pri práci v pevnosti Cormeilles pri Paríži, r. 1912
- Fotografia M. R. Štefánika počas prvej africkej cesty na love v južnom Alžírsku, apríl – máj 1909
- Fotografia M. R. Štefánika pri práci na ostrove Tahiti
- List M. R. Štefánika adresovaný T. G. Masarykovi v Paríži, 3. 4. 1919
- Vizitka M. R. Štefánika
- Fotografie trosiek havárie lietadla M. R. Štefánika, r. 1919
- Fotografia poslednej rozlúčky s M. R. Štefánikom v Brezovej

 

Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika. Narodil sa ako šieste dieťa, po ňom prišli na svet ešte ďalší šiesti súrodenci. V neľahkých podmienkach sa rodičom podarilo vychovať deväť detí. Oduševnený slovenský národovec a vzdelanec Pavol Štefánik mal doma bohatú knižnicu a aj touto cestou sa snažil vychovávať svoje deti. Milan Rastislav začal študovať na košarištianskej škole, neskôr odišiel do Šamorína. Stredoškolské štúdium začal na evanjelickom lýceu v Prešporku, neskôr odišiel do Šopronu a potom do Sarvaša. Všade dosahoval výborné študijné výsledky. V Sarvaši zmaturoval a rozhodol sa odísť študovať do Prahy na techniku, odbor stavebné inžinierstvo. V Prahe pôsobil spolok Detvan a Milan Rastislav tu získal štipendium od Českoslovanskej jednoty. Stal sa hlasistom a stúpencom myšlienok učiteľa T. G. Masaryka.

 

V marci 1898 sa Štefánik stal tajomníkom Detvana

O rok neskôr odišiel z techniky a dal sa zapísať na odbor astronómia, ktorý sa vtedy študoval na Filozofickej fakulte. Medzi slovenskými pražskými študentmi si postupne získaval autoritu a na jeseň 1901 sa stal predsedom spolku Detvan. Neskôr odišiel študovať do Zürichu. V roku 1903 začal Vavro Šrobár opäť vydávať Hlas a rozhodol sa, že ako jeho súčasť bude vydávať aj Umelecký hlas, venovaný literatúre a umeniu. Štefánik mu pri redigovaní Umeleckého hlasu pomáhal. Do realistického Času písal pravidelné pondelkové úvodníky o slovenskej kultúre a politike, ktorých cieľom bolo informovať českú verejnosť o Slovensku. Upozorňoval najmä na postupujúcu maďarizáciu a nabádal českú spoločnosť, aby pomáhala Slovensku konkrétnymi činmi.

 

Po štúdiách sa miestom Štefánikovho pôsobenia stal Paríž

Začiatky boli veľmi ťažké, žil v chudobných podmienkach. Jeho cieľom bolo dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi, ktorého neskôr Milan Rastislav upútal. Ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy  - výstup na observatórium na vrchole Mont Blancu či pozorovanie úplného zatmenia Slnka v španielskom Alcosebre. Janssen predniesol Štefánikovu štúdiu Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka v Alcosebre na zasadnutí Francúzskej akadémie a publikoval ju aj časopis Akadémie Comptes rendus hebdomadaires des séances de l´Academie des sciences. Vedecky najúspešnejší bol pre Štefánika rok 1906, kedy uverejnil sedem vedeckých prác. Postupne sa zaradil do parížskeho vedeckého sveta. V tom istom roku dostal Štefánik poverenie od firmy Bureau des Longitudes viesť francúzsku výpravu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka. Cestu využil aj na poznávanie Ruska a Strednej Ázie. Navštívil v Jasnej Poľane Leva Nikolajeviča Tolstého a jeho lekára Dušana Makovického. Po návrate do Paríža mu valné zhromaždenie Francúzskej astronomickej spoločnosti udelilo Janssenovu cenu.  Neskôr Milan Rastislav zorganizoval výpravu do severnej Afriky, kde chcel nájsť vhodné miesto pre svoju hvezdáreň. Precestoval Alžírsko, Atlas, Saharu, Tunisko aj Kartágo, no cesta nemala úspech.

 

Začiatkom roka 1910 dostal novú šancu

Vedecký ústav Bureau des Longitudes spolu s ústavom Bureau Central Météorologique ho vyslali na Tahiti pozorovať Halleyho kométu. Tu strávil nasledujúcich desať mesiacov. Na ostrove Vavau pri pozorovaní úplného zatmenia slnka dosiahla práve Štefánikova výprava najlepšie výsledky a ocenila to aj Francúzska akadémia. V lete roku 1912 ho vedecký ústav Bureau de Longitudes vyslal na pozorovanie zatmenia slnka do Passa Quatro v Brazílii. O rok neskôr, keď Francúzi chceli vybudovať vlastnú telegrafickú sieť a sústavu meteorologických staníc v Ekvádore a na Galapágoch, dostal Štefánik, ktorý už vtedy mal francúzske občianstvo, poverenie, aby získal povolenie od ekvádorskej vlády. To sa mu aj podarilo. Francúzska vláda mu potom na návrh ministerstva námorníctva udelila kríž Rytiera Čestnej légie. Jeho úspechy však zastavila choroba, musel sa podrobiť operácii žalúdka. Po zotavení ho zastihla správa o vypuknutí prvej svetovej vojny.

 

Na Štefánika ako francúzskeho občana sa vzťahovala branná povinnosť

Rodáka z myjavských kopaníc odviedli k vojsku a nasledovala jeho rýchla vojenská kariéra, ktorá bola okrem intenzívneho pracovného nasadenia aj dôsledkom Štefánikovej práce pre francúzske záujmy počas zámorských ciest. Francúzi, zbadajúc politický rozmer jeho osobnosti, mu vytvorili optimálne podmienky na činnosť v letectve. Zúčastnil sa v službách francúzskej diplomacie a armády na bojových akciách v zahraničí. Za svoje aktivity dostal od vlády najvyššie francúzske vyznamenanie Rád čestnej légie a udelili mu hodnosť generála letectva francúzskej armády. V závere vojny sa Štefánik aktívne podieľal na slovenskom a českom zahraničnom odboji a veľkou mierou sa pričinil o vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bol to človek s veľkým diplomatickým talentom.  Do sveta veľkej európskej politiky uviedol aj Tomáša Garrigue Masaryka a Edvarda Beneša. Bol zástancom česko-slovenskej republiky, podporoval vznik ČSR na princípe rovnocennosti oboch národov a vyvinul veľké úsilie o jej diplomatické uznanie.  Jeho kontakty v najvyšších vojenských kruhoch Francúzska predurčili aj úspešné budovanie československých légií v rokoch 1916 až 1919. Zabezpečoval formovanie légií hlavne v Rusku, Taliansku a USA. Reorganizoval československé jednotky v zahraničí, najmä na Sibíri, aby sa stali základom brannej moci nového štátu a umožnili rýchle vytvorenie armády a letectva v ČSR. Ako letec, diplomat a všestranný odborník dokázal získať rešpekt francúzskych vojenských a politických špičiek nielen sebe, ale prenesene aj širokému okruhu československých letcov.

 

V prvej československej vláde pôsobil Štefánik ako minister vojny (1918-1919)

Na jar 1919 na žiadosť prezidenta ČSR Tomáša Garrigue Masaryka vo funkcii ministra vojny prvej ČSR organizoval v Taliansku návrat takmer stotisíc Slovákov a Čechov domov. Súčasne ho prezident poveril vyriešiť kompetenčný spor medzi francúzskou a talianskou vojenskou misiou na našom území, ktoré mali zabezpečovať južnú hranicu Slovenska. 4. mája 1919 nastúpil Milan Rastislav Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla Caproni 450, sprevádzaný posádkou. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože sa náhle zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Milan Rastislav Štefánik, ako aj ďalší traja členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Havária lietadla sa precízne nevyšetrila a dodnes úplne nevysvetlila. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.

 

Autor: Miriam Michaela Štefková © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

POPULAIR

PREDPOVEĎ

Reklama

Meteoradar

INSTAGRAM

príbuzné témy

REKLAMA