Správnosť nášho rozhodovania vieme vyčítať z očí

Dôležité a kritické rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú našu budúcnosť, musí raz za čas urobiť každý z nás. Proces rozhodnutia a jeho potvrdenie v mysli je výsledkom komplexnej aktivity ľudského mozgu, ktorú ovplyvňuje množstvo faktorov.
Mechaniku rozhodovania sa zrejme nikdy nepodarí celkom rozlúštiť, no vedci z holandskej Univerzity v Leidene zistili, že „správnosť“ týchto rozhodnutí možno predpovedať na základe merania veľkosti zreničky. Čím je podľa nich zrenička väčšia, tým „horšie“ rozhodnutie urobíme.
Pozrite sa pravde do očí
Špecifický výskum vedcov v Holandsku pracuje s rôznymi pojmami, problematické sú najmä prívlastky rozhodnutí. Čo to znamená „správne“, „presné“ a „zodpovedné“ rozhodnutie? „Vedci skúmali reakcie zreničiek pomocou konkrétnych úloh, ktoré mali ľudia riešiť. Pri týchto úlohách v laboratórnych podmienkach sa dalo určiť, ktoré rozhodnutie je správne a ktoré nie. V reálnom živote je to samozrejme zložitejšie,“ vysvetľuje MUDr. Rastislav Vida, oftalmológ z očnej kliniky UVEA Mediklinik v Martine. Vedci počas prieskumu merali zrenice 26 dobrovoľníkov, ktorí riešili vizuálnu úlohu. Bola navrhnutá tak, aby imitovala rôzne druhy náročných rozhodovaní, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. „Počas meraní zreníc vedci zistili, že ich veľkosť priamo súvisí s tým, do akej miery sme v danom okamihu pri rozhodovaní vnímaví. Väčšie zrenice znamenali zvýšenú citlivosť a vnímavosť,“ vysvetľuje lekár.
S chladnou hlavou prichádzajú správne rozhodnutia
Oči o nás veľa prezrádzajú. Nie nadarmo sa vraví, že často prezradia aj naše najtajnejšie myšlienky. Súvislosť medzi veľkosťou zreničky a rozhodovaním samozrejme nie je až taká doslovná: veľká zrenička neznamená, že vieme predvídať budúcnosť. Ide o to, že zrenica v oku je mimoriadne citlivým senzorom rozrušenia. „Zistenia vedcov ukazujú, že naša schopnosť zodpovedného rozhodovania je do určitej miery determinovaná vzrušením a ostražitosťou. A navyše túto schopnosť vieme vďaka zmenám veľkosti zrenice dešifrovať v reálnom čase,“ povedal o výskume jeho líder, doktor Peter Murphy. Väčšie zrenice indikovali horšie výsledky v plnení úloh, pričom najmenej konzistentných rozhodnutí sa dopúšťali dobrovoľníci s najväčšími zreničkami.
Čítanie z očí nie je novinka
To, že zrenička oka je dobrým ukazovateľom zámerov a pocitov, vedia dobre napríklad Arabi. Práve preto je jednou z charakteristických čŕt arabskej kultúry pri obchodných rokovaniach sledovanie očí všetkých účastníkov stretnutia. Rozšírenie a sťahovanie zreníc ich „protivníkov“ im dokáže prezradiť, či sa im smer rokovania pozdáva, alebo nie. „Pri rozhovore s Arabom sa vám môže stať, že vstúpi do vašej osobnej zóny. Robí to práve preto, aby vám videl dobre do očí,“ vysvetľuje doktor Vida. Paradoxom tejto kultúry je však fakt, že hoci Arabi radi a často čítajú ostatných, sami sa len tak ľako „prečítať“ nenechajú. Často nosia slnečné okuliare, ktoré ich pohľad skrývajú pred skúmaním. To, či veľkosť zreničiek spájajú aj so spoľahlivosťou rozhodnutí, však zostáva tajomstvom.
Emócie sú v očiach skutočne vidieť
Zdá sa, že to, ako sa rozhodujeme, je teda do veľkej miery ovplyvnené tým, ako veľmi sme v danom momente citliví. Ak sme precitlivení, naše rozhodnutie bude menej spoľahlivé a bude s väčšou pravdepodobnosťou viesť aj k nežiaducim výsledkom. Ako presne však prebieha premietnutie emócie na zreničku človeka? Prečo nám na očiach „vidieť“, čo práve pociťujeme? „Dôvodom je aktivácia sympatomimetickej dráhy, ktorá spôsobí okrem rozšírenia zreničky aj zvýšenie tepu, krvného tlaku alebo potenie. Je to evolučne vzniknutá reakcia, respektíve prispôsobenie sa organizmu na stres, v tomto prípade na emóciu. Chemickým nosičom tejto reakcie je adrenalín, prípadne jeho metabolity,“ vysvetľuje doktor Rastislav Vida z očnej kliniky UVEA. Ak teda stojíte pred naozaj dôležitým rozhodnutím, platí stará pravda – žiadna kaša sa neje horúca. Ak nie ste „v pohode“, radšej rozhodnutie odložte a navyše, môžete si to aj jednoducho overiť, pozrite sa do zrkadla na svoje zreničky.
Autor: UVEA Mediklinik © Autorské práva sú vyhradené