Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Rytmické nástroje sa dajú vyrobiť z hocičoho, tvrdí Peter Ingriš a nedbá ich s deťmi vyrábať „na kolene“ priamo v knižnici

Autor: Rytmické nástroje sa dajú vyrobiť z hocičoho, tvrdí Peter Ingriš a nedbá ich s deťmi vyrábať „na kolene“ priamo v knižnici
Foto: Rytmické nástroje sa dajú vyrobiť z hocičoho, tvrdí Peter Ingriš a nedbá ich s deťmi vyrábať „na kolene“ priamo v knižnici
Uverejnené: 21. máj 2015

Napríklad, keď nastrkáte kôstky od čerešní do kokosového orecha. Schopnosť cítiť rytmus má vraj hlboko v sebe zakorenená každá ľudská bytosť, vysvetľuje sympatický  majiteľ najstaršej martinskej tanečnej školy - Tanečnej Školy Ingriš a súčasne predseda združenia Duševták o.z., ktorý v minulosti reprezentoval SRN a Českú Republiku v profesionálnom Tanečnom športe.

Ešte predtým, ako sme sa dozvedeli, že tento milovník tanca a v súčasnosti hlavne učiteľ argentínskeho tanga skrýva doma v zásuvke doktorát z teoretickej fyziky a čestnú listinu z computer science, ktoré najskôr s vyznamenaním vyštudoval v USA, upútal nás svojou oduševnenosťou. Nie je totiž veľa takých, ktorí sú schopní jedným dychom vysvetľovať a zároveň, v tej istej chvíli, prepúšťať svoju energiu a inšpirovať.

 

Za necelú polhodinku sme v oddelení literatúry pre deti a mládež „odobrili“ Petrov návrh zapojiť sa ako knižnica do jeho Martinského Tropického Festivalu, ktorým umelec plánuje roztancovať Turčanov koncom augusta v amfiku. Nebojte sa, my knihovníci na ňom nebudeme predvádzať ani salsu, a ani kizombu. My budeme s Petrom pár dní predtým, spolu s deťmi a ich rodičmi, vyrábať v knižnici rytmické nástroje na workshope. 25. augusta, kedy tropická horúčka zahlcujúca letné ovzdušie latinskými rytmami prepukne naplno, sa bude na tieto nástroje hrať, bubnovať, cingať a cengať, či dokonca chrastiť. 

 

Workshop bude zameraný na kreativitu - výrobu vlastného rytmického nástroja. Proces výroby bude obsahovať hneď niekoľko prelínajúcich sa konceptov. Predovšetkým to bude kreatívna činnosť, pri ktorej bude mať celá rodina spoločný cieľ, bude pracovať ako jeden kreatívny tím. Úlohou tímu bude zhotoviť rytmické nástroje pre členov rodiny, pričom jediným cieľom je, aby tieto nástroje vydávali zvuk. Bude na každej rodine ako využije svoj kreatívny potenciál a nájde inšpiráciu či už doma, vo svojom okolí, alebo v prírode. Predpokladáme, že v procese hľadania budú rodičia môcť nielen predávať skúsenosti svojim deťom, ale budú mať aj príležitosť spoznať schopnosti a predstavy svojich deti. Na druhej strane, deti budú môcť prispieť svojimi nápadmi. Výsledkom bude kolaborácia najprv na úrovni rodiny, a neskôr v amfiteátri, na úrovni orchestra, ktorý sa bude skladať z jednotlivých rodín. Každá rodina bude prispievať niečím vlastným, originálnym k celkovému, jedinečnému zvuku sambového orchestra...“, vizualizuje svoje predstavy Peter a nám knihovníkom neostáva iné, ako súhlasiť.

 

Zároveň sme zvedaví, či sa dnešné rodiny ešte dokážu spojiť a v podobných výzvach okrem snahy o ocenenie (ocenených vraj bude až 20 súťažiacich a jedna rodina si dokonca odnesie poukaz na rodinný pobyt v Liptovskom Jáne, waw), dokážu robiť niečo len tak – pre potešenie. Pár knihovníčok z oddelenia pre deti razom napadlo urobiť dažďovú palicu a je vidno, že ony s kreativitou problém nemajú. Ale čo naše deti z mesta? A čo porota? Aj vy ste zvedaví, na čo sa majú naše mestské vtáčatká pri zostrojovaní svojich rytmických chrastítok pripraviť? 

 

 „Vyhodnotenie súťaže o najkreatívnejší nástroj bude 25. augusta 2017 počas Martinského Tropického Festivalu v martinskom amfiteátri. Vyhodnocovať bude 5 členná odborná porota zložená z profesionálnych hudobníkov a zo skupiny CubaRitmo, z pracovníkov Turčianskej knižnice a takisto z pedagógov. Kritériom bude kreativita pri hľadaní materiálu, pri výrobe nástroja, ako aj zvuk, ktorý tento nástroj vydáva,“ vyčerpávajúco odpovedá Peter na naše vynárajúce sa otázky.

 

Takže, nebojte sa deti, mamičky babičky, ani vy sa nebojte, oteckovia. Veď hudba je umenie a cesta k umeniu pre vás započne možno už 17. a 18. augusta (prvý deň od  9:00-11:00 a druhý od 13:00-15:00 hodiny) u nás v knižnici na 2.poschodí, v oddelení pre deti. Peter  Ingiš je totiž tak ako my presvedčený, že umenie by nemalo chýbať v žiadnom ľudskom živote, nakoľko „hudba a tanec sú súčasťou každého ľudského jedinca. Nie každý si to však uvedomuje. Už na hodinách dejepisu sme sa učili, že hudba a tanec patria vo všetkých kultúrach k prvotným formám komunikácie, ale aj spoločenských aktivít.

 

Takisto to bolo u našich slovanských predkov, ktorí nám dali do vienka ľudové tance. Vo svete sú hudba a tanec neoddeliteľnou časťou výchovného procesu nakoľko rozvíjajú u detí a mládeže nielen kreatívne, ale aj logické myslenie a rozvíjajú intuíciu, ktorá je potrebná v základných vedách ako sú matematika a fyzika. Nie je žiadnym tajomstvom že mnohí nositelia Nobelovej ceny za fyziku alebo Fieldsovej medaily za matematiku sú vynikajúci hudobníci alebo tanečníci. Z nejakého dôvodu predovšetkým tanečná hudba a samotný tanec, však prestali byť po roku 2000 v našej spoločnosti samozrejmosťou.

 

"So zadosťučinením však musím konštatovať, že ľudia začínajú opäť objavovať tanec ako jednu z malá aktivít, ktorá človeka napĺňa vo všetkých aspektoch osobnosti. Teda napĺňa nielen základné potreby či už fyzické alebo emocionálne, ale aj potrebu spoločenského vyžitia a komunikácie s okolím.“ Múdro. Nedalo nám ale neopýtať sa aj na vzťah tanečníka ku knihám, a čo jemu ako svetobežníkovi na Slovensku vo vzťahu človek - umenie, chýba.

 

Môj vzťah ku knihám? Veľmi rád čítam už od detstva. Kedysi som chodil do knižnice v Strojári. Už ako 10 ročný som si každý týždeň požičiaval a prečítal 5-7 kníh. Dodnes rád čítam či už o nových objavoch v matematike, vo fyzike, rád čítam o príbehoch ľudí, o nových trendoch v psychológii, či knihy o argentínskom tangu, alebo knihy o Sumeroch a o egyptských pyramídach. Čítanie je pre mňa veľmi dôležité, pretože celý svet sa vyvíja, objavujú sa nové veci, tak nechcem, aby mi niečo z toho uniklo. Čo sa týka  umenia, tak na svojich cestách som si uvedomil, že Slováci boli od nepamäti veľmi nadaný národ, ktorý vytvoril vlastne umenie, literatúru, architektúru - teda kultúru, ktorá ma trvalú hodnotu. Niekde v nedávnej minulosti si však Slováci prestali vážiť sami seba a svoje vlastne umenie a kultúru. Dospelo to tak ďaleko, že Slováci sami seba prestali vnímať ako ľudí, ktorí si zaslúžia a majú si dopriať to najlepšie, teda práve umenie a kultúru ako obohacujúcu, časť života s trvalou hodnotou. Slováci seba, spolu so svojim umením a kultúrou degradovali na niečo, čo sa dá a musí získať zadarmo, a čo má teda vo svojom dôsledku nižšiu hodnotu ako veci, ktoré sú o pár rokov doslova bezcenné ako napríklad auta a telefóny...

 

Pri poslednej vete sme si vydýchli. Snáď aj naše, čoby nekomerčné prostredie knižnice, ktoré sa na každom kroku neblíska reklamami či automatom na Barbie guličky umelohmotným lacným s prekvapením, napriek tomu však plné umeleckých diel, stále dokáže oceniť značné množstvo ľudí. Možno to budú práve tí, ktorí si len, z potreby vnímať svet maličkostí okolo seba, zodvihnú z pod nôh halúzku v Jahodníckych hájoch. Potom si nazbierajú kamienky, doma nájdu rolku od potravinovej fólie, pribalia si pár čerešňových kôstok a možno aj jeden kokosový orech. Klasická rodina s klasickými hodnotami, ktoré začínajú pri úsmeve svojich detí a dvojitej punčovej na lavičke na námestí. Chodia do divadla, dokážu oceniť talent iných, čítajú knihy, zaujímajú sa o dianie okolo seba bez toho, a to všetko bez toho, aby filozofovali nad tým, ako to kdesi inde vo svete, videli väčšie a lepšie. Veď ako je spomínané vyššie, my Slováci máme tvorivosť v koreňoch.

 

V prípade, že sa chcete ako rodina (prípadne iná forma v zložení napr. dieťa + zodpovedný dospelý) zúčastniť workshopu k spomínanému festivalu a vyrobiť si svoj vlastný rytmický nástroj, neváhajte a vyrábajte. Bavte sa pritom. Vymýšľajte doma, s rodinou a deťmi, alebo u nás v knižnici a následne sa zaregistrujte a zapojte do súťaže o naj vlastnoručne zhotovený rytmický nástroj.

 

A potom choďte do amfika zažiť sľubovanú tropickú horúčku - zaregistrujte sa na Martinský tropický festival. Peter totiž nám zagarantoval, že za svoje vstupenky, dostaneme maximum. Tak to vraj robia všetci profesionáli vo svete. Navyše nás čaká spoločné bubnovanie, trasenie a šuchorenie, našimi našuchorenými rytmickými pomôckami. Možno sa potom zapíšeme aj do slávnej Guinessovej knihy rekordov.

 


Reklama

príbuzné témy

Reklama