Spisovateľka Maša Haľamová sa narodila pred 105 rokmi

Bratislava 27. augusta (TASR) - Pred 105 rokmi sa narodila slovenská spisovateľka a prekladateľka, národná umelkyňa Maša Haľamová. Tvorba Haľamovej nadväzuje na tradície slovenskej moderny. Jej dielo preložili do deviatich cudzích jazykov. Veľká časť jej básní má baladický charakter. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom Jiřího Wolkra.
Poetka, autorka literatúry pre mládež, prekladateľka Maša Haľamová sa narodila 28. augusta 1908 v Blatnici pri Martine v rodine turčianskeho obchodníka – šafraníka, ktorý istý čas žil v ázijskej časti predrevolučného Ruska, v Kadanke. Po maminej predčasnej smrti sa presťahovala k jej priateľke do Starej Pazovy (Vojvodina, Srbsko). Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátila domov a na strednú školu už chodila na Slovensku. Po maturite začala pracovať v sanatóriu v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách. Slovenské veľhory sa jej potom stali osudom na celých tridsať rokov.
Vydala sa tam za lekára Jána Pullmana a s výnimkou ročného pobytu v Paríži, kde študovala francúzštinu (1929–1930), vo Vysokých Tatrách žila až do mužovej predčasnej smrti v roku 1956. Potom odišla do Martina, kde pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Osveta a odtiaľ do Bratislavy. Tam bola až do odchodu do dôchodku v roku 1974 redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá. Bola tiež vynikajúca lyžiarka. Na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese roku 1935 bola najmladšou rozhodkyňou. Ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku.
Vysoké Tatry - Vila Marína, tu žila Maša Haľamová dvadsaťšesť rokov
Vlastnú tvorbu začala publikovať v druhej polovici 20. rokov minulého storočia
Publikovala vo viacerých časopisoch, napríklad v Slovenských pohľadoch, Živene, Eláne. Je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca. Získala si obdiv slovenskej literárnej kritiky i čitateľov, lebo jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými citovými zážitkami. Hľadala opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých. Prejavila sa ako poetka čistého ľudského citu a zrelého umeleckého tvaru, vsadila na čistotu a presvedčivosť jednoduchosti slova i básnického tvaru. Spontánne pochopila, že najväčšia krása je v jednoduchosti a prirodzenosti.
Napísala zbierky básní Dar (1928), Červený mak (1932), Smrť tvoju žijem (1966)
Výbery z poézie vyšli ako Básne (1955), Dar (1964), Komu dám svoju nehu (obe 1968), Čriepky (1993), Nepokoj (1998), Milému (2003). Súborné dielo s názvom Básne jej vyšlo v rokoch 1957, 1972 a 1978. Napísala aj eseje Vyznania (1988), Vzácnejšia než zlato (1988). Pre deti napísala rozprávky Svrček a mravci (1957), Mechúrik Košťúrik s kamarátmi (1962), Petrišorka (1965), Hodinky (1966 - leporelo), Zabudnutý čert (1971), O sýkorke z kokosového domčeka (1976) a Biblické príbehy (1968).
Haľamovej ľúbostná lyrika osciluje medzi dvoma hraničnými pólmi lásky: medzi jej zrodením a smrťou
Básne Červený mak, Balada, V zakliatej hore, Májová a iné patria ku klenotom slovenskej ľúbostnej lyriky. Haľamovej spomienky na mŕtveho manžela sa vyznačujú rovnakou emocionalitou a silou citového zážitku a tiež patria k tomu najsilnejšiemu, čo v novšej slovenskej poézii vzniklo. Maša Haľamová prekladala z ruskej, lužickosrbskej a českej literatúry adresovanej najmä deťom a mládeži. Zomrela v Bratislave 17. júla 1995 vo veku nedožitých 87 rokov. Pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine. Cena Maše Haľamovej pre mladé slovenské poetky do 35 rokov sa udeľuje od roku 2003. Založili ju Matica Slovenská a rodina poetky. Sté výročie narodenia najvýznamnejšej slovenskej poetky prvej polovice 20. storočia Maše Haľamovej si pripomenula Slovenská pošta v roku 2008 vydaním známky s jej podobizňou.
Autor: TASR, foto Wikimedia © Autorské práva sú vyhradené