Mladí pre Martin

Sme občiansky angažovaní mladí ľudia, ktorí majú radi región, v ktorom žijú.

Koronavírus ako príležitosť pre jednotlivca

Koronavírus ako príležitosť pre jednotlivca

Keď sme vstupovali do prvých dní roku 2020, zrejme sme si ho všetci predstavovali inak. Niekto plánoval schudnúť, niekto sa plánoval ženiť, niekto dosiahnuť úspechy v práci. Veľa z nás sa pozeralo na voľby, niektorí chceli zmenu, niektorí nie.

 

Tešili sme sa na hokejové majstrovstvá a dúfali sme, že naši chlapci konečne preniknú do štvrťfinále. Tešili sme sa aj na futbalové EURO, na víťazstvá Petra Sagana, na letné olympijské hry v Tokiu. Tešili sme sa na letné dovolenky, rodinné stretnutia, výlety, festivaly, koncerty, študijné pobyty, konferencie, tábory, lyžovačky, noci v kluboch, večery na terasách pivární a kaviarní. V neposlednom rade sme však všetci dúfali, že ten rok bude predsa len o čosi lepší ako ten minulý. Na obzore sa už síce črtala ekonomická recesia a na dvere klopala klimatická kríza, ale viac-menej sme sa stále posúvali dopredu v konštantnom móde.

 

Rok nezačal úplne najlepšie – geopolitickou krízou medzi USA a Iránom či lesnými požiarmi v Austrálii. To však nebolo nič oproti tomu, čo si na nás rok 2020 prichystal neskôr. V januári sme niektorí z nás započuli vzdialené šumy o akomsi novom víruse, ktorý sa šíril ďaleko od nás, v Číne. Ja osobne si presne pamätám moment, keď som o ňom počul prvýkrát. Trávil som totiž noc na viedenskom letisku po návrate z Erazmu. V hlave som mal spomienky na krásny semester a neistotu, čo so mnou spraví návrat do normálneho života. Prezeral som si News feed na Facebooku a vyskočil na mňa článok o Korone vo chvíli, keď do haly vstupovali cestujúci z letu zo Šanghaja. Nebral som to však vážne, ako 99% Slovákov. Všetci sme čakali, že ako epidémie Eboly, SARS či Prasacej chrípky, tiež Koronavírus chvíľu postraší a zmizne.

 

Je apríl a nemohli sme sa viac mýliť. Už mesiac máme zavreté školy, snažíme sa byť doma, ekonomika sa prepadá, hranice sú zavreté, mučí nás neistota z budúcnosti. Živnostníci sú na kolenách, vláda, ktorá sa chystala na veľké zmeny, musí riešiť Koronavírus. Nebudem však popisovať momentálnu situáciu, pretože ju každý z nás veľmi dobre pozná.

 

Skúsim sa zamerať na iné. V televízii, rádiu či na sociálnych sieťach si každý deň vypočujete či môžete prečítať, ako nám Koronavírus ničí vyhliadky na dobrý rok. Nechcem znieť bezcitne, som si plne vedomý, že celosvetová pandémia je hrozná skúsenosť a je mi ľúto každého vyhasnutého života. My ostatní, ktorí nemusíme priamo zápasiť s chorobou a sme doma, však môžeme využiť momentálnu situáciu ako príležitosť. Čo iné nám predsa zostáva?

 

Nútená koronová sociálna izolácia nám môže dať vo viacerých vzťahoch novú štartovaciu čiaru. Osobne viem, o čom hovorím, pretože som si sám určil toto obdobie ako možnosť nového začiatku vo viacerých ohľadoch. Ako prvé sa môžeme nad sebou zamyslieť ako nad osobnosťou, individualitou, ktorá má určité chyby a slabšie stránky – máme príležitosť zamerať sa na osobnostný rozvoj. Ak už nájdeme na sebe vlastnosti či iné veci, ktoré sa nám až tak nepáčia a s ktorými nie sme až tak spokojní a máme možnosť s nimi niečo urobiť, práve teraz môže byť čas na nich popracovať.

 

Chceli ste sa učiť nový jazyk? Nech sa páči, namiesto výletu do zavretých divadiel či kaviarní existuje množstvo online kurzov, často aj interaktívnych. Máte pocit, že ste v pracovnej či študijnej kríze? Možno je čas prehodnotiť životné smerovanie či pracovnú pozíciu. Po Korone už svet nebude taký, ako predtým, na nové podmienky si budeme musieť zvykať všetci, tak prečo nepridať o jednu zmenu viac?

 

Chcete bojovať s lenivosťou, prokrastináciou či inými neduhmi? Náš najlepší priateľ v týchto časoch, internet, opäť ponúka množstvo techník a postupov. Nevyrieši za Vás všetko, ale dokáže veľmi pomôcť. Ak máte pocit, že potrebujete zhodiť prebytočné kilá, vyhľadať sa dá mnoho cvičebných techník, ktoré sa dajú praktizovať aj doma. Čas, ktorý nemôžeme tráviť socializovaním sa na verejných miestach či v rôznych prevádzkach, môžeme investovať do seba – čo je najlepšia forma investície.

 

Epidémia Koronavírusu veľkú väčšinu z nás zatvorila doma s rodinou. Občas vzniká ponorková choroba, ľudia nemajú jednoducho kam ujsť pred príbuznými. Tieto časy však dokážu poskytnúť príležitosť usporiadať si vzťahy. Ak sme v pracovnom zhone zabúdali na svojich blízkych, kedy je lepšia príležitosť zavolať im a spýtať sa, ako sa majú? Určite Vás zaujíma, ako prežívajú toto neľahké obdobie, možno potrebujú pomoc, strachujú sa o Vás. Máme viac času rozmýšľať, že veci, kvôli ktorým sme sa rozkmotrili, sú často malichernosti.

 

Navyše, všetci si potrebujeme nahradiť stratený sociálny kontakt. Ideálne samozrejme nahradzovať ho dištančnou a internetovou komunikáciou. Keď však teraz začnete pracovať na pokazených vzťahoch, po Korone ako by ste ich našli. Táto problematika ponúka aj pohľad z druhej strany – ak s niekým mesiac žijete v karanténe a už sa neviete zniesť, možno je čas prehodnotiť spolunažívanie. Samozrejme, všetci si teraz tak trochu lezieme na nervy a sme negatívne psychicky ovplyvnení epidémiou, takže sa navzájom musíme brať s rezervou. Avšak, doteraz tu bol vždy únik – von, za kamarátmi, do kina, kaviarne. Epidémia môže slúžiť ako katalyzátor – dokáže odhaliť v plnej nahote nezhody, odlišné pohľady, neschopnosť dlhodobejšieho spolužitia. Dúfam však, že takýchto prípadov bude čo najmenej.

 

Ďalší aspekt tejto epidémie, ktorý možno hodnotiť ako príležitosť, je prehodnotenie trávenia voľného času. V tomto bode budem veľmi subjektívny a využijem vlastné skúsenosti. Bývam na dedine, hneď vedľa národného parku. Mnoho ľudí v Turci je v podobnej situácii, drvivá väčšina má prírodu celkom blízko. Nie sme v pozícii Bratislavy, ktorá má pol milióna obyvateľov, a keď sa tí chcú vydať do prírody, nevyhnutne nastane zgrupovanie ľudí na športoviskách, v parkoch či na priehradách. V Turci máme mnoho zákutí krásnej prírody, ktoré stojí za to vidieť.

 

Namiesto kín či nákupnej horúčky v obchodných centrách môžeme využiť čas a nádherné počasie na výlet do zákutí Veľkej či Malej Fatry (paradoxom dnešných dní je, že v čase, keď by sme mali čo najviac zostať doma, je takmer každý deň ideálne počasie). Týmto samozrejme nenabádam, aby sme sa po víkendoch všetci hromadne stretli v Gaderskej doline. Myslím tým, že ľudia, ktorí žijú počas epidémie v spoločnej domácnosti, kľudne môžu vybehnúť do lesa, ba priam by až mali – pobyt na čerstvom vzduchu zlepšuje imunitu. Pri dodržaní hygienických opatrení (rúško, odstupy) nie je na výlete do prírody nič zlé. Pobyt v prírode dokáže pomôcť aj psychicky, keďže mentálne zdravie populácie je pod obrovským tlakom.

 

Napokon, Koronavírus nám dáva príležitosť na premýšľanie. Doteraz sme fungovali automaticky, v zabehnutých koľajách. Naša spoločnosť je dnes založená hlboko materiálne – čo má svoje pozitíva aj negatíva, nechcem tu však teraz filozofovať. Pre niektorých nastáva možnosť prehodnotiť životné priority, zistiť, že kariéra možno nie je všetko, keď ide o zdravie, že výlet do prírody dá človeku lepší pocit ako hodiny strávené v nákupnom centre. Niekto k takýmto záverom nepríde – a to je úplne v poriadku, sme predsa individuality. Všetci sme však dostali impulz, niečo, čo nás donútilo zamyslieť sa. A niektorých možno aj nie. Ale ten impulz tu je.

 

Na záver by som rád dodal, že tento pohľad je subjektívny, môj. Domnievam sa však, že svoju príležitosť si v tejto ťažkej situácii dokáže nájsť každý. Či už ich bude mnoho, alebo pomenej, veľké, či malé, ťaživosť situácie nám nesmie zabrániť žiť. Ja osobne dúfam, že naša spoločnosť vyjde z tohto boja silnejšia. Rád by som osobne poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto boji podieľajú, či už sú to zdravotníci, lekári, sestry, ale aj ľudia, ktorí pomáhajú udržať aspoň čiastočný chod spoločnosti – predavačky, kuriéri, učitelia učiaci cez internet, ľudia v home-officoch, ľudia, ktorí naďalej chodia do práce, krízové štáby. Je úžasné vidieť, koľko spolupatričnosti sa dokáže v ľuďoch v ťažkých časoch objaviť.

 

Michal Salíni, OZ Mladí pre Martin

Ohodnoťte blog:
5
Quo vadis cestovný ruch v Turci?