Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Osídlenie obce Bystrička vo svetle archeologických prameňov

Hrádok na katastrálnej mape z roku 1879. (zdroj Štátny archív Bytča)

V lesoch Turčianskej kotliny sú okrem prírodných krás skryté dávne stopy osídlenia našich predkov. Nádherné jedenné dni sú stvorené, aby ste odhalili tieto tajomné miesta. Na krátko vám ich skúsim predstaviť. Dnes: Hradisko „Hrádok“ nad Bystričkou.

 

Na tento blog som sa veľmi tešil. Na Bystričke som vyrástol a dá sa povedať, že práve hradisko na Hrádku bolo prvé, ktoré som v Turci navštívil, keď som začal študovať archeológiu. Po profesionálnej archeologickej stránke má Bystrička svoje mieste vo vývoji celoslovenskej archeológie. Na mape vyššie môžete vidieť Hrádok na katastrálnej mape z roku 1879. (zdroj Štátny archív Bytča).

 

Práve na Bystričskom hrádku v roku 1903 prebehol pod vedením Jána Petrikoviča jeden z prvých profesionálnych archeologických výskumov na Slovensku. A azda už iba taká „pikoška“ v rokoch 1946-1953 na Bystričke sídlil Štátny archeologický a konzervátorský ústav, ktorý sa v roku 1953 premenoval na Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied. Môžeme teda bez nad sádzky povedať, že až do roku 1953, kedy bol ústav v rámci reorganizácie kultúrnych a vedeckých ustanov premiestený do Nitry, zastávala Bystrička spolu z Národným múzeom v Martine významné miesto vo vývoji archeologického bádania na Slovensku.

 

Obr.2. Fotka zo začiatku 50-tich rokov zachycujúca plochu 1. predhradia na hradisku na Hrádku (horná časť), súčasný stav (dolná časť).

 

Hradisko na Hrádku nad Bystričkou je nepochybne najvýznamnejšou archeologickou pamiatkou v obci

 

Vybudované bolo na úpätí predlženého ostrožného hrebeňa, ktorý výrazne  zasahuje do vlastnej kotliny rieky Turiec (Obr.1). Hradisko je rozdelené na tri areály. Prvý areál predstavuje prvé predhradie,  ktoré bolo opevnené valom v dĺžke približne 68 m. V súčastnosti je tento val splanírovaný a slabo viditelný. Druhý areál, alebo druhé predhradie má v pôdoryse tvar pretiahnutého trojuholníka.

 

Opevnený je dvoma valovými násypmi ležiacimi na západnej a východnej strane pomysleného trojuholníka. Napajajú sa na opevenenie prvého predhradia a akropoly. Západný val má dĺžku 20 m, východný 26 m, avšak v porovnaní s prvým je slabo zachovaný, čo je pravdepodobne dielo intenzívnej erózie na tejto strane svahu. Akropola, teda tretí areál, sa nachádza v najvyššej časti hradiska. Má elipsovitý tvar a podobne ako obidve predhradia bola aj ona opevnená. Obranný val je dobre viditeľný na severnej strane, pričom smerom na západ sa pomaly stráca. Na juhu a juhovýchode akropolu ohraničujú strmé svahy, v týchto miestach sa val nezachoval (Obr. 2,3).

 

Obr. 3. Plán hradiska na Hrádku z roku 1929.(Podľa Štefana Janšáka 1930).

 

Ako fungovalo hradisko v tomto období, presne nevieme. Na základe známeho archeologického materiálu - väčšieho množstva keramických fragmentov (Obr.4), kostí domácich a divých zvierat, zvyškov omietok zo stien domov - môžeme predpokladať stabilnejšie dlhšie trvajúce osídlenie. Vzhľadom na viacnásobné opevnenie pravdapodobne slúžilo hradisko v časoch nebezpečenstva ako útočisko pre ľudí z blízkej osady, ktorá sa nachádzala v priestore, kde dnes stojí miestna základná škola.

 

V závere mladšej doby železnej prichádza k úpadku púchovskej kultúry, ktorý spôsobila expanzívna útočná politika Germánov, prenikajúcich z juhozápadného Slovenska. Na bystričianskom Hrádku stav bádania zatiaľ nedovoluje vysloviť hypotézu o násilnom ukončení života na hradisku. Avšak na základe poznatkov získaných výskumom na niektorých súčastných hradiskách púchovskej kultúry na severozápadnom Slovensku, kde registrujeme výrazný zánikový horizont, môžeme v hypotetickej rovine uvažovať, že takýto osud postihol aj  hradisko na Hrádku.  

 

Úpadok však netrval dlho. V nasledujúcej dobe rímskej (prelom letopočtov – 4. storočie) podnety z germánskeho prostredia a rímskej provincie Panónia znova pozdvihli úroveň ľudu púchovskej kultúry. Prejavom novej stabilizácie osídlenia je zakladanie nových osád a taktiež opätovný rozkvet hradísk. Hradisko na Hrádku v tomto období získalo na dôležitosti, a to predovšetkým ako stredisko ležiace na obchodnej ceste spájajúcej rímsku provinciu Panónia s územím dnešného Poľska. Dôkazom toho je nález rimskej mince cisára Klaudia (vládol v rokoch 41 – 54, Obr.4) a bronzovej spony panónskeho pôvodu.

 

Po zániku púchovskej kultúry v 2. storočí, bolo hradisko osídlené až v období včasnostredovekého obdobia

 

Málo početný keramický materiál síce o charaktere osídlenie na Hrádku, avšak prítomnosť starých Slovanov na Hrádku však môžu, okrem archeologických prameňov, nepriamo potvrdiť aj niektoré ľudové zvyklosti, ktoré majú korene ešte v pohanských tradíciách. Ako nás informuje Ján Petrikovič vo svojom článku z roku 1903, najvyššie miesto hradiska, priestor starej akropoly, sa ešte v prvých desaťročiach minulého storočia nazýval „Vajánok“. Tu, na Vajánku, sa každý rok v predvečer letného slnovratu stretávali mládenci a dievčence z Bystričky, aby pálili Vajána.

 

Táto tradícia predstavuje prežívanie starého slovanského rituála uctievania boha Vajana, zvaného aj Kupalo. Na začiatku pôvodných slovanských slávností bola podoba "Kupala" zhotovená zo slamy, oblečená do ženských šiat a umiestnená pod posvätný strom. Na konci osláv bola figurína rituálne zničená spálením, utopením alebo roztrhaním. Cez horiace vatry skákali jednotlivci alebo páry. Skok cez vatru bol považovaný za dobré znamenie, a ak sa mladý pár pri tom držal za ruky, tak aj za predzvesť spoločného života.

 

Obr. 4. Bystrička – Hrádok. 1,2,3,4 – Fragmenty hrubostenných nádob púchovskej kultúry; 5 – Mazanica s otlačkom prútenej konštrukcie,  6a-6b – Averz a reverz rímskej mince cisára Claudia (rôzne mierky).

 

 

Najmladšie osídlenie Hrádku môžeme datovať do obdobia vrcholného stredoveku, kedy tu pravdepodobne stál menší drevozemný hrádok.

 

Literatúra

Janšák, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska. Sborník Muz.Slov.Spol. 24, s.1-100.

Petrikovich, J. 1903: Starožitnícke nálezy na bystrickom Hrádku, ČSMS 6, 81-83.

Ohodnoťte blog:
Skryté v čase, skryté v lese: hradiská v Sučanoch
VÚC: keď kandidát, tak odborník, nie politik s uni...

Príbuzné blogy

 

Ďakujeme našim partnerom
za podporu Turiec Online



Penzión Ľadoveň
SKD
Kino Strojár
Viena international
TV Severka
Mestská scéna Martin