Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Quo vadis cestovný ruch v Turci?

cestovnyruch

Kam kráčaš cestovný ruch v Turci? To je otázka, na ktorú už dlhší čas hľadám odpoveď. Musím povedať, že hľadanie odpovede bolo témou mnohých mojich stretnutí, či už s priateľmi, starostami v našom regióne alebo s kolegami, ktorí sa aktívne venujú problematike rozvoja cestovného ruchu.

 

Asi nijako neprekvapím, že sme sa všetci zhodli, že náš krásny Turčiansky región má vysoké predpoklady, aby sa tu mohol rozvíjať trvalo udržateľný cestovný ruch a to hneď v niekoľkých kategóriách: letný cestovný ruch, zimný cestovný ruch, kultúrny a mestský cestovný ruch , vidiecky cestovný ruch a agroturistika, kúpeľný a zdravotný cestovný ruch, kongresový cestovný ruch. Samozrejme takýto zoznam nie je ničím inovatívny, však už v prvom turčianskom turistickom sprievodcovi pod názvom Turčiansky sv. Martin a okolie z roku 1935 (obrázok na titulke blogu) je až na posledný menovaný kongresový cestovný ruch, pekne opísané, ako sa dá v Turci efektívne tráviť voľný čas a čo zaujímavého sa tu nachádza aj z pohľadu návštevy historických pamiatok alebo z pohľadu vykonávania rôznych športov. Vrátime sa však radšej do súčasnosti.

 

Quo Vadis cestovný ruch v Turci? Odpoveď sa naozaj ťažko hľadá. To, že Turčiansky región v rozvoji cestovného ruchu v porovnaní so susednými regiónmi Liptova alebo Pohronia, ťahá za kratší koniec, je zrejmé aj ľuďom, čo sa profesionálne cestovnému ruchu nevenujú. Možno nebudem ďaleko od pravdy ak použijem aj tvrdšie slová, a uvediem, že v porovnaní s dynamikou, akou sa oba menované regióny rozvinuli za posledné roky, je Turiec už niekoľko rokov v stave stagnácie - v hľadaní ideí a konceptov. Stagnáciu dodatočne zvýrazňuje absencia dostatočného množstva odborníkov na problematiku cestovného ruchu, ktorí by v zodpovedných organizáciách na jeho rozvoji aktívne pracovali.

 

Preto som sa osobne potešil, keď som zaregistroval, že Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec a Komisia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu MsZ Mesta Martin organizujú konferenciu, na ktorej chcú prezentovať návrh koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Martine a v Turci. Možno preto, že som mal veľké očakávania, veď predkladatelia už roky pôsobia v OOCR Turiec, resp. sú členmi uvedenej komisie, bolo moje rozčarovanie z predstaveného konceptu také veľké. Návrh konceptu, totiž neponúkal relevantné riešenia založené na trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu, ale zameral sa na predstavenie ideí, ktoré vychádzali voľne citujem „z ich vnútorného pocitu, že ich návrh je vynikajúci“.

 

Ak by sme si aspoň v skratke priblížili predstavený návrh, mohli by povedať, že hlavnou ideou konceptu je vybudovanie viacerých tematických parkov (všetky by sa mali nachádzať v katastri Martina) – park Obriatúr, park Slovanov na Hrádku v Košútoch, park turčianskych vôd, park cyklistov, park turčianskych šafraníkov a olejkárov, park umenia, park vojenskej histórie II sv. vojny a technický park.

 

Na prvý pohľad tento zoznam naozaj vykazuje vysokú mieru nápaditosti, avšak na otázku, ktorá bola  aj priamo položená v rámci diskusie, či takéto parky ktoré si vyžadujú veľkú finančnú investíciu, sú naozaj dostatočným lákadlom pre zvýšenie návštevnosti mesta Martin, tak aby tu turisti strávili viacej dní, nevedeli autori presvedčivo odpovedať. Mňa konkrétne zaujímalo o koľko sa zvýši počet návštevníkov, či sa pri tvorení návrhu koncepcie vychádzalo z relevantných údajov. Odpoveď bola, že nie, proste to len tak cítia, že by ich návrh konceptu mohol fungovať.

 

Bodkou na záver bolo aj zistenie, že predkladatelia vlastne nedisponujú reálnymi informáciami, či sa vlastne nimi navrhované parky dajú na nimi určených miestach vôbec postaviť. Príklad uvediem plánovaný park Slovanov na tzv. atiláku v Košútoch. Najprv dám na pravú mieru, že na tomto hradisku sa nenachádzajú pozostatky z obdobia Slovanov, ale neskorej doby kamennej a doby laténskej, čo nepochybne vyžaduje teda tematickú zmenu navrhovaného archeoparku. Väčším problémom na tejto lokalite je však prítomnosť relatívne nového cintorína, veľké množstvo majiteľov pozemkov na atiláku a na koniec nesmieme zabudnúť na predpisy vzťahujúce sa na národnú kultúrnu pamiatku, ktorou je daná lokalita, ktoré do veľkej miery definujú aké aktivity tu môžu byť vykonávané.  

 

Druhým veľkým nedostatkom predloženého návrhu koncepcie je takmer úplné ignorovanie historického potenciálu mesta Martin, predovšetkým z jeho národnobuditeľského obdobia. Počas konferencie niekoľko krát bolo síce samotnými predkladateľmi povedané, aké je dôležité propagovať túto časť miestnych dejín, avšak ako bolo povedané v návrhu koncepcie ideu takejto propagácie nenájdeme.

 

Aj keď sa návrh konceptu ako aj sama konferencia hrdila názvom, v ktorom bol zvýraznený rozvoj cestovného ruchu v Turci, cele podujatie bolo vlastne takmer kompletne venované mestu Martin s malým širším územným presahom v niektorých témach. Ten mal byť zvýraznený v propagácii rašelenísk a mokradí v Turci, ktoré majú podľa navrhovateľov síce vysoký potenciál na rozvoj turizmu, ale zároveň zvýrazňujú, že nechcú, aby sa stali produktom masového turizmu. Akým spôsobom by mala byť takáto regulácia nastavená, sme sa však nedozvedeli. Ja osobne nie som presvedčený, hlavne keď vidíme veľkú mieru devastácie našich lesov, či musíme za každú cenu narúšať aj posledné ostrovy prirodzenej prírody v Turci, a ktoré sú navyše často krát súčasťou chránených lokalít Natura 2000.

 

Na konferencii bolo zúčastnených cca 50 – 60 ľudí, pričom na diskusii sa zúčastnila asi polovica. Tá bola naozaj búrlivá, miestami hraničiaca až s úrovňou handrkovania sa na trhu. Pre urobenie obrazu, uvediem len to, že v rámci diskusie jeden z organizátorov nazval kritiku ich návrhu konceptu štekaním...

 

Môj celkový dojem z podujatia je rozpačitý, ale predsa len musím spomenúť jeden veľmi pozitívny moment celej konferencie. Tou bola prednáška riaditeľa OOCR Stredné Slovensko, v ktorej sa zaoberal rozvojom cestovného ruchu v širšom okolí Banskej Bystrice. V rámci nielen prednášky, ale aj diskusie prednášajúci, predstavil viaceré príklady dobrej praxe, úspešných podujatí, spôsoby prezentovania lokálnych produktov a predovšetkým spôsob, akým sa im podarilo naozaj prepojiť miestne samosprávy, lokálnych podnikateľov a občianske združenia, ktorých aktivity sú previazané s produktmi cestovného ruchu.

 

Jednoducho povedané, dobré idei a spoločné vízie sú základom, k tomu, aby si oblastná organizácia cestovného ruchu zabezpečila členov, dostatok financií a personálnych kapacít.  Na začiatku môjho blogu som si položil otázku Quo vadis cestovný ruch v Turci? Odpoveď sa naozaj ťažko hľadala, ale myslím, že už môžem povedať, že ak som si doteraz nebol istý, či poznám správnu odpoveď, tak po prednáške riaditeľa OOCR Stredné Slovensko som takmer na 100 percent presvedčený, že tú správnu odpoveď mám v hlave už dlhšie a je najvyšší čas ju realizovať.

Ohodnoťte blog:
7
Skryté v čase, skryté v lese: Kláštor pod Znievom ...
 

Doprava v regióne