Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Skryté v čase, skryté v lese: Hrádok - Atilov hrob

Kopanie štôlne pri hľadaní Attilovho hrobu F. Štepánom

V lesoch Turčianskej kotliny sú okrem prírodných krás skryté dávne stopy osídlenia našich predkov. Dlhé letné dni sú stvorené, aby ste odhalili tieto tajomné miesta. Na krátko vám ich skúsim predstaviť. Dnes: Hrádok – Atilov hrob.

 

Najznámejšie hradisko v Martine, je v porovnaní s ostatnými Turčianskými hradiskami, netradičné z viacero dôvodov. Jeho poloha je špecifická. V tieni moderných panelákov sa týči dominantný pahorok – obtočník (obr. 1), opradený legendou o mieste posledného odpočinku Atilu, vodcu Hunov.

 

Legenda dostala konkrétnu podobu v 30-tych rokoch, kedy tu neúspešne hľadal hunský poklad František Štepán (obrázok na titulke blogu). Jeho neúspech sa dá vysvetliť jednoducho. Hrádok nie je mohyla, ale geologický útvar obtočník (vznikol vznikol eróziou rozsiahlej terasy, ktorá sa tiahne pozdĺž Martina od Jahodníckych hájov až po Košúty).

 

 

Druhé vysvetlenie ponúka archeológia

 

Najstaršie osídlenie Hrádku spadá do obdobia neskorej doby kamennej. Dokladá to nález parohovej motyky (obr. 3) alebo kamenných nástrojov (obr. 4), ktorú tu zanechali obyvatelia osady, ktorá sa rozprestierala severovýchodne od Hrádku v priestore dnešných zahrádok.

 

Obr.3 . Parohová motyka z neskorej doby kamennej

 

 

Obr. 4 Kamenné nástroje z neskorej doby kamennej

 

 

O pár storočí neskôr, v mladšej dobe bronzovej (1200-1000 pred.n.l.) tu ľud lužických popolnicových polí vybudoval hradisko ku ktorému patrilo rozsiahle pohrebisko nájdené južnej časti sídliska Sever – pri kasárňach (obr.5).

 

Obr.5 Pohľad na hrob lužickej kultúry na pohrebisku Martin-Sever

 

 

Avšak „veľkú historickú chvíľu“ zažil Hrádok v období púchovskej kultúry  (2.stor. pred n.l. – 2.stor. n.l). Opätovne tu bolo vybudované hradisko, ktoré pozostatky sú viditeľné v podobe valu dodnes (obr. 6) Keď hradisko nezakrýva vysoká tráva v južnej časti Hrádku (to je tá čo je v smere centra), je pekne viditeľná kliešťovitá brána – vstup na hradisko.

 

Obr. 6. Plán hradiska podľa Š. Janšaka z roku 1930

 

 

Výskumy v posledných rokoch, vrátane nášho v roku 2011 pod novými panelákmi za Kauflandom, priniesli informácie o tom, že pod Hrádkom sa až po parkovisko Campo di Martin, sa nachádzalo rozsiahle sídlisko, ktoré predstavovalo hospodárske  zázemie hradiska. Mnoho početné nálezy keramiky, žarnova, či spony dokazujú intenzívny život v tejto osade. Život na Hrádku pravdepodobne zanikol tak ako aj iných súvekých hradiskách v okolo polovice 1. stor. n.l v súvislosti z výbojmi germánskych Kvádov.

 

V súčasnosti je Hrádok veľmi rozporuplné miesto – na jednej strane má svoju atmosféru presiaknutú históriou, po druhej strane je strašne zanedbané miesto, ktoré čaká kedy sa vyrieši boj s administratívou (aby sa dal hrádok zveľadiť, alebo ako by som si ja prial začať systematický archeologický výskum je prekážkou nejasná vlastnícka štruktúra neprehľadné množstva vlastníkov). Nadšencov pre Hrádok – Atilov hrob je viacero, snáď nájdu pomocnú ruku vo vedení mesta, ktoré by mohlo priložiť ruku k dielu a uvedený problém vyriešiť. Mne sa ich zatiaľ presvedčiť nepodarilo.

 

Literatúra

 

SKUTIL. Josef. K historii hľadania Atilovho hrobu na Slovensku roku 1935. In Sborník MSS. Roč. XXXI. sošit 1 – 4. Turčiansky svätý Martin: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, 1937, s. 188 – 196.

Ohodnoťte blog:
11
Skryté v čase, skryté v lese: Hradiská v tieni Mar...
Veríte na Vianoce v lete? Nie? My veru áno

Príbuzné blogy

 
Reklama

Doprava v regióne