Dr. Milan Horňák

Pracujem ako archeológ a skúmam minulosť nielen Turčianskej kotliny.

Turčianske mystérium letného slnovratu a pálenie svätojánskych ohňov

Turčianske mystérium letného slnovratu a pálenie svätojánskych ohňov

U nás v Turci je neobyčajne obľúbené pálenie Svätojánskych ohňov – dlhoveká tradícia,vatra čo sa v rôznej intenzite a chápaní dodržiava do dnes. V minulosti slávenie letného slnovratu predstavovalo významné mystérium spojené s oslavou života. V súčasnosti ide o krásny komunitný projekt venovaný oslave leta a susedskému spolunažívaniu.

 

Už pred viac ako sto rokmi, v roku 1903, v článku o archeologickom výskume na Hrádku-Vajánku nad Bystričkou napísal Dr. Ján Petrikovič krátku informáciu o tom ako miestne dievčence a mládenci každý rok v predvečer letného slnovratu vyšli na Hrádok-Vajánok, aby pálili Vajána. Táto tradícia predstavuje prežívanie starého slovanského rituálu uctievania boha Vajana, zvaného aj Kupalo, ktorý bol staroslovanským bohom letného slnovratu.

 

Oslava Kupala sa medzi starými Slovanmi spájala s mýstériom vody – obradných očisťujúcich kúpeľov a mystériom ohňa – pálenie vatier s imitáciou Kupala. Takéto obrady na začiatku letného obdobia mali magicky zabezpečiť bohatú úrodu, úspešný priebeh leta, zbavovanie chorôb a vzniku nového života. Na začiatku pôvodných slovanských slávností bola podoba "Kupala" zhotovená zo slamy, oblečená do ženských šiat a umiestnená pod posvätný strom. Na konci osláv bola figurína rituálne zničená spálením, utopením alebo roztrhaním. Cez horiace vatry skákali jednotlivci alebo páry.

 

Skok cez vatru bol považovaný za dobré znamenie, a ak sa mladý pár pri tom držal za ruky, tak aj za predzvesť spoločného života. Oslavy boli taktiež spojené s tancom a „neviazanou“ zábavou. Otehotnenie v tomto období sa považovalo za dobré znamenie. Dieťa sa potom narodilo v marci, čo mu dávalo väčšiu šancu zmocnieť na toľko, aby mohlo prežiť zimu. Kupalovi sa prinášali ako obety vence z kvetov, med, hrach, orechy.

 

 

S príchodom kresťanstva sa pôvodne pohanský zvyk pretransformoval. Oslava letného slnovratu sa začala spájať zo sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Tento proces nazývame ako „interpretio christiana“, t. j. prispôsobovanie si pohanských tradícii kresťanskej tradícii na základe určitých podobnosti. Vyššie v texte sme spomínali Kupalov obradný očistný kúpeľ ako symbol nového začiatku, podobne ako v Biblii spomínaný očistné krstenie sv. Jánom Krstiteľom vo vodách rieky Jordán.

 

Pálenie Svätojánskych ohňov je krásna tradícia plná emócii v ktorých sa dajú stalé nájsť odkazy na zvyky našich predkov. Tak ako napríklad v Kláštore pod Znievom, kde priamo na slovanskom sídlisku sa v sobotu pálila vatra s krásnou symbolikou. Na vrchu vatry je ako v pohanských časoch slamená bábka Kupala, ktorá keď zhorela sa objavila konštrukcia v tvare kríža. A takto symbolicky pohanský zvyk prešiel do kresťanského, kde je spájaný s oslavou narodenia sv. Jána Krstiteľa.

Ohodnoťte blog:
1
Skryté v čase, skryté v lese: hradisko Vyšehrad
Viete, že v sobotu sú voľby?
 
Reklama

Doprava v regióne