Mladí pre Martin

Sme občiansky angažovaní mladí ľudia, ktorí majú radi región, v ktorom žijú.

Viete, že v sobotu sú voľby?

Viete, že v sobotu sú voľby?

Možno ste si to všimli. Politické strany sú na sociálnych sieťach posledné dni akési aktívnejšie. Majú na to dôvod. Už za pár dní (25.5.) máme tretie voľby tohto roku. Tentoraz si volíme zástupcov do Európskeho parlamentu.

 

Až 77 % Slovákov považuje členstvo v Európskej únii za prospech a my vieme, prečo bola účasť v minulých voľbách taká nízka. Človek si nájde hneď niekoľko dôvodov, prečo neísť voliť. Schválne, trafili sme v nich aj vás?

 

“Európska únia sa nás netýka”

 

Pre väčšinu ľudí je Európska únia len nejaká inštitúcia. Brusel je podľa nich od Bratislavy strašne vzdialený, rozhodujú tam ľudia “o nás - bez nás”, ešte aj za tisícové platy a na Slovensko nikto z nich ani len nepomyslí.

 

Musíme si ale uvedomiť, čo všetko vďaka EÚ už máme. Áno, sú tam aj problémy, ale tie ani zďaleka neprevyšujú všetky pozitíva. Veď vďaka nej môžeme voľne cestovať v 26 krajinách, vyše 7000 slovenských vysokoškolákov každoročne využíva Erasmus+, vďaka eurofondom investujeme peniaze do vedy a výskumu, modernizuje sa dopravná infraštruktúra a mnoho mnoho iného. Väčšina z nás si až po vymenovaní týchto pozitív uvedomí, že Európska únia je skutočnou súčasťou našich životov.

 

Ak nie, tak sa s tým proste človek musí zmieriť, lebo okrem predpisov a legislatívy, ktoré sú nadradené našim zákonom, najviac exportujeme slovenské výrobky práve do krajín Európskej únie, import je na tom rovnako. Sme už 10 rokov v Eurozóne, preto si pri cestovaní až do 19 krajín Európy nemusíme meniť peniaze. Európska únia je tu, my sme jej súčasťou už 15 rokov a zatiaľ sa z nej nechystáme odísť. Či sa nám to páči alebo nie, tak ako volíme národný parlament, lebo má vplyv na naše životy, podobne by sme mali pristupovať k eurovoľbám.

 

“Ale Nemci a Francúzi si tam aj tak pretláčajú svoje, slovenský hlas nemá šancu preraziť”

 

Samozrejme, každá krajina si v EÚ predsa ide pretláčať najmä svoje záujmy, no veľmi často sa stáva, že tieto záujmy máme spoločné s inými členskými krajinami. A keď už sa líšia, nemajú to Nemci, Francúzi, alebo iný národ so svojimi predstavami o nič ľahšie ako my.

 

Čo sa týka zákonodarnej a výkonnej moci v Európskej Únii, tú zastrešujú 4 inštitúcie - Európska rada (summit hláv štátu), Rada Európskej únie (summit ministrov členských štátov zaoberajúcich sa danou problematikou), Európsky parlament a Európska komisia. V Európskej rade, Európskej komisii a Rade EÚ má každý štát jedného zástupcu, čo znamená, že náš hlas má presne takú váhu ako nemecký či francúzsky. Navyše, stačí, aby sme sa spojili napríklad s Čechmi a naše hlasy vyvážia nemecký s francúzskym dokopy. Hlasovací proces sa potom často namiesto prostej väčšiny riadi princípom konsenzu (všetci musia s daným návrhom súhlasiť), či princípom práva veta (každý štát má možnosť zablokovať rokovania, aj keby bol v tom sám).

 

 

V prípade európskeho parlamentu, do ktorého budeme voliť v týchto voľbách, je pravda, že sa mandáty rozdeľujú na základe počtu obyvateľov členských krajín. Avšak, aj tu je kľúč prerozdelenia miest v parlamente upravený v neprospech ľudnatejších krajín. Kým v Nemecku pripadá na jedného europoslanca asi 838 000 obyvateľov, na Slovensku je to 416 000 a napríklad na Malte 70 000. Znamená to, že relatívne máme na obyvateľa dvakrát viac europoslancov ako Nemecko, ale aj asi 6-krát menej ako najmenší štát EÚ, Malta.

 

Navyše, slovenský hlas má v EÚ váhu. V Európskej únii pôsobí viacero úspešných Slovákov, v neposlednom rade napríklad aj porazený finalista tohtoročných prezidentských volieb, Maroš Šefčovič, ktorý je Eurokomisár pre energetickú úniu a robí najdôležitejšie rozhodnutia v tejto oblasti.

 

“Môj hlas vo voľbách nič nezmení”

 

Naposledy sa zišlo k urnám len 13,05 % oprávnených voličov. Celkovo teda stačilo na jeden mandát len okolo 28 000 hlasov. Toľko je približne obyvateľov mesta Lučenec, je to kúsok menej ako počet obyvateľov okresu Kysucké Nové Mesto, kúsok viac ako počet študentov na najväčšej slovenskej univerzite a niečo nad kapacitou nového Národného futbalového štadióna. Ak nepôjdete voliť, kvôli vyššie spomenutému tvrdeniu, váš hlas skutočne nič nezmení. Podľa štatistík to tvrdí až 54 % z vás nevoličov. To je dosť na to, aby váš hlas niečo zmenil, nemyslíte?

 

“Aj tak 13 poslancov v 751 člennom parlamente nič nezmôže...”

 

Áno, Slovensko zastupuje “len” 13 Europoslancov, ale tvrdiť, že nič nezmôžu? Jedinému českému europoslancovi - Pavlovi Pocovi sa v roku 2015 podarilo svojou námietkou rozvinúť vlnu debát a diskusií proti návrhu Európskej komisie naďalej používať glyfosát. To je látka používaná v poľnohospodárstve na ničenie burín a je rakovinotvorná. Dva roky po jeho námietke mu Európsky parlament dal za pravdu a vďaka jeho aktivite a odbornosti sa má v Únii do roku 2022 používanie tohto herbicídu zakázať. Takže aj jeden europoslanec dokáže niečo zmeniť. Stačí, ak si vyberieme silných a odborne zdatných kandidátov, aj oni sa môžu postarať o veľkú vec nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európsku úniu!

 

Našli ste sa?

 

Rozhodujeme o našej spoločnej budúcnosti. 77 % z nás považuje členstvo v Európskej únii za prospech. Väčšina ľudí chce byť súčasťou Európskej únie, no máme rozdielne názory na jej fungovanie. Áno, bojujeme s migračnou krízou, vzrastajúcim extrémizmom a klimatickou zmenou, ale ak voliť nepôjdeme, necháme za nás rozhodnúť druhých. A práve oni rozhodnú, kto a ako bude v riešení aj týchto problémov zastupovať Slovensko. V sobotu si preto nájdite 20 minút a pri volebnej urne rozhodnite, kto bude aj vašim hlasom v Európe.

Ohodnoťte blog:
1
Turčianske mystérium letného slnovratu a pálenie s...
Súťažnú sezónu 2019 sme začali úspešne
 

Doprava v regióne