Leonardo da Vinci na pôde Evanjelického gymnázia v Martine

Autor: Leonardo da Vinci na pôde Evanjelického gymnázia v Martine
Foto: Leonardo da Vinci na pôde Evanjelického gymnázia v Martine
Uverejnené: 28. január 2014

Slávny obraz Leonarda da Vinciho s názvom Posledná večera vzbudzuje v radoch umelcov ale aj laikov nefalšovaný úžas. Taliansky maliar da Vinci ho namaľoval na stenu v reflektári kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Dnes má obraz už takmer 500 rokov a za sebou viac i menej nevydarené rekonštrukcie. O opakovaných pokusoch o záchranu Leonardovej Poslednej večere, ale aj o skrytých symboloch diela prišiel študentom Evanjelického bilingválneho gymnázia v Martine v rámci predmetu „kultúra umenie“ porozprávať maliar Stano Lajda.

Žiak prekonal učiteľa

Študenti Evanjelického gymnázia v Martine (EGMT) sa v prednáške maliara Stana Lajdu mohli dozvedieť, že génius talianskej renesancie Lenonardo da Vinci bol nemanželské dieťa, ktoré vychovával jeho starý otec na talianskom vidieku v blízkosti Florencie. Leonardo dostal tradičné vzdelanie ako mnohí iní, predsa sa však od svojich rovesníkov líšil. Leonardo nevidel zmysel v skúmaní minulej antiky, ale v tom, čo vidí vôkol seba tu a teraz. Stále viac premýšľal o každodennom živote, o človeku a prírode. Z chudobného chlapca sa zakrátko stal všestranný umelec, technik, vynálezca aj novátor. Najviac však vynikal práve v maľovaní. Keď šiel ako 14 ročný do učenia k poprednému sochárovi a maliarovi Florencie Varrocchiovi, jeho učiteľ mu dovolil namaľovať do vlastného obrazu anjela. Leonardov anjel bol skvostný. Legenda hovorí, že učiteľ Varrocchius vtedy jednoducho skonštatoval, že „nastal čas, kedy študent prekonal svojho učiteľa.“ Údajne už nikdy viac nič nenamaľoval...

 

Zakrátko nenahraditeľný

Študentov EGMT zaujala aj ďalšia zaujímavá skutočnosť v živote majstra Leonarda. Objednávku na obraz Leonardovi odovzdal milánsky vojvoda Ludovik Sforza. Ten však umelcovi za jeho prácu neplatil! Leonardo da Vinci bol z tohto dôvodu nútený načas odísť z Milána do Benátok, aby si zarobil peniaze na živobytie. Nahnevaný vojvoda oslovil mnohých, v tej dobe vychytených maliarov, aby obraz po da Vincim rýchlo dokončili. Napriek vysokej odmene však ani jeden dobový maliar ponuku panovníka neprijal – už vtedy nechcel nik siahnuť na majestátne dielo Leonarda da Vinci. Uznávaný umelec sa do Milána napokon vrátil a svoj obraz dokončil k svojej plnej spokojnosti.      

Leonardo da Vinci pracoval na veľkolepom diele Poslednej večere v rokoch 1495 až 1497. Pokus umelca o inovatívnosť sa nanešťastie ukázal ako nie veľmi správny krok. Leonardo použil olej na suchú omietku (sadru), čo sa zakrátko ukázalo ako technicky veľmi nestabilné. Už v roku 1500 dielo strácalo zo svojej krásy.

Vojna – nepriateľ umenia

Krátko pred druhou svetovou vojnou (1939-1945) rozhodli taliani o premiestnení všetkých dovtedajších napodobenín Poslednej večere na miesto, kde bol umiestnený aj originál obrazu, a teda do spomínaného kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Neskoršie bombardovanie Milána spôsobilo obrazom veľké škody. Padol strop kláštora, bočné steny a rozbitá bola aj podlaha. Je preto takmer zázrak, že originál – Posledná večera – sa podaril zachrániť. Obyvatelia Milána ho totiž obložili vrecami s pieskom, a tým ho uchránili od všadeprítomných padajúcich skál a trosiek.         

 

Dvadsať rokov opráv

Predošlé premaľby, nevydarené pokusy o rekonštrukciu a druhá svetová vojna spôsobili, že z pôvodnej verzie Poslednej večere sa zachovalo menej ako 40 percent! „Dielo bolo prekryté nielen nánosmi nekvalitných premalieb, ale aj tmavého smogu, ktorý do kláštora Santa Maria delle Grazie prenikal z okolitých milánskych ulíc“, dodal Stano Lajda. Obrat v niekoľkých po sebe nevydarených pokusoch o rekonštrukciu obrazu nastal až po použití najmodernejších technológií. Výrazné poškodenia sa podarilo eliminovať. Opravné práce však trvali neskutočných dvadsať rokov!

Vedúcou reštauračných prác Poslednej večere bola doktorka Vrábilová, ktorá denne údajne očistila a upravila časť plátna vo veľkosti poštovej známky. K pôvodne zachovaným 40 percentám da Vinciho obrazu a s poctivým štúdiom majstrových skíc sa doktorke a jej tímu podarilo doplniť ostatných 60 percent. Za dvadsaťročnú poctivú prácu dostala niekoľko vzácnych ocenení. Napriek tomu, že mnoho z pôvodného povrchu Poslednej večere už neexistuje, stále možno vidieť vyváženú, statickú, centrálnu kompozíciu tohto renesančného diela. Prepracovaná kompozícia, dokonale zvládnutá technika, farebné súzvuky a bohatá symbolika da Vinciho Poslednej večere stavajú tak toto dielo do pozície najviac obdivovaných umeleckých skvostov.

 

Odkaz majstra Leonarda

Leonardo da Vinci bol skutočne výnimočný umelec. Stano Lajda pripomenul študentom EGMT, že bol však zároveň nadaný všestranne. Hoci nás prekvapuje, že väčšina jeho objavov predstavuje v skutočnosti len nikdy nepublikované zápisy a skice, stále vidíme u majstra z Florencie veľké novátorstvo a tvorivého ducha. Leonardov plodný, bádavý a dobrodružný rozum a oko sa prejavili naplno – stránky zápisníkov sú zaplnené množstvom inovatívnych myšlienok, pozorovaní, náčrtov a experimentov. Zahŕňajú dokonca štúdie pohybu vody, podstatu lietania  a vesmíru, ako aj detailne a vedecky správne poznatky o fosíliách či ľudskom organizme. Posledná večera z dielne Leonarda da Vinci je dnes skutočnou ikonou. Kópie tohto obrazu sú umiestnené v mnohých kresťanských chrámoch na celom svete. Študentom Evanjelického gymnázia v Martine bolo preto o to vzácnejšie vidieť obraz večere očami skúseného maliara Stana Lajdu – učiteľa umenia, a predsa pokorného študenta diel majstra Leonarda.  

 

Profil Stanislava Lajdu

Rodák zo Žiliny, maliar Stanislav Lajda sa usiluje o reprodukciu da Vinciho Poslednej večere už viac ako päť rokov. Štúdiom tohto diela sa zaoberá takmer 40 rokov. Okrem toho aktívne tvorí nové umelecké diela, ilustruje detské knihy a vyučuje kresbu  na Strednej súkromnej umeleckej škole v Žiline. Smanželkou Hankou má dvoch synov, Mariána a Juraja. Autorovu tvorbu si môžeme pozrieť na www.stanolajda.eu

 

Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama