Cestovateľský večer zaviedol divákov do vzdialených oblastí Ruska

Autor: Cestovateľský večer zaviedol divákov do vzdialených oblastí Ruska
Foto: Cestovateľský večer zaviedol divákov do vzdialených oblastí Ruska
Uverejnené: 03. marec 2014

Počas piatkového Cestovateľského večera priblížili dvaja dobrodruhovia Jano Buchanec a Emil Hanus svoje strastiplné putovanie z Martina naprieč Ukrajinou a Ruskom do vzdialeného Magadanu.

"Pri odchode sme netušili, ako to na ďalekom východe bude vyzerať a či cesty budú prejazdné. Informácií, ktoré sa o týchto oblastiach dajú prostredníctvom internetu a iných dostupných zdrojov získať je pomerne málo a časom sa menia. Keďže nie sme zástancami navigácie, jediná pomôcka, ktorú sme si zadovážili, bol autoatlas Ruska. Myslíme si, že navigácia k takémuto cestovaniu nepatrí, pretože sa potom stráca jeho kúzlo. Nevedieť, kde sa človek nachádza a nájsť tú správnu cestu je čarovné," prezradil návod na dobrodružnejšie cestovanie Jano Buchanec.

 

Na dlhú púť sa vydali na UAZ-íku ruskej výroby

Ako sa neskôr ukázalo, bola to veľmi dobrá voľba. Prechod západnou Ukrajinou bol rozlúčkou s prozápadným svetom aj s cestami, na aké sme zvyknutí. Ukrajinu opustili prieplavom Kerč, ktorý oddeľuje Azovské more od Čierneho a tvorí hranicu medzi Ukrajinou a Ruskom. Cestou sa im podarilo prekrižovať takmer všetky veľké ruské a ukrajinské vodné toky - Dneper, Dnester, Don, Volga, Irtyš, Ob, Jenisej, Angara, Lena, Aldan, Indigirka a Kolyma. Veľké rieky boli premostené alebo mali zabezpečenú trajektovú prepravu, tie menšie bolo vo väčšine prípadov treba prebrodiť. Prechod nehostinným terénom zvládli, či už pomocou domácich obyvateľov alebo použitím netradičných metód šoférovania. Ich putovanie pokračovalo Irkutskom, popri rozsiahlom jazere Bajkal, cez Burjatsko a Jakutsko až do oblasti zvanej Cesta kostí, ktorá spája mestá Jakutsk a Magadan.

Po 21 dňoch strávených na cestách a v močariskách, zdolaní 16 000 km a 10 časových pásiem dorazili do vytúženého cieľa: "Magadan je prístav, ktorý bol založený v roku 1934 a je to správcovské mesto gubernie Magadanskej oblasti. Je pomerne moderné a celkovo pôsobí dojmom bohatého mesta. Ten, kto by čakal, že na konci sveta bude nejaká chátrajúca dedina, je na omyle," prezradil Jano Buchanec.

V rámci premietania ponúkli cestovatelia divákom množstvo zaujímavých informácií a záberov z miest, ktoré navštívili. Boli to napríklad fotografie z Moldavska - krajiny viníc, dobytka a obilných lánov, či z Burjatska, ktoré je jedinou republikou bývalého Sovietskeho zväzu, kde žijú budhisti. Predstavili aj Mamajovovu mohylu vo Volgograde, ktorá je najvyššou voľne stojacou sochou na svete. Prítomných očarili aj detské výtvory ľadových sôch v Ojmjakone. Priblížili tiež ruský zámer vybudovať v Jakutsku prekladisko, vďaka ktorému bude možné exportovať tovar z Číny do Európy a Ameriky cez Severný ľadový oceán, čo zmení pohyby lodí v celosvetovom význame.

 

Nechýbali ani rôzne zážitky spojené s tamojšími obyvateľmi

Vzácnym suvenírom, ktorý si priniesli, je čiapka sňatá priamo z hlavy jedného jakutského obyvateľa. Podarilo sa im ju získať výmenou za dýku. Pôsobivé bolo aj ich náhodné stretnutie s vyše 80 ročným krajanom, ktorý bol do tamojšieho lágra deportovaný zo Zakarpatskej Rusi. Cestovateľské večery, ktoré sa tešia stále väčšej obľube ponúknu už čoskoro ďalšiu pútavú tému. V marcovom pokračovaní  sa dozvieme viac o Islande.

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama