utorok, 08 apríl 2014 00:00

Na ceste smútku za stratou blízkeho

Na ceste smútku za stratou blízkeho Na ceste smútku za stratou blízkeho

Odchod blízkeho človeka nás často zasiahne úplne nečakane. Po blízkom ostáva prázdno, bolesť a nevypovedané slová. V procese uzdravovania nad takouto stratou pomáha fyzická, duševná a duchovná podpora ľudí, ktorí práve v podpornej skupine pre smútiacich ponúkajú nádej tým, že vytvárajú bezpečný priestor na hľadanie zmyslu smrti a utrpenia a pomáhajú pri odstraňovaní nepochopenia a izolácie, ktoré v kultúre vyhýbajúcej sa žiaľu smútiaci nie raz pociťujú.

Sprevádzanie smútiacich v medzikultúrnom a medzináboženskom kontexte

Projekt GRUNDTVIG, v rámci ktorého prebiehal pobyt s medzinárodnou účasťou začal v stredu večer, pokračoval predĺženým víkendom a končil nedeľnými službami Božími v Evanjelickom kostole v Martine. V úvode stretnutia sa vzájomne predstavili hostia z piatich krajín. Po slávnostnom otvorení mobility nasledovalo predstavenie cieľov projektu a nabudenie účastníkov na päťdňový program plný kreatívnych aktivít a zaujímavých poznatkov z oblasti sprevádzania smútiacich.

Účastníci spolu komunikovali v neskutočných šiestich jazykoch – vo Vrícku neďaleko Martina znela nemčina, angličtina, rumunčina, poľština, čeština aj slovenčina. Okrem jazykovej variability možno hovoriť aj o rozdielnosti cirkví a náboženských spoločenstiev. Účastníci projektu boli predstaviteľmi rímsko-katolíckej, grécko-katolíckej, pravoslávnej, evanjelickej a.v., metodistickej cirkvi aj letničných cirkví. Napriek týmto viditeľným inakostiam možno však skutočne hovoriť len o porozumení. Koordinátorka projektu Grundtvig Natália Kacianová aj preto vyzdvihuje paletu kreatívnych a súčasne náučných aktivít, skrze ktoré účastníci „z rôznych krajín a cirkevných spoločenstiev stále hlbšie a hlbšie prenikali do kultúry smútenia, ktorá prevláda v ich krajinách a do hĺbky vlastných pocitov, kde hľadali spoločné zdroje podpory a pomoci smútiacim.“  

 

Obsahové zameranie projektu

Projekt Grundtvig, zameraný na podporu smútiacich v podporných skupinkách, pokračoval celodenným seminárom, na ktorom sa účastníci učili rozmanité kreatívne metódy, ktoré je možné využiť v pomáhajúcich profesiách. Zoznámili sme sa s Candee Moser, Američankou, evanjelickou farárkou na pozícii farárky pre pastorálnu starostlivosť a od tohto roku aj koordinátorkou dobrovoľníkov a farárkou na pôde hospicu. V druhej polovici päťdňového stretnutia nám koordinátorka projektu Natália Kacianová predstavila konkrétnu realizáciu podporných skupiniek pre smútiacich. Prednáškové celky boli zamerané na témy podstaty podporných skupiniek pre smútiacich, štruktúry stretnutí a zvládanie smútku na pôde ECAV Martin. Súčasťou mobility bola aj návšteva Biblickej školy, Evanjelického kostola a Národného cintorína v Martine, výlet do Bardejova a predovšetkým návšteva Bardejovskej Novej Vsi, kde sídli a je prevádzkovaný vôbec prvý hospic na Slovensku.        

Za smrť blízkeho nemôžeš

Sympatická Američanka Candee Moser nás previedla cez širokú paletu kreatívnych metód, ktoré je možné využiť v procese sprevádzania smútiacich. Nešlo o slovenský spôsob vyučovania, kde učiteľ rozpráva a žiaci sa usilujú nezaspať. My, účastníci, sme, práve naopak, boli pozvaní do tvorivého procesu, spolu s pozvaním zapojiť sa do vyjadrovania vlastných názorov a pocitov. Medzi najobľúbenejšie kreatívne metódy patrili napríklad koláž z novín a časopisov, literárna tvorba, čítanie Božieho slova, spirituálna prechádzka, skupinová meditácia či pokus o znázornenie smútku s využitím plastelíny. Nato, aby sme dokázali pracovať s vlastnými pocitmi, ktoré sprevádzajú stratu blízkeho, je potrebné si uvedomiť, že za smrť blízkeho nikto z nás nemôže – „človek nie je pánom nad životom a smrťou“, dodala C. Moser.  

 

Umenie využité pri sprevádzaní

Práca s časopismi, nožnicami a lepidlom asi najviac pripomína školské časy v drevených laviciach. Ich cieľom bolo však pripomenúť osobu, ktorú sme stratili – jej či jeho záujmy, charakteristické črty, ale predovšetkým to, čo charakterizovalo náš vzťah; to, čo pre nás znamenal človek, ktorý navždy odišiel. V rámci našej šesťjazyčnej skupinky sme prostredníctvom vlastných obrazov spomínali na mamy, staré mamy, otcov, svokrov alebo deti, ktoré na svet neprišli, alebo v ňom boli iba chvíľu...

„Môj otec miloval záhradu a všetky druhy záhradníckych činností. Keď zomrel, všetky kvety zvädli“, predstavil svojho blízkeho jeden z účastníkov. Vďaka rozličným kreatívnym metódam a následnému stručnému popisu si tak nielen ich tvorcovia, ale ja ostatní členovia skupiny mohli predstaviť tých, za ktorými sa smútilo. Najsilnejším odkazom kreatívnych metód bola skutočnosť, že za každým obrázkom sa skrýval príbeh. A za každým príbehom výnimočný vzťah s niekým, kto tu už nie je...

Skutočná pestrosť aktivít, zameraných na sprevádzanie v smútku mala svoj jasný odkaz – liečba smútku prostredníctvom umenia má mnoho podôb a odkazov, ktoré človeka posúvajú ďalej. Vytrhávajú ho z vlastných pocitov hnevu a bolesti a učia ho správne pozerať na pravdu, ktorá je pred ním. Niekto milovaný, niekto, kto bol náš, navždy odišiel. Naše pocity sú prirodzené a potrebné. Rovnako potrebné však je urobiť aj krok dopredu; pohnúť sa z miesta, pretože Boh si nás tu, na zemi, nenechal náhodou! Podporné skupiny pre smútiacich človeka učia uvažovať inak – tento proces je pritom prirodzený a dobrovoľný. Učili sme sa to i my, v rámci nášho  šesťjazyčného stretnutia.

Podstata podporných skupiniek pre smútiacich

Podporné skupinky pre smútiacich. predstavujú formu pomoci prostredníctvom organizovanej, skupinovej terapie so smútiacimi, pod vedením facilitátora. Facilitátor podpornú skupinku zakladá, organizuje a vedie. Je súčasne akýmsi nezávislým a nestranným moderátorom skupinovej diskusie, pretože reflektuje povedané a pomáha účastníkom vyznať sa v spleti svojich pocitov. V rámci druhej polovice seminára nám úlohy facilitátora v skupine, rovnako ako podstatu skupiniek, štruktúru stretnutí a zvládanie smútku na pôde ECAV Martin priblížila Natália Kacianová.  

N. Kacianová má s prácou facilitátorky v  skupinkách pre smútiacich päťročné skúsenosti. V rámci pastorálneho štúdia SLZA, ktorý prebieha v Biblickej škole v Martine, Natália každoročne organizuje aj školenia facilitátorov. Budúci školský rok plánujeme otvoriť dokonca dva kurzy – „jeden by bol určený pre slovenských študentov a prebiehal by v Martine, zatiaľ čo druhý kurz bude prebiehať a bude určený bratom a sestrám zo Sliezska“, dodáva Natália Kacianová.  

Prednášky Natálie Kacianovej sa stretli s veľkým ohlasom – viacerí účastníci dokonca začali uvažovať o vytvorení podporných skupiniek vo svojich spoločenstvách. V rámci mobility sa vytvorila aj malá pracovná skupina, ktorá zostavila dotazník, ktorý bude použitý vo všetkých partnerských krajinách k zmapovaniu emócií, zvykov, tradícií, rituálov a rôznych foriem pomoci v kontexte smútenia. Prácou v skupinkách to teda nekončí a my sa môžeme tešiť na zaujímavé zistenia z oblasti tohto, tzv. smútkového poradenstva.          

 

Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi  

Pri obdivovaní krás mesta Bardejov, ktoré sa nám pochválilo svojím Múzeom ikon, Synagógou, Ortodoxným chrámom, kúpeľmi alebo zachovalým systémom opevnenia z druhej polovice 14. storočia, sa nezabudnite pozrieť aj k susedom – do Bardejovskej Novej Vsi. Práve tu totiž, z nevyhnutnej potreby pomáhať nevyliečiteľne chorým ľuďom v posledných chvíľach ich života, vznikol prvý slovenský hospic, Hospic Matky Terezy. Hospic nevyliečiteľne chorým poskytuje dennú starostlivosť a vytvára podmienky nato, aby aj dni, blízke k odchodu, títo ľudia prežili plnohodnotne, dôstojne a pokojne. Po návšteve hospicu sme si mohli nanovo uvedomiť nedostatočnú pomoc zariadeniam hospicového typu zo strany slovenských štátnych inštitúcií. Akoby sme si ešte neuvedomili, že raz príde deň, kedy sa nás to tiež môže týkať!           

Tam, kde smútime  

Akt smútenia trvá veky. Podľa Candee Moser je i smútok súčasťou čohosi, čo trvá od nepamäti. Zrejme rovnako, ako otázka „PREČO!?!“ táto otázka existuje, je opodstatnená a prežitá! Prvá spomedzi všetkých otázok sa do našej mysle opakovane vracia najmä pri strate milovanej osoby. Svoju odpoveď však veľakrát nemá...

Táto skutočnosť v človeku vyvoláva veľký hnev a nepochopenie. „Hnev je ale tiež iba emócia, ktorú musíme dostať von.“ Možnosť túto emóciu prejaviť a vyrovnať sa s ňou, možno práve v bezpečnom prostredí podpornej skupinky smútiacich.

Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené

Pridajte komentár...
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | blog SME, LinkedIn, Twitter

Články mesiaca

Oznamy

„MARTINSKÉ AQUACENTRUM“: urbanisticko-architektonická súťaž …

ÚHA mesta Martin vyhlasuje ku dňu 28.03.2018 verejnú anonymnú jednokolovú urbani...

Aktivity

PegaFun: tanečná škola, ktorá naučí deti tancovať aj vystupo…

Tanečnú školu Pegafun zaiste poznáte, pôsobí v Martine už 10 rokov. A nebude to ...

Príroda

Výrub v Jedľovinách: ide o obnovnú ťažbu

Vypiľovanie desiatok stromov v Jedľovinách v martinskej časti Kolónia Hviezda ro...

Spoločnosť

Už ste sa zviezli novou MHD do OC Tulip?

Martinčania dlhodobo čakali na zavedenie pravidelného autobusového spoja do OC T...

Spoločnosť

Združenie Matka a dieťa Turca pomáha, kde treba

Začiatkom marca 2018 sa uskutočnil už 11. ročník benefičného koncertu v podaní S...

Spoločnosť

Odbory odmietli ústretovú ponuku Kia Motors Slovakia

(Teplička nad Váhom) 10. apríl 2018 – Po tom, ako odborová organizácia ZO OZ KOV...

Podnikanie

Dobrota prináša do OC Galéria vôňu čerstvého pečiva

Tradícia, poctivosť a dobrota – to sú hodnoty novootvorenej prevádzky pekárne Do...

Zdravie

Na JLF UK po prvýkrát promujú zubní lekári

Akademický rok 2017/2018 sa stane jedným z historických míľnikov Jesseniovej lek...

Ďakujeme našim partnerom
za podporu Turiec Online



Kino Strojár
Mestská scéna Martin
TV Severka