Reklama
štvrtok, 05 jún 2014 20:54

Príbeh zvonov II. z Turian

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Príbeh zvonov II. z Turian Príbeh zvonov II. z Turian

V nedeľu 1. júna 2014 podvečer sa v evanjelickom kostole v Turanoch zišlo niekoľko desiatok ľudí, ktorí boli zvedaví, čo sa skrýva pod názvom programu Príbeh zvonov II. v Turanoch.

Pravda je taká, že už niekoľko týždňov vopred bolo vidieť v blízkosti kostolných veží v Turanoch zvýšený pohyb - pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine dokumentovali zvony, sumarizovali archívne materiály, pripravovali podujatie za aktívnej pomoci Ivety Jesenskej a predstaviteľov oboch cirkví v obci. 

 

V Turanoch je umiestnenie kostolov dvoch rozdielnych náboženských konfesií možno tak trochu symbolické

Sú postavené pomerne blízko seba v strede Turian. Práve táto malá vzdialenosť nabáda  k spolupráci obe cirkvi. Treba zabudnúť  na minulosť, na konfesionálne rozpory. Žijeme v období  ekumenizácie, t.j. vzájomného rešpektovania a uznávania oboch cirkví, v období vzájomnej spolupráce. Rímskokatolícky kostol sv. Gála stojí na miernej vyvýšenine a v jeho areáli sa nachádza aj cintorín. Kostol bol postavený ako gotický a to v prvej polovici 14. storočia. Na jeho výstavbe sa podieľala aj známa premonštrátska stavebná huta/dielňa, z Kláštora pod Znievom. Vo svojej dlhej histórii prešiel viacerými stavebnými úpravami. Zvláštnosťou rímskokatolíckeho kostola sv. Gála je nízka renesančná zvonica, postavená pred ním. Tvorí vstup do jeho nádvoria. Je pozostatkom opevňovacích hradieb, o čom svedčí 5 metrov dlhý tunelovitý vchod.  Archeológovia predpokladajú, že súčasný kostol bol prestavaný z menšej sakrálnej stavby. A práve v tejto predsunutej zvonici turianskeho kostola  sa nachádzajú dva historicky vzácne zvony...

 

Evanjelický kostol stojí o pár desiatok metrov nižšie, pri potoku Studenec – Turianka. Na jeho mieste stál prv pôvodný evanjelický kostol postavený v roku 1786. Močaristý terén, požiar i zemetrasenie sa žiaľ podpísali  na jeho rýchlom konci.  Začiatkom dvadsiateho storočia bol už v dezolátnom stave a tak sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Prikročilo sa k nej v roku 1932, stavba trvala 2 roky a chrám bol vysvätený  piatu nedeľu po Veľkej noci – 6. mája v roku 1934. Posvätil ho dôstojný pán biskup Vladimír Čobrda, v prítomnosti predsedníctva seniorátu a mnohých hostí. Farárom zboru bol vtedy Ján Dianovský a cirkevným dozorcom Juraj Fúčela.

 

Historicky vzácny barokový zvon  bol odliaty podľa nápisu v roku 1734

Je upevnený šiestimi hladkými ušami  na novej železnej hlave. Po obvode čepca  je rozvilinový pás  a na nápisovej páske je nápis: SOLI DEO HONOR ET GLORIA, ANNO DOMINI 1734, čo v preklade znamená: Jedine Bohu, česť a sláva v roku 1734. Na tele plášťa zvona vystupuje do popredia  reliéf v strede s ukrižovaným Ježišom Kristom a s Pannou Máriou a Jánom Evanjelistom po stranách.  Telo plášťa je inak hladké a bez dekoru.

 

Presne o 200 rokov neskôr sa turianski katolícki veriaci rozhodli dať si odliať nový - menší zvon. Mali na to dôvod – jeho predchodca skončil na bojisku 1. svetovej vojny. Bol rekvirovaný ako vtedy tisícky iných našich zvonov.  O novom zvone z roku 1934  máme informácie tak, ako sme ich získali od katolíckeho farára Mariána Majdu z Turian. V septembri s povolením najdôstojnejšieho ordinariátu bol objednaný nový zvon od firmy Rudolf Perner, Suché Vrbné, z Českých Budějovíc. Samotný zvon stál 4 667 korún československých, váži 212 kilogramov a je zasvätený Panne Márii. Montáž zvona vykonal tunajší strojník, pán Ferko Žiak úplne nezištne a zadarmo... Dá sa oprávnene domnievať, že v každej lokalite, v ktorej sa u nás nachádza zvon, je s ním spojený aj nejaký príbeh, udalosť, väzba a prepojenie osôb na zvon. Tak, ako je to aj popísané v cirkevnej kronike evanjelického zboru o histórii zadováženia ich zvonov. 

 

Ako nám nová veža bola postavená, hneď povstala žiadosť v nás zadovážiť si nové zvony, lebo staré ani svojim hlasom, ani rozmerom do novej veže neprislúchali. Myšlienka naša stala sa skutkom, keď na tristoročnú pamiatku  hrdinnej smrti Gustava Adolfa  objednali sme dňa 6. novembra  v roku 1932 od firmy Rudolf  Manoušek tri nové zvony. Pozdejšie náš horlivý presbyter Juraj Fúčela objednal nám štvrtý. Krajšie sme si pamiatku  Gustáva Adolfa, padnuvšieho za slobodu evanjelia Kristovho a zachránivšieho našu evanjelickú slobodu - ani nemohli zväčniť... Túžobne sme čakali nové zvony. Táto naša túžba sa stala skutkom, keď dňa 26. januára v roku 1933 došli. Na druhý deň sme si ich na stanici slávnostne privítali, ovenčili a pri zvukoch našej náboženskej hymny „Hrad prepevný jest Pán Buh náš“ na patričné miesto doprevádzali.

 

Na fotografiách v kostole mohli diváci vidieť dva zvony: najväčší - LUTHEROV zvon vážiaci 727 kilogramov  a ozdobený Lutherovým obrazom s nápisom: „HRAD PŘEPEVNÝ JEST PÁN BUH NÁŠ“ tran. č. 445 (počiatočné slová  z piesne č. 445 zo známeho Tranovského kancionála Cithara sanctorum). Hore nad hlavným textom je napísané: Ulil R. Manoušek v Brně 1932. Menší zvon GUSTAVA ADOLFA (švédskeho kráľa) váži 358 kilogramov, je ozdobený obrazom Gustáva Adolfa a nápisom: NEZOUFEJ STÁDEČKO MALÉ. V programe sa predstavili domáce kolektívy – vystúpil Malý chrámový spevokol rímsko - katolíckej  farnosti v Turanoch, Nový  evanjelický spevokol Turany. Na organ hral evanjelický farár  Martin Vargovčák  a spievala  Andrea Maronová.

 

Autor: Adam Kmeť © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Doprava v regióne