V nedeľu 1. júna 2014 podvečer sa v evanjelickom kostole v Turanoch zišlo niekoľko desiatok ľudí, ktorí boli zvedaví, čo sa skrýva pod názvom programu Príbeh zvonov II. v Turanoch.
Pravda je taká, že už niekoľko týždňov vopred bolo vidieť v blízkosti kostolných veží v Turanoch zvýšený pohyb - pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine dokumentovali zvony, sumarizovali archívne materiály, pripravovali podujatie za aktívnej pomoci Ivety Jesenskej a predstaviteľov oboch cirkví v obci.
V Turanoch je umiestnenie kostolov dvoch rozdielnych náboženských konfesií možno tak trochu symbolické
Sú postavené pomerne blízko seba v strede Turian. Práve táto malá vzdialenosť nabáda k spolupráci obe cirkvi. Treba zabudnúť na minulosť, na konfesionálne rozpory. Žijeme v období ekumenizácie, t.j. vzájomného rešpektovania a uznávania oboch cirkví, v období vzájomnej spolupráce. Rímskokatolícky kostol sv. Gála stojí na miernej vyvýšenine a v jeho areáli sa nachádza aj cintorín. Kostol bol postavený ako gotický a to v prvej polovici 14. storočia. Na jeho výstavbe sa podieľala aj známa premonštrátska stavebná huta/dielňa, z Kláštora pod Znievom. Vo svojej dlhej histórii prešiel viacerými stavebnými úpravami. Zvláštnosťou rímskokatolíckeho kostola sv. Gála je nízka renesančná zvonica, postavená pred ním. Tvorí vstup do jeho nádvoria. Je pozostatkom opevňovacích hradieb, o čom svedčí 5 metrov dlhý tunelovitý vchod. Archeológovia predpokladajú, že súčasný kostol bol prestavaný z menšej sakrálnej stavby. A práve v tejto predsunutej zvonici turianskeho kostola sa nachádzajú dva historicky vzácne zvony...
Evanjelický kostol stojí o pár desiatok metrov nižšie, pri potoku Studenec – Turianka. Na jeho mieste stál prv pôvodný evanjelický kostol postavený v roku 1786. Močaristý terén, požiar i zemetrasenie sa žiaľ podpísali na jeho rýchlom konci. Začiatkom dvadsiateho storočia bol už v dezolátnom stave a tak sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Prikročilo sa k nej v roku 1932, stavba trvala 2 roky a chrám bol vysvätený piatu nedeľu po Veľkej noci – 6. mája v roku 1934. Posvätil ho dôstojný pán biskup Vladimír Čobrda, v prítomnosti predsedníctva seniorátu a mnohých hostí. Farárom zboru bol vtedy Ján Dianovský a cirkevným dozorcom Juraj Fúčela.
Historicky vzácny barokový zvon bol odliaty podľa nápisu v roku 1734
Je upevnený šiestimi hladkými ušami na novej železnej hlave. Po obvode čepca je rozvilinový pás a na nápisovej páske je nápis: SOLI DEO HONOR ET GLORIA, ANNO DOMINI 1734, čo v preklade znamená: Jedine Bohu, česť a sláva v roku 1734. Na tele plášťa zvona vystupuje do popredia reliéf v strede s ukrižovaným Ježišom Kristom a s Pannou Máriou a Jánom Evanjelistom po stranách. Telo plášťa je inak hladké a bez dekoru.
Presne o 200 rokov neskôr sa turianski katolícki veriaci rozhodli dať si odliať nový - menší zvon. Mali na to dôvod – jeho predchodca skončil na bojisku 1. svetovej vojny. Bol rekvirovaný ako vtedy tisícky iných našich zvonov. O novom zvone z roku 1934 máme informácie tak, ako sme ich získali od katolíckeho farára Mariána Majdu z Turian. V septembri s povolením najdôstojnejšieho ordinariátu bol objednaný nový zvon od firmy Rudolf Perner, Suché Vrbné, z Českých Budějovíc. Samotný zvon stál 4 667 korún československých, váži 212 kilogramov a je zasvätený Panne Márii. Montáž zvona vykonal tunajší strojník, pán Ferko Žiak úplne nezištne a zadarmo... Dá sa oprávnene domnievať, že v každej lokalite, v ktorej sa u nás nachádza zvon, je s ním spojený aj nejaký príbeh, udalosť, väzba a prepojenie osôb na zvon. Tak, ako je to aj popísané v cirkevnej kronike evanjelického zboru o histórii zadováženia ich zvonov.
„Ako nám nová veža bola postavená, hneď povstala žiadosť v nás zadovážiť si nové zvony, lebo staré ani svojim hlasom, ani rozmerom do novej veže neprislúchali. Myšlienka naša stala sa skutkom, keď na tristoročnú pamiatku hrdinnej smrti Gustava Adolfa objednali sme dňa 6. novembra v roku 1932 od firmy Rudolf Manoušek tri nové zvony. Pozdejšie náš horlivý presbyter Juraj Fúčela objednal nám štvrtý. Krajšie sme si pamiatku Gustáva Adolfa, padnuvšieho za slobodu evanjelia Kristovho a zachránivšieho našu evanjelickú slobodu - ani nemohli zväčniť... Túžobne sme čakali nové zvony. Táto naša túžba sa stala skutkom, keď dňa 26. januára v roku 1933 došli. Na druhý deň sme si ich na stanici slávnostne privítali, ovenčili a pri zvukoch našej náboženskej hymny „Hrad prepevný jest Pán Buh náš“ na patričné miesto doprevádzali.“
Na fotografiách v kostole mohli diváci vidieť dva zvony: najväčší - LUTHEROV zvon vážiaci 727 kilogramov a ozdobený Lutherovým obrazom s nápisom: „HRAD PŘEPEVNÝ JEST PÁN BUH NÁŠ“ tran. č. 445 (počiatočné slová z piesne č. 445 zo známeho Tranovského kancionála Cithara sanctorum). Hore nad hlavným textom je napísané: Ulil R. Manoušek v Brně 1932. Menší zvon GUSTAVA ADOLFA (švédskeho kráľa) váži 358 kilogramov, je ozdobený obrazom Gustáva Adolfa a nápisom: NEZOUFEJ STÁDEČKO MALÉ. V programe sa predstavili domáce kolektívy – vystúpil Malý chrámový spevokol rímsko - katolíckej farnosti v Turanoch, Nový evanjelický spevokol Turany. Na organ hral evanjelický farár Martin Vargovčák a spievala Andrea Maronová.
Autor: Adam Kmeť © Autorské práva sú vyhradené