piatok, 25 júl 2014 00:00

Výstava: Jan Hus v roku 1415 a o 600 rokov neskôr

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Výstava: Jan Hus v roku 1415 a o 600 rokov neskôr Výstava: Jan Hus v roku 1415 a o 600 rokov neskôr

Putovná výstava k 600. výročiu odsúdenia a upálenia kňaza Jana Husa Kostnickým koncilom predstavuje historické súvislosti a osobu významného učenca 15. storočia. V Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku ju otvorili 18. júna 2014. Pre návštevníkov bude sprístupnená do 17. augusta 2014.

Na začiatku svojho pôsobenia bol Jan Hus vzorný katolícky kňaz a univerzitný učenec. Vo svojom boji za cirkevnú reformu našiel oporu v diele anglického teológa Johna Wyclifa (1330? – 1384). Proti ponímaniu stredovekej cirkvi ako záruky spásy postavil Hus osobnú vieru, ktorá je ochotná podriadiť sa vonkajšej cirkevnej autorite len vtedy, pokiaľ to sama uzná za správne. Jan Hus bol z cirkvi exkomunikovaný v roku 1411. Začiatkom roka 1414 ho cisár Žigmund vyzval, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom v nemeckej Kostnici. Pretože Hus napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám trval na svojich postojoch, obvinil ho koncil z kacírstva a 6. júla roku 1415 bol v Kostnici upálený.

 

Československá republika sa k nemu prihlásila ako k svojmu etickému ideálu

Tento postoj k Husovi a husitstvu zostal v českom prostredí dodnes živý bez ohľadu na striedanie politických režimov a kultúrnej zmeny 20. storočia. V 21. storočí storočná vášnivá a nezmieriteľná polemika o jeho odkaz v Čechách i v Európe ustáva. Husova osobnosť, jeho dielo a smrť sa stávajú výzvou k zmiereniu a hľadaniu  jednoty európskej kultúry v jej rôznosti. Výstavu Jan Hus v roku 1415 a o 600 rokov neskôr pripravilo pri príležitosti 600. výročia úmrtia Majstra Jana Husa Husitské múzeum v Tábore ako hlavné stredisko starostlivosti o husitskú a reformačnú tradíciu v Čechách. Spolupracovalo pri nej so Spoločnosťou Husovho muzea v Prahe, ktorá spravuje Husov dom a Husovo múzeum v Kostnici a združuje českých historikov zaoberajúcich sa životom, dielom a dejinným významom Jana Husa. Jej poslaním je vyzdvihnúť osobnosť tohto významného českého teológa, rektora Karlovej univerzity a reformátora cirkvi.

 

Významná časť obyvateľov Čiech vrátane ich najvyšších vrstiev Jana Husa už za jeho života považovala za svojho učiteľa a duchovného vodcu. Kostnický rozsudok ich postavil nielen proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, proti mnohým svojim krajanom, ale i proti celej Európe, ktorá sa v rokoch 1420 – 1434 pokúsila donútiť ich k poslušnosti piatimi krížovými výpravami. Čechov verných pamiatke Jana Husa začali nazývať „Husitmi“. Ochotu ku kompromisu a právo na cirkevnú autonómiu priznala českým husitom európska cirkev na koncile v Bazileji (1431 – 1449). V Čechách sa následne prvýkrát v stredovekej Európe vytvoril model náboženskej tolerancie rôznych kresťanských vyznaní. Ten bol zničený až v priebehu 30-ročnej vojny (1618 – 1648), v ktorej habsburská monarchia donútila Čechy prijať katolicizmus ako jedinú povolenú náboženskú vieru. Jan Hus sa tak vo svojej vlasti v rámci náboženských, kultúrnych a politických dejín českého kráľovstva stal na dve storočia stelesnením zla. Jeho odkaz v tej dobe uchovala európska reformácia. Návrat k Husovi umožnil v Čechách až liberalizmus a znovuzrodená náboženská tolerancia 19. storočia. V stále sebavedomejšej českej spoločnosti sa tak stal najvýznamnejšou osobnosťou českých dejín.

Autor: Milena Kiripolská, kultúrno-propagačná manažérka SNM © Autorské práva sú vyhradené

{fcomment lang=sk_SK}

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn