Ako mi osobná asistencia zmenila život

Autor: Ako mi osobná asistencia zmenila život
Foto: Ako mi osobná asistencia zmenila život
Uverejnené: 14. september 2014

Osobnú asistenciu využívam už viac ako 15 rokov. Pomoc osobného asistenta potrebujem skoro vo všetkých činnostiach, od nevyhnutných životných úkonov až po sprevádzanie pri voľnočasových aktivitách. Jediný samostatný pohyb, ktorý ešte dokážem - hýbem prstami rúk.

Alena: „Osobná asistencia je pre mňa najúčinnejšia forma pomoci, ktorá mi dáva pocit slobody a nezávislosti.“

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu využívam od samého začiatku legislatívneho zavedenia tejto formy pomoci na Slovensku, bola som medzi prvými užívateľmi asistencie. Začiatky neboli samozrejme jednoduché. Bolo to niečo nové, nové situácie, nové pocity. Bola som tzv. takým ústavným dieťaťom, kde ste vychovávaný spôsobom, že za vás niekto rozhoduje, čo je pre vás dobré, učí vás akým spôsobom máte veci robiť. A potom prišla zmena. Asistenciu som začala využívať v poslednom ročníku na strednej škole, najprv som si hľadala asistentky medzi svojimi spolužiačkami v triede. Pomáhali mi hlavne pri prekladaní učebníc, písaní poznámok, pri podávaní jedla cez prestávky a pod.

 

Keďže som bola ubytovaná počas týždňa na internáte domova sociálnych služieb, asistenčné hodiny som mohla čerpať cez víkendy a prázdniny, keď som bola doma. Keďže rodičia chodili do práce, pomoc osobných asistentov bola pre nich, ale aj pre mňa veľkou pomocou. Rodina sa mohla odbremeniť a ja som si začala organizovať a naplno prežívať svoj život. Otvorili sa mi dvere do sveta spoločenského a kultúrneho života. Po celotýždňovom pobyte na internáte ma osobná asistentka prepravila domov a víkend som trávila podľa vlastných predstáv, či už nákupmi, prechádzkami alebo rôznymi spoločenskými aktivitami. Toto bolo pre mňa úplne niečo nové, nepoznané, rodičia na takéto aktivity nemali čas a tak som bola vždy odkázaná na voľný čas kamarátky. S využívaním osobnej asistencie sa to radikálne zmenilo.

 

V poslednom ročníku strednej školy som sa musela vážne zamyslieť nad tým, ako budem ďalej fungovať, keď skončím strednú školu a budem musieť odísť aj z domova sociálnych služieb. Môj sen bol vždy sa osamostatniť od rodičov aj napriek môjmu ťažkému zdravotnému postihnutiu. Nikdy ma nenapĺňala predstava života medzi štyrmi stenami, čakajúc kým sa vráti z práce mama a poskytne mi len tie najzákladnejšie úkony pre život. Takáto predstava ma desila. A preto som hľadala informácie, aké sú možnosti zlepšenia mojej situácie a rozhodla som sa využiť možnosť podať si žiadosť o bezbariérový nájomný byt na miestny úrad.

 

Dnes bývam sama so svojim partnerom, vediem celú starostlivosť o domácnosť – s pomocou asistentiek varím, periem, žehlím, upratujem. Mojou záľubou je vlastná tvorba bižutérie.  Popri štúdiu pracujem a aktívne sa venujem športovej hre boccii, kde som dosiahla aj celoslovenské úspechy niekoľkonásobnou výhrou Majstrovstiev Slovenska.

 

Inak povedané - osobná asistencia je nástrojom sebaurčenia občana s postihnutím. Vyžadovala a vyžaduje odo mňa, aby som sa naučila formulovať svoje potreby a prevzala zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia. Bez osobnej asistencie by som vzhľadom na rozsah môjho telesného postihnutia bola odkázaná na pomoc opatrovateliek alebo izolovaný život v „ústave“, mala by som zabezpečené len základné fyziologické potreby. V oboch prípadoch by som bola len objektom starostlivosti, pasívnym prijímateľom pomoci, za ktorého rozhodujú iní, bez možnosti vlastného rozvoja a uplatnenia.   

 

Osobná asistencia mi umožňuje aj ďalej sa vzdelávať. Bez tejto formy pomoci by som nemohla študovať. Úspešne som ukončila vysokú školu, odbor sociálna práca. Za vážny problém dnešnej právnej úpravy peňažného príspevku na osobnú asistenciu preto považujem, že jeho poberanie je obmedzené príjmom vo výške 4 – násobku životného minima. Do príjmu sa zarátava aj invalidný dôchodok. Ak príjem presiahne určenú hranicu, osobná asistencia sa kráti. Podľa tejto legislatívy budem napriek tomu, že som dosiahla vysokoškolské vzdelanie, musieť  pracovať za približne minimálnu mzdu. Nikdy si nebudem môcť našetriť na vlastné bývanie, ani sa mi nepodarí vlastnou prácou zlepšiť moje sociálne postavenie. Ale aj napriek negatívam, ktoré môžu pri využívaní osobnej asistencie vzniknúť, tých pozitív je určite viac a na záver môžem dodať: Osobná asistencia má zmysel!

 

Sériu článkov pripravil Slovenský zväz zdravotne postihnutých, Centrum sociálnej pomoci a sociálnych služieb (kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.; 043/422 42 02) a Organizácia muskulárnych dystrofikov, Agentúra osobnej asistencie (kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.; 0911 268 688, 0907 262 293, 0948 529 976)

Autor: Mgr. Alena, fot OMD v SR © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama