Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Ako sa zlepšila kvalita života ľudí s hendikepom za posledných 25 rokov?

Autor: Ako sa zlepšila kvalita života ľudí s hendikepom za posledných 25 rokov?
Foto: Ako sa zlepšila kvalita života ľudí s hendikepom za posledných 25 rokov?
Uverejnené: 12. január 2015

O bariérach sa dá hovoriť z viacerých pohľadov. Okrem bežne vnímaných, s ktorými sa stretávajú dennodenne nielen ľudia s hendikepom pri vstupoch do budov, na chodníkoch či v dopravných prostriedkoch, sa budeme venovať aj tým špecifickým, a to bariéram v ľuďoch – predsudkom i formám ich zmierňovania. Zbaviť ľudí predsudkov voči osobám so zdravotným postihnutím je totiž častokrát ťažšie než prekonať fyzické bariéry. V sérii rozhovorov vám prinesieme prehľad o situácii v architektúre, infraštruktúre i doprave a iné.

Do roku 1990 bolo Slovensko popretkávané bariérami vo všetkých sférach života. Nefungovala bezbariérová mestská hromadná doprava, neexistovali vo vlakoch vagóny so zdvíhacími plošinami, bezbariérovými kupé, toaletami, nevyrábali sa nízkoplošné vlakové súpravy, dopravné spoje neboli vybavené zvukovým hlásením. Schody do budov i v budovách, obrubníky neumožňovali ľuďom so zdravotným znevýhodnením samostatný pohyb po meste. Niektoré z vecí sa pohli dopredu, prebehla debarierizácia chodníkov, používajú sa čítacie pásy pre nevidiacich, stavajú sa bezbariérové budovy i nákupné centrá. Stále však v mestskom priestore aj v ľuďoch ostáva množstvo bariér, ktoré ľuďom s handicapom sťažujú možnosť viesť plnohodnotný aktívny život.

 

"Kým budú predsudky v ľuďoch,tak fyzické bariéry sa budú odstraňovať pomaly. Pokiaľ sa niečo robí len na základe povinnosti, ktorú stanovuje zákon bez poznania nadväznosti, tak to často dopadne tak, že sa niečo vybuduje, no neplní to svoj účel," uvádza Katarína Grichová z Centra sociálnej pomoci a sociálnych služieb.

Treba pripomenúť, že bariéry sa netýkajú len ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu, ale aj osôb s obmedzenou schopnosťou orientácie v priestore, či ľudí s mentálnym postihnutím. Podľa slov Kataríny Grichovej sa však za posledných 25 rokov v debarierizácií urobilo najviac práve pre jednotlivcov s telesnýmpostihnutím: "V tomto prípade ide totiž o viacúčelovú debarierizáciu, ktorá prináša výhody aj iným skupinám ľudí ako matkám s kočíkmi, prípadne osobám, ktorým sa z rôznych dôvodov ťažko pohybuje. Ľudia s telesným postihnutím sa do spoločnosti včleňujú najľahšie aj z hľadiska špeciálnej pedagogiky. Horšie sú na tom osoby nepočujúce a so stratou zraku.  Najťažšia je z tohto pohľadu integrácia ľudí s mentálnym postihnutím. Pri integrácii sa neberie do úvahy len architektúra či infraštruktúra, ale aj celkováúroveň spoločenského prostredia. Pri nepočujúcich ľuďoch, ktorí majú aj poruchy reči je to veľmi náročné. Posunková reč má veľmi obmedzený rozsah termínov a jeden posunok pre nich znamená celé slovné spojenie. Čiže pre ľudí s takýmto postihnutím je nesmierne ťažké čítať si zákony, odbornú literatúru, rozumieť obsahu hovoreného slova  a celkovo, žiť a pohybovať sa v tomto svete. Majú ťažkosti dohovoriť sa na úradoch, v reštauráciách, je pre nich obtiažne študovať."

 

Zmena postoja k ľuďom so zdravotným znevýhodnením bola podnietená Hnutím Independent living, na ktorého princípy nadväzuje činnosť sociálnej oblasti, psychológie a špeciálnej pedagogiky. V praxi to prinieslo pre spomínanú skupinu ľudí veľmi pozitívny obrat. Človeka so zdravotným postihnutím spomínané vedné odbory začali vnímať ako plnohodnotného občana spoločnosti. Z pasívnych prijímateľov starostlivosti sa stali aktívne osoby, ktoré majú rovnaké práva i povinnosti ako každý človek. Táto filozofia sa postupne zakomponováva i do zákonov Slovenskej republiky a zasahuje širokú spoločenskú oblasť – vzdelávanie, zamestnanie, rodinný život, spoločenské aktivity, podieľanie sa na verejnom živote. 

 

Základným právnym dokumentom je medzinárodná listina o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorú sa Slovensko zaviazalo dodržiavať a právne ju ukotvilo v zákone č. 317/2010 Z.z. - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.V súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky na ochranu práv osôb so zdravotným postihnutím zriaďuje inštitút Komisára pre deti a komisára pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý bude dohliadať na plnenie medzinárodného dokumentu v praxi.

 

Autor: PhDr. Katarína Grichová © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama