Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 18 január 2015 00:00

Bariéry v doprave trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Bariéry v doprave trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením Bariéry v doprave trápia ľudí so zdravotným znevýhodnením

V nasledujúcom rozhovore s PhDr. Katarínou Grichovou vám priblížime, aká je situácia v debarierizácii dopravy. Dozviete sa, aké majú ľudia so zdravotným znevýhodnením možnosti využívania verejnej autobusovej i železničnej dopravy, prípadne vlastného motorového vozidla a poukážeme aj na prekážky, ktoré častokrát bránia spomínaným osobám žiť aktívny plnohodnotný život.

Ako by ste popísala aktuálnu situácia v debarierizácii dopravy?

Čo sa týka debarierizácie dopravy, najlepšie je na tom mestská hromadná doprava. Mesto Martin má okolo 90 percent nízkoplošných autobusov. Autobusy prímestskej dopravy sú žiaľ všetky bariérové. Diaľková autobusová doprava na Slovenku má len okolo osem diaľkových liniek, ktoré majú zdvíhaciu plošinu, čiže spĺňajú zákonom stanovené kritériá.

 

Ako je to s praktickým využívaním dopravných spojov?

Čo sa týka využívania dopravy, zo zákona vyplýva, že vodiči nízkoplošných autobusov sú povinní ľuďom s hendikepom pri nástupe a výstupe pomôcť a požiadať cestujúcich o uvoľnenie miesta, ktoré je určené pre užívateľov invalidného vozíka. Pokiaľ má autobus miesto vyhradené pre invalidný vozík, tak má vozík prednosť pred kočíkom. Keď osoba pohybujúca sa na invalidnom vozíku nahlási, že potrebuje pri nástupe použiť plošinu, vodič má umožniť tejto osobe nastúpiť a až potom začať obsluhovať ostatných nastupujúcich cestujúcich.  V prípade osôb s poruchou zraku by mal vodič vyzvať cestujúcich k uvoľneniu miesta vyhradeného pre nevidiacich. V autobusoch prímestskej dopravy, keďže sú všetky bariérové, vodič nie je povinný pri nástupe pomôcť. Priestor na umiestnenie človeka, ktorý sa pohybuje na vozíku je v týchto autobusoch pomerne malý, čiže takáto preprava je dosť nebezpečná.

 

Stáva sa často, že sú miesta pre cestujúcich na invalidnom vozíku obsadené?

Áno, s týmto problémom sa stretávam pomerne často a niekedy mám pocit, že si matky s kočíkmi tieto autobusy úplne privlastnili, hoci ich zavádzanie má na svedomí hnutie Independent living, ktoré sa snaží pre ľudí so zdravotným znevýhodnením vytvárať v spoločnosti rovnocenné podmienky, aké majú zdraví ľudia. V týchto autobusoch sú plošiny, ktoré ľuďom pohybujúcim sa na invalidnom vozíku umožňujú dôstojne nastúpiť a vystúpiť. Ja v žiadnom prípade nemám nič proti matkám s kočíkmi, len by som chcela poukázať na fakt, že keď na zastávke ostane matka s kočíkom, ktorý je krytý a spolu s dieťaťom váži možno 15 kíl, je to rozdiel v porovnaní s tým, keď sa do autobusu nedostane človek na invalidnom vozíku. Štandardné vozíky vážia 20 kíl, aktívne vozíky vážia okolo 10 kíl a keď sa k tomu pripočíta váha človeka, ktorý na ňom sedí, môže to byť aj okolo 100 kíl. Ak sa má takýto človek prepraviť do kopca alebo z kopca po jednotlivých chodníkoch, je to pre neho alebo pre jeho sprievod nesmierne namáhavé.

 

Sú nejaké špecifiká pri využívaní vlakovej dopravy?

Po nabehnutí nového režimu sa nakúpili vozne pre ľudí pohybujúcich sa na invalidných vozíkoch, z ktorých mnohé sú v súčasnosti v havarijnom stave. Sú to vozne, ktoré majú rozšírenú chodbičku a kupé prispôsobené tak, aby sa človek pohybujúci na vozíku mohol normálne zaradiť na miesto sedadla aj s vozíkom. Tieto vozne majú aj bezbariérové toalety a disponujú aj hydraulickými plošinami, ktoré vyvezú človeka do úrovne vozňa, aby mohol jednoducho nastúpiť. Žiaľ, kvôli finančným problémom sú mnohé takéto vozne nefunkčné. Pozitívum však je, že takéto vozne vôbec sú, pretože kým neboli, tak človek na vozíku bol až tak dehonestovaný, že sa prepravoval v batožinovom priestore spolu s bicyklami, balíkmi a zvieratami.

 

V ktorých vlakoch sú takéto vozne zaradené?

Pripojenie vozňa pre ľudí pohybujúcich sa na invalidnom vozíku do vlakovej súpravy je potrebné objednať 48 hodín pred plánovanou cestou konkrétnym spojom. Táto možnosť sa týka najmä hlavnej trasy Bratislava – Košice, ale aj iných rýchlikových trás aj mimo Slovenska. Moja skúsenosť spred štyroch tokov bola taká, že keď som si vozeň na Vrútockej stanici telefonicky objednala, veľmi tesne pred odjazdom vlaku, asi 4-5 hodín, ma informovali, či vozeň bude alebo nebude pripojený v konkrétnej vlakovej súprave. Považujem to za veľmi diskriminujúce, pretože v prípade, keď cestujete za určitou neodkladnou udalosťou ako je napr. pohreb, dovolenka, prípadne konferencia, tak vám to veľmi nabúra program. O zaradenie špeciálneho vozňa môžete požiadať, no nikto vám jeho zaradenie negarantuje, urobia tak v prípade ak je voľný a ak je funkčný. Ďalší problém vidím v tom, že zamestnanci železníc nemajú povinnosť pomôcť ľuďom pohybujúcim sa na vozíku v prípade, že plošina na objednanom vozni nie je funkčná. To znamená, že človek na invalidnom vozíku si musí sám zabezpečiť prenos cez koľajisko, prípadne dole schodmi, naloženie do vlaku, ako aj vyloženie z vlaku v mieste výstupu.

 

Ako sa dá na stanici dostať na jednotlivé nástupištia?

Prístup na Martinskej stanici by som perónom nenazvala, človek musí pri nastupovaní prekonať obrovský schod. Vrútky peróny začali robiť, no vedie k nim prudké schodisko. Koľajničky, ktoré sú vybudované na strmom schodišti sú veľmi nebezpečné. Pre ľudí na vozíku je bezpečnejšie „cupkať“ na zadných kolesách pomaly dolu schodmi, než sa spustiť po strmých koľajniciach. Človek, ktorý vozík tlačí, ho má problém v takom teréne udržať, váha vozíka  ho môže prevážiť. Takže toto považujem za úplne nefunkčné.

 

Má držiteľ  preukazu ŤZP nejaké ďalšie možnosti, čo sa týka dopravy?

Človek, ktorý má problémy s mobilitou, respektíve je nevidiaci, má podľa zákona 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nárok na priznanie odkázanosti na individuálnu prepravu. Po jej priznaní sa stáva držiteľom ďalšieho preukazu, a to parkovacieho. Pokiaľ má takáto osoba „chuť žiť“  a vedie aktívny spoločenský život, zo zákona jej vznikajú rôzne nároky. Môže získať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, alebo peňažný príspevok na prepravu, ak sa osoba viac menej potrebuje prepravovať v rámci mesta. V prípade, že pracuje, študuje alebo navštevuje zariadenie sociálnych služieb môže mu byť priznaný peňažný príspevok na kúpu auta.

 

V akom prípade štát musí poskytovať kompenzácie?

Kompenzácia je určená ľuďom, ktorí kvôli svojmu zdravotnému znevýhodneniu nemôžu používať na prepravu bežne dostupnú dopravu. Pri priznávaní odkázanosti na individuálnu prepravu sa do úvahy berú tri aspekty: vládať prísť napr. na autobusovú zastávku, vládať nastúpiť do autobusu, vystúpiť z autobusu a vládať prísť domov. Spomínané kritéria posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe lekárskych podkladov.

 

V čom vidíte najväčší posun oproti minulosti?

Za veľké pozitívum v porovnaní s minulosťou považujem to, že aj človek, ktorý má preukaz ŤZP/S môže po vlastnom zvážení cestovať sám. Kedysi, keď človek so zdravotným znevýhodnením bol držiteľom preukazu ŤZP/S vodiči alebo železničiari mali právo odmietnuť zobrať takéhoto človeka bez sprievodcu. Teraz ho už odmietnuť nemôžu.  Je to kvôli tomu, že niektorí ľudia, ktorí majú ochrnuté dolné končatiny a ruky majú zdravé, dokážu fungovať sebestačne a vedia sa aj bez pomoci naložiť do dopravného prostriedku. Rovnako aj ľudia nevidiaci sa dokážu orientovať v priestore bez sprievodcu.

 

Sú nejaké špecifiká v doprave čo sa týka nevidiacich osôb?

Pre ľudí, ktorí sú nevidiaci, je veľkou bariérou, keď autobusy zvukovo neoznamujú jednotlivé zastávky. Keď v autobuse nie je zvuková nahrávka, je to pre nich dezorientujúce. Keďže si zastávky odrátavajú, stačí, aby autobus na jednej zastávke nezastal a nevidiaci človek má problém. Únia nevidiacich na to dosť tlačí, pretože popri čítacích pásoch na chodníkoch je to jedna z najzákladnejších vecí, ktorá sa dá pre nevidiacich urobiť. Žiaľ, v Martine to v autobusovej doprave nefunguje. Funguje to v autobusovej doprave vo väčších mestách,  v niektorých vlakoch. Veľmi dobre, dokonca v niekoľkých jazykoch to funguje v tatranských električkách. Pre nepočujúcich je naopak veľmi dôležitá svetelná informácia. Toto funguje pomerne dobre. Ideálny prípad je, keď je poskytnutá aj textová aj zvuková informácia.

 

Informácie týkajúce sa základných pravidiel a cien využívania verejnej dopravy ľuďmi so zdravotným znevýhodnením nám poskytli aj prepravcovia ZSSK a SAD Žilina a.s.:

"Všetky informácie a podmienky prepravy zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 1371/2007/ES o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave sú zverejnené na stránkach ZSSK: http://www.slovakrail.sk/sk/listok-na-vlak/zdravotne-postihnuti/zdravotne-postihnuti-a-so zn.html. Zľavy pre cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím a so zníženou pohyblivosťou sú zverejnené na:http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/slovensko/produkty-a-zlavy/zava-pre-cestujucich-s-tazkym-zd.html," informovala Zuzana Červená, vedúca tímu externej komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ZSSK).

 

"Všeobecne platí, že práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v autobusovej doprave upravuje Nariadenie EP a Rady 181/2011. Cestujúcim musí byť poskytnutá účinná pomoc na určených autobusových staniciach a vo vozidle. Na našej stránke www.sadza.sk nájdete priamo odkaz na európsku smernicu. Ceny prepravy určuje Tarifa a cenník cestovného. Určovanie výšky a rozsahu zliav nie je v kompetencii dopravcu, ale objednávateľa dopravy – je to na ťarchu mestských a samosprávnych rozpočtov. My stanovujeme cestovné len v diaľkovej a medzinárodnej doprave: http://www.sadza.sk/files/tarifa-dialkova-doprava.pdf," uviedla Ivana Strelcová, hovorkyňa SAD Žilina, a.s.

 

Pokiaľ si chcete objednať vozeň s hydraulickou plošinou, mali by ste postupovať nasledovne:

"Prepravu a pomoc si  môžu cestujúci objednať v pokladniciach a v Kontaktnom centre, tel. 18 188 (+421 24 48 58 188), Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. a to  v čase minimálne 48 hodín pred plánovanou cestou. K dohodnutej preprave sa musí cestujúci dostaviť minimálne 30 minút pred plánovaným odchodom vlaku a prihlásiť sa u oprávneného zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.. Snahou ZSSK je v spolupráci so ŽSR (správcom infraštruktúry a staníc) zabezpečiť pomoc a prístup pre zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou (ZPO/OZP) k službám osobnej dopravy na nediskriminačnom základe, poskytovať im informácie o prístupnosti prepravných služieb, ako aj informácie o podmienkach poskytnutia pomoci," uvádza sa na webovej stráne ZSSK.

 

V diaľkovej autobusovej doprave plošiny ešte stále nie sú štandardnou záležitosťou:

"V diaľkovej doprave sa štandardne vozidlá s plošinami nepoužívajú. Preprava osôb so zníženou pohyblivosťou sa obyčajne rieši tak, že invalidný vozík sa skladá do batožinového priestoru. Dopravcovia u liniek, ktoré podliehajú povinnostiam podľa nariadenia informujú na jednotlivých linkách - sú to ale linky až nad  250 km," uviedla Ivana Strelcová zo SAD Žilina, a.s.

 

Zistili sme aj to, ako je to s počtom miest vyhradených pre kočíky a invalidné vozíky v mestskej hromadnej doprave v Martine:

" Vo vozidle sa smie súčasne prepravovať maximálne taký počet kočíkov a/alebo invalidným vozíkov, ktorý je určený výrobcom vozidla, kapacitou vozidla uvedenou v technickom preukaze alebo kapacitou vyhradeného priestoru vo vozidle označenom piktogramom. Za predpokladu, že vozidlo nie je špeciálne uspôsobené na zafixovanie vozíka alebo detského kočíka počas jazdy, je cestujúci s osobitnými právami alebo jeho sprievodca povinný zabezpečiť neohrozovanie ostatných cestujúcich možným pohybom vozíka alebo detského kočíka vo vozidle," uvádza sa v článku 10 Prepravného poriadku MHD Martin.

 

"Štandardne platí, že dopravca má vykonať všetky opatrenia tak, aby mohol cestujúceho so zníženou pohyblivosťou bezpečne prepraviť. Nevylučujeme, že pokiaľ to prevádzkové podmienky dovolia (napr. počet cestujúcich, podmienky linky, vybavenosť zastávok), vodič môže prepraviť naraz aj vozík a kočík alebo dva kočíky, ale vždy je to len možnosť a je na konečnom rozhodnutí a posúdení vodiča, ktorý musí zvážiť konkrétnu situáciu. Vodič musí dbať na bezpečný prevoz všetkých cestujúcich, " dodala Ivana Strelcová z SAD Žilina, a.s.

 

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online

Najnovšie články od autora: Miroslava Kováčová