Bariéry v infraštruktúre

Autor: Bariéry v infraštruktúre
Foto: Bariéry v infraštruktúre
Uverejnené: 25. január 2015

V rámci série rozhovorov, v ktorej sa venujeme kvalite života ľudí s hendikepom, sme vás už oboznámili, ako je to s bariérami v doprave. Nasledujúci rozhovor ponúkne bližší pohľad na bariéry v infraštruktúre, na využívanie chodníkov, ciest a prechodov pre chodcov ako aj na ťažkosti, s ktorými sa musia ľudia so zdravotným znevýhodnením počas presunov po meste popasovať.

Ako sú chodníky prispôsobené ľuďom so zdravotným znevýhodnením ?

Povrch ciest a chodníkov je veľmi dôležitý pre ľudí so zrakovým znevýhodnením a takisto pre ľudí s telesným hendikepom, ktorí sa pohybujú na invalidných vozíkoch. Pre ľudí so zrakovým znevýhodnením bol predchádzajúci spôsob riešenia chodníkov vyhovujúcejší, pretože sa orientujú na základe určitej prekážky a vedia si odpočítať cestu domov, respektíve orientovať sa podľa týchto znakov. Tým, že pôvodné obrubníky z chodníkov odstránili, cvičitelia vodiacich psov pre ľudí s poruchou zraku museli spomínané psy predcvičiť na novú situáciu, aby vedeli, že majú zastať na konci chodníka. Viackrát sa stalo, že v miestach prechodov, kde boli zrušené klasické obrubníky, vodiaci pes nevidiaceho stiahol do cesty napriek tomu, že išlo auto.

 

Ako pomáhajú ľuďom s poruchou zraku orientačne pásy na chodníkoch?

Samotné pásy, ktoré vyplývajú zo zákona, sú určené na chodníkoch pre nevidiacich ľudí. Spomínaní ľudia si svoj zrakový handicap nahrádzajú hmatom a sluchom, preto súčasné orientačné pásy z rovnakého materiálu ako je povrch chodníka sú nevyhovujúce. Pri poklopaní na takýto pás slepeckou palicou, nedokážu kvôli vydávaniu rovnakého zvuku rozoznať kde sa nachádzajú, či idú po páse pre nich určenom, alebo nie. Preto je potrebné, aby sa orientačné pásy vyrábali z iného materiálu. 

 

V Martine takýto funkčný orientačný pás pre ľudí s poruchou zraku je na cyklistickej trase, ktorá vedie popred  budovu bývalého GEKA. Napríklad pešia zóna v Martine je bez týchto pásov napriek tomu, že sa rekonštruuje a zákon hovorí, že keď mesto realizuje nejakú veľkú rekonštrukciu, tak je potrebné dodržiavať debariérizačné pravidlá. Mnohé tieto pásy neplnia svoj účel aj preto, lebo sú zlé umiestnené, zavádzajú, pretože nenavigujú človeka do vchodu predajne, ale zavedú ho niekam do poľa alebo do múra. Keďže je takýchto pásov v meste Martin väčšina,  nevidiaci sa neodváži využívať  ani tie, ktoré sú dobré. Človek so zrakovým znevýhodnením cestu, ktorou sa pohybuje, číta prostredníctvom nohy cez obuv, aby cítil na chodidlách, že ide po  páse pre neho určenom, ktorý ho má viesť. Ľudia si to v dnešnej dobe ani neuvedomujú, každý sa náhli z bodu A do bodu B a robia sa tu veci preto, lebo zákon to káže, ale či je to urobené účelovo a či to naozaj spĺňa kritéria je otázne.

 

Sú nejaké pravidlá, ktoré sa predsa len dodržiavajú?

Dá sa povedať, že sa dobre dodržiava označenie na schodištiach. Sú označené čierno-žltým pásom na prvom a poslednom schode. Je to povinnosť, ktorá má pomôcť ľuďom trpiacim praktickou slepotou - vidia tmu a svetlo, respektíve ľudom, ktorí sú veľmi krátkozrakí a dokážu to rozoznať. Čo sa týka navádzacích pásov, veľmi dobre to spĺňa napr. NAY Elektrodom, tam je pás urobený tak, že vás dovedie priamo do dverí.

 

Aká je bezpečnosť na chodníkoch?

Čo sa týka chodníkov, praskliny a vypukliny na chodníkoch sú veľmi nebezpečné nielen pre ľudí nevidiacich aj pre ľudí pohybujúcich sa na invalidných vozíkoch, pretože hlavne mechanické vozíky, ktoré patria do kategórie aktívnych vozíkov, majú predné kolieska malé a to preto, aby sa na nich dalo ľahko pohybovať. Predné kolieska sú veľmi malé a plnia funkciu navádzača. Pre svoju veľkosť nie sú schopné takúto prekážku prekonať a môže sa stať, že keď sa koliesko náhle zvrtne, človek môže vypadnúť z vozíka a zraní sa.

 

Často vidíme ľudí na invalidných vozíkoch pohybovať sa po cyklotrasách. Nie je to nebezpečné?

Chcela by som poprosiť ľudí, aby tolerovali, keď ide niekto po cyklistickej ceste na vozíku. Nie je to z nejakej roztopaše, ale kvôli bezpečnosti. Či už má človek natoľko funkčné ruky, že sa pohybuje na mechanickom vozíku sám, alebo má sprievod, je pre neho náročné jamy a praskliny na chodníkoch pre chodcov obchádzať. Keď má rodinný príslušník alebo osobný asistent/asistentka neustále vozík nakláňať na zadné kolesá, je to aj fyzicky aj psychicky náročné, pretože človek musí byť neustále v strehu.

 

Ako ľudia na invalidnom vozíku zvládajú pohybovanie sa po chodníkoch v zimných mesiacoch?

Toto je v meste Martin veľmi veľký problém. Nielen odhŕňanie chodníka ako takého, ale aj rozhrnutie chodníka v časti, kde sa nachádza prechod pre chodcov. Dostať sa z jednej strany cesty na druhú je nesmierne náročné. Chápem to v prípade, že je snehová kalamita a nestíhajú rýchlo všetko poodhŕňať. Ale veľakrát sa stáva to, že kým sa sneh neroztopí, tak je pri prechode vychodený len uzučký chodník, ktorí si vyšľapú ľudia, ale s vozíkom ani s kočíkom sa tam dostať nedá. Keď to zamrzne, tak človek nemá šancu.

 

Prechody pre chodcov a zastávky MHD bývajú v zime v katastrofálnom stave. Predné koliesko ten sneh nepretlačí, vozík musí ísť celú dobu na zadných kolesách a to je fyzicky veľmi náročné. Naša koncepcia sociálneho systému je o sociálnej inklúzii - sociálnej integrácii a vlastne odbor sociálnych vecí a rodiny hodnotí človeka podľa tohto, do akej miery je ochotný byť spoločensky aktívny. Na jednej strane priznávajú peňažné prostriedky, ktoré vykompenzujú daný hendikep človeka, ale na druhej strane pre toho človeka je to v určitých ročných obdobiach neskutočne namáhavé a práve kvôli tomu sa mnohí boja aktívne zapájať do spoločenských aktivít. Mnohokrát keď sa vyberiete von naozaj neviete, na ktorom prechode pre chodcov vás čaká taká bariéra, že musíte prejsť polovicu Martina, hlavne v zime, aby ste sa dostali kam potrebujete. Niektoré úseky musím ísť popri ceste, aj keď je to na šmykľavej vozovke veľmi nebezpečné.

O stanovisko k využívaniu cyklochodníka osobami pohybujúcimi sa na invalidnom vozíku sme požiadali hovorkyňu mesta Martin Zuzanu Kalmanovú a predsedu Turčianskej bicyklovej skupiny JUS Dušana Kubičku:

"Ťažko zdravotne postihnutá osoba sa môže na invalidnom vozíku pohybovať po asfaltových cyklochodníkoch v Martine," uviedla hovorkyňa mesta Martin Zuzana Kalmanová. Dušan Kubička z Turčianskej bicyklovej skupiny JUS dodáva: "Predpokladám, že nikomu "normálnemu" to nemôže vadiť. Veď osoby, ktoré sú odkázané na vozík nemajú svoje špeciálne koridory, kadiaľ by sa mohli bezpečne pohybovať. Je to všetko len o rešpektovaní a ohľaduplnosti všetkých užívateľov tohto priestoru. "

 

Zaujímalo nás aj vyjadrenie k problematike zavádzania navádzacích pásov pre nevidiacich v pešej zóne respektíve v iných častiach mesta Martin:

"Neviem o tom, že by mesto plánovalo realizovať navádzacie pásy aj v pešej zóne. V iných častiach mesta sa pri nových investičných akciách už realizujú (napr. MČ Stred, Košúty, Sever)," uviedol Dušan Kubička. "Pešia zóna sa rekonštruuje podľa architektonického návrhu (Ing.arch. Dušan Maňák) momentálne bez navádzacích pásov. V prípade požiadaviek na umiestnenie značenia pre slabozrakých je potrebné osloviť Útvar hlavného architekta," dodala Kalmanová.

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama