Reklama
utorok, 03 február 2015 00:00

Bariéry v architektúre

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Bariéry v infraštruktúre Bariéry v infraštruktúre

V nedávno zverejnených rozhovoroch sme vás oboznámili s bariérami, s ktorými sa ľudia so zdravotným postihnutím musia popasovať v doprave a pri presunoch po komunikáciách. Tento rozhovor priblíži, aké ťažkosti spôsobujú týmto ľuďom bariéry v budovách, či už vo verejných inštitúciách, zdravotníckych zariadeniach alebo nákupných centrách. Schodištia, pevné platobné terminály, vysoko umiestnené pulty klientských  pracovísk, bariérové toalety - to všetko môže ľuďom s telesným handicapom brániť prežívať život plnohodnotne a dôstojne.

Kedy sa začalo s debarierizáciou budov a čo všetko sem spadá?

S debarierizáciou budov sa začalo po páde predchádzajúceho režimu na základe iniciatívy Hnutia Independent living, čo v preklade znamená Centrum nezávislého života. Vzniklo v Amerike, postupne sa dostalo do Európy a prišlo aj na Slovensko. Toto hnutie podporuje právo ľudí so zdravotným postihnutím žiť rovnocenný život so zdravou populáciou. Rieši celý balík vecí, do ktorého spadá doprava, infraštruktúra, architektúra, ale aj asistencia ako taká (osobná, pracovná, školská).

 

Ktoré zákony upravujú pravidlá týkajúce sa debarierizácie budov?

Postupne došlo k vytvoreniu zákona o životnom prostredí (vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), existuje stavebný zákon (ustanovenie § 43e zákona č. 50/1976 Z. z. zdôrazňuje záväznosť všeobecných technických požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Tieto zákony dávajú jasné pravidlá, ako musia byť projektované bezbariérové vstupy, určujú, ktoré budovy musia byť vybavené bezbariérovými WC a podobne. Je presne stanovené, ktoré budovy musia spĺňať spomínané kritéria. Mali by ich mať všetky verejné budovy od farských úradov, kostolov, cez úrady, zdravotnícke zariadenia až po spoločenské inštitúcie.

 

V čom všetkom spočíva bezbariérovosť budov?

Jedná sa predovšetkým o exteriérové vstupy do budov, interiérové vybavenie budov dostatočne veľkými výťahmi. Vstup do budov by mal byť taký, aby plošina spĺňala šírku, sklon, aj materiál, aby nebola šmykľavá. V rámci budovy sa debarierizácia týka prístupu na toalety, ktoré musia byť dostatočne široké, aby sa tam mohol dostať človek pohybujúci sa na vozíku. Podľa nových predpisov by potrebnú veľkosť a šírku mali spĺňať aj výťahy. Toto všetko sú horizontálne bariéry. No medzičasom vznikli žiaľ, aj vertikálne bariéry, ktoré zatiaľ nie sú v zákone podchytené a dosť sa preto rozmáhajú.

 

Čo teda patrí medzi najčastejšie vertikálne bariéry?

Je to napríklad umiestnenie platobných terminálov vo veľkých obchodných reťazcoch, alebo na čerpacích staniciach. Terminály sú upevnené na stojane, ktorý je v prirodzenej výške chodiaceho človeka. Mnohým ľuďom pohybujúcim sa na invalidných vozíkoch či ľuďom s rôznymi diagnózami, ktoré im nedovoľujú zdvihnúť ruku, ale i ľuďom s nižšou telesnou výškou, zabraňuje takéto umiestnenie možnosti platby prostredníctvom zadávania PIN kódu. Pozitívne je, že väčšinou sa s týmto problémom človek stretáva len v spomínaných reťazcoch, zatiaľ čo malí podnikatelia používajú väčšinou mobilné terminály. Medzi vertikálnymi bariérami treba spomenúť aj pulty pri vybavovaní úradných záležitostí. Takéto problémy má v Martine napr. Sociálna poisťovňa, klientské centrum na mestskom úrade aj recepcia na mestskom úrade, ktoré ľuďom nízkeho vzrastu a pohybujúcim sa na vozíkoch spôsobujú veľké problémy.

Rôzne pohľady na miesta s bariérami alebo bez nich

Vertikálny rozdiel medzi výškou pohľadu pracovníkov a klientov je vo veľkej nerovnováhe. Komunikácia sa stáva nedôstojnou – človek pohybujúci sa na invalidnom vozíku je nútený  ísť ďalej od pultu, musí hovoriť hlasnejšie, čím je narušená jeho diskrétnosť pri vybavovaní úradných záležitostí. Častokrát u takýchto ľudí nie je pracovníčkami akceptované prirodzené právo na sebazastupovanie pri vybavovaní úradných vecí a pracovníčky požadujú, aby danú záležitosť vybavovali ich asistenti. To však nie je ich funkcia. Riešením by bolo, keby vedúci pracovníci zaškolili svojich podriadených, aby automaticky keď zbadajú človeka pohybujúceho sa na invalidnom vozíku vyšli so svojej kancelárie a našli taký priestor, kde by bolo umožnené všetko dôstojne vybaviť. V dnešnej dobe naozaj neexistuje dôvod na takýto druh pultov. Danú problematiku som v minulosti predniesla osobne i primátorovi mesta Martin. Do dnešného dňa však nedošlo k žiadnym zmenám. Ako protiklad by som spomenula Slovenskú poštu, ktorá pri rekonštrukcii vysoké pulty zrušila. Z praxe viem, že ľudia to uvítali.

 

Ako je to s bariérami, čo sa týka kultúrnych inštitúcií v Martine?

Spomeniem najskôr kostoly - všetky sú bezbariérové. Horšie je to už s prístupom na farské úrady. Jediný bezbariérový prístup spĺňa farský úrad na sídlisku Sever. Kiná v našom meste sú bariérové, sklon plošiny do Slovenského komorného divadla spĺňa kritéria, ale tým, že je zo žuly, jej povrch je veľmi šmykľavý. Na môj podnet Vyšší územný celok zabezpečil nalepenie protišmykových pásov, ale plošina stále nie je úplne bezpečná. Smutné je, že Turčianska galéria má interiér bezbariérový, prístup do budovy však sťažuje ľuďom pohybujúcim sa na vozíku jeden schod. Múzeá sú bariérové. Je to smutné, pretože na západe je človek v popredí pred historickou budovou a vo všetkých kultúrnych pamiatkach sú výťahy. Ale zachytila som, že v zrekonštruovanej budove Múzea Andreja Kmeťa by mal byť výťah. Turčianska knižnica je vzorovo bezbariérová, ale žiaľ, Slovenská národná knižnica navštevovaná nielen ľuďmi zo Slovenska, ale i zo zahraničia, má bezbariérový vstup, výťah v interiéri, no chýba bezbariérové WC.

Vstup do Turčianskej knižnice v Martine

 

Robí sa v kultúrnych inštitúciách niečo pre nevidiacich alebo nepočujúcich?

V našom regióne o ničom takom neviem, ale v tejto súvislosti by som chcela vyzdvihnúť Staroľubovniansky hrad, ktorý urobil projekt a sprístupnil nevidiacim svoje krásy prostredníctvom makety hradu. Jednotlivé výstavné kusy im dovolia ohmatať alebo majú ich trojrozmerné mikromakety. Staroľubovniansky hrad má dokonca urobený výklad aj do posunkovej reči a chodia tam aj zájazdy zo zahraničia. To je na Slovensku úplná rarita. Čo je pekné, tak Turčianska knižnica má aj zvukovú knižnicu, majú videopásky, CD nosiče.

 

Ako je na tom oblasť školstva v našom regióne?

V tejto oblasti sa veľa nerobí. Od materských až po vysoké školy sú všetky budovy bariérové. Výnimku tvoria len špeciálne základné školy a školy s integrovaným programom, a to len na úrovni základnej školy. Bezbariérovosť aj v týchto školách sa týka len vstupov do budov. Ani tieto školy nedisponujú výťahmi a triedy so žiakmi pohybujúcimi sa na invalidnom vozíku sú umiestnené na prízemí. Z tohto dôvodu sú spomínaní študenti odkázaní na svojpomoc pri prekonávaní prekážok vo forme schodov najmä na stredných, ale i vysokých školách. Mnohí študenti preto študujú na špeciálnych stredných školách mimo mesta Martin.

 

Je situácia lepšia aspoň čo sa týka zdravotníckych zariadení?

Najlepšie je vybavená Poliklinika I., ktorá je nielen bezbariérová, ale na prízemí má aj bezbariérové WC. Je smutné, že budova pohotovostnej služby je úplne bariérová. Poliklinika II. je polobariérová – v budove je síce výťah, ale vedú k nemu schody. Poliklinika III. má tiež nedokonalosti. Niektoré ambulancie sú umiestnené na medziposchodiach. Takže žiaľ, ani najnovšia budova nespĺňa kritériá úplnej bezbariérovosti. Poliklinika Senium je bezbariérová. Najväčší problém je s WC. Dokonca aj mnoho oddelení v Univerzitnej nemocnici Martin nespĺňa debarierizačné kritériá. Niektoré nedostatky postupne riešia, ale napr. neurológia, kde sú ľudia po mozgových príhodách nemá bezbariérové WC. Psychiatrické oddelenie nemá dokonca ani výťah.

 

Ako je to s bezbariérovým bývaním?

Máte dve možnosti. Človek, ktorý sa ocitne na invalidnom vozíku môže zostať bývať v bariérovom dome alebo byte, v ktorom býval, kým bol zdravý. Zákony umožňujú debarierizáciu, aby sa takýto človek nemusel sťahovať, pokiaľ  bariéry nie sú také veľké, že sa nedajú podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vyriešiť. Najčastejšie sa poskytuje príspevok na debariérizáciu vstupov do budov, garáží, prístupy k výťahu a debarierizáciu interiéru domu, bytu. Sem spadá deberierizácia WC a kúpeľne, odstraňovanie prahov, menenie klasických dverí za zásuvné, výmena kuchynskej linky a pod. Pokiaľ má človek vyššiu hmotnosť, existujú rôzne zdvíhacie zariadenia, aby mohol zostať bývať v prirodzenom domácom prostredí. Čo sa týka odstraňovania bariér v rodinných domoch, štát poskytuje príspevok na prekonanie schodišťa, teda napr. na nákup výťahu, schodolezu, elektronickej zdvíhacej plošiny, atď. Na nákup schodolezu i elektronickej zdvíhacej plošiny môžu získať financie aj ľudia žijúci v panelákových domoch.

 

Je v Martine dostatok bezbariérových bytov?

Súčasťou bytového fondu mesta Martin sú aj bezbariérové byty. V minulosti bola riešená problematika bezbariérových bytov stavbou bezbariérového domu. V súčasnosti sa bezbariérové byty stávajú súčasťou bežnej bytovej výstavby. Zväčša sa jedná o byty na prízemí. V Martine je dostupných niekoľko takýchto bytov, napr. bytovky v Košútoch, na ulici Ambra Pietra, atď. Takéto byty sú však v dôsledku svojej nadštandardnej veľkosti finančne náročnejšie na nájom.

 

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online