Reklama
nedeľa, 22 február 2015 21:30

Ako sa uplatniť sa na trhu práce ak máte zníženú pracovnú schopnosť

Ohodnotiť túto položku
(5 hlasov)
Ako sa uplatniť sa na trhu práce ak máte zníženú pracovnú schopnosť Ako sa uplatniť sa na trhu práce ak máte zníženú pracovnú schopnosť

Mnohí zamestnávatelia radšej príjmu sankciu zo strany štátu, než by zamestnali človeka so zdravotným postihnutím.

 

V nadväznosti na sériu článkov venovanú fyzickým i mentálnym bariéram sťažujúcim život ľudí so zdravotným postihnutím Vám prinášame pohľad na možnosti ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou uplatniť sa na trhu práce. Keďže práve práca je jedným z prostriedkov vedúcich k dosiahnutiu dôstojného a plnohodnotného života, zaujímalo nás, ako sa vyvíja situácia v tejto oblasti, aké výhody a nevýhody prinášajú jednotlivé formy zárobkovej činnosti i to, akú úlohu v pracovnom procese zohráva pracovný asistent.

 

Nastal v oblasti zaradenia sa do pracovného života u ľudí so zdravotným znevýhodnením nejaký posun oproti minulosti?

 

V oblasti možností uplatnenia sa na trhu práce je v porovnaní s predchádzajúcim režimom veľkým plusom to, že sa ľudia, ktorí poberajú invalidný dôchodok, môžu slobodne rozhodnúť, či chcú pracovať a neprichádzajú na základe tohto rozhodnutia o dôchodok, ktorý im prináleží. Za predchádzajúceho režimu zákon človeku, ktorý mal priznaný invalidný dôchodok a nespadal do kategórie, že môže pracovať za výnimočných upravených podmienok, neumožňoval pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok.

 

O tom, či človek môže alebo nemôže pracovať rozhodol lekár. Človeku bola odňatá slobodná vôľa, zobrali mu právo rozhodnúť samému o sebe. Toto už v dnešnej dobe našťastie neplatí a invalidný dôchodok sa vníma ako dávka štátu, ktorá je predvídateľná a ktorú si človek na základe mesačných odvodov platí a tým pádom, keď sa mu stane, že pokles jeho pracovnej schopnosti je viac ako 71 percent a rozhodne sa napriek tomu pracovať, táto možnosť mu nie je odopretá a dôchodok sa mu nekráti. Toto považujem za veľký posun dopredu.

 

Aké má človek so zníženou pracovnou schopnosťou možnosti uplatnenia sa na trhu práce?

 

Ako každý iný človek, môže byť zamestnancom, alebo samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) s ŤZP. V minulosti sociálna poisťovňa poskytovala osobám so zníženou pracovnou schopnosťou 50 % zľavy na povinnom dôchodkovom poistení.  Žiaľ, táto výhoda je zrušená a človek musí úhrady poistenia platiť v plnej výške. Čo sa týka zákona o službách zamestnanosti rozlišuje sa, či sa jedná o človeka, ktorý má pokles pracovnej schopnosti od 41 do 70 percent, teda má priznaný „čiastočný“ invalidný dôchodok alebo, ktorého pokles pracovnej schopnosti je nad 71 percent a má priznaný „plný“ invalidný dôchodok. Podľa toho sa líši výška príspevkov na zriadenie chráneného pracoviska, chránenej dielne ale i príspevku na pracovného asistenta.

 

Kto mieru poklesu pracovnej schopnosti posudzuje?

 

Ľudia si mýlia odbor sociálnych vecí a rodiny a odbor zamestnanosti. Je to jedna inštitúcia- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale dva rôzne odbory. Pre odbor zamestnanosti je potrebný posudok ohľadne poklesu pracovnej schopnosti, ktorý robí posudkový lekár Sociálnej poisťovne a pohybuje sa medzi 41 a 71 percentami, zatiaľ čo pri určovaní výšky peňažných príspevkov na kompenzácie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odbor sociálnych vecí a rodiny zisťuje funkčnú mieru postihnutia a tá musí byť minimálne 50 percent. Pripravuje sa návrh, aby sa pre obidva účely robil len jeden posudok, ale kedy to bude schválené, neviem.

 

Kto má nárok na pracovného asistenta?

 

Zákon hovorí, že nárok na pracovného asistenta má človek, ktorého pokles pracovnej schopnosti je vyšší ako 41 percent v porovnaní so zdravým človekom a zároveň je odkázaný na pomoc inej osoby pri výkone práce alebo pri samoobslužnej činnosti počas pracovnej doby. Takže môže ho dostať aj človek, ktorý má čiastočný invalidný dôchodok, ale v praxi ide najmä o ľudí, ktorý majú plný invalidný dôchodok, čiže pokles pracovnej schopnosti nad 71 percent. Z druhov postihnutia ho môžu mať všetci - telesne postihnutí, zrakovo, sluchovo i mentálne postihnutí ľudia, ktorí neboli pozbavení svojprávnosti. Ľuďom s mentálnym postihnutím sa v minulosti veľmi často odoberala svojprávnosť, no na to, aby mohli podpísať pracovnú zmluvu, ju musia mať zachovanú.

 

Do kompetencií pracovného asistenta spadá pomoc pri činnostiach, ktoré človek so zdravotným postihnutím nevládze spraviť sám, čiže napr. pomoc pri písaní, pri preprave, pri samoobslužných činnostiach, pomoc pri služobných cestách, školeniach a pod. Pri niektorých zamestnaniach pracovný asistent nemôže byť, napr. pri duchovných povolaniach. Keď je človek so zdravotným postihnutím zamestnaný, má príjem so závislej činnosti, tak žiadosť na pracovného asistenta podáva jeho zamestnávateľ, s tým, že pracovný asistent sa stáva jeho zamestnancom, čiže človek so zdravotným postihnutím a jeho asistent sú v podstate kolegovia. Keď je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím SZČO, tak v tom prípade si asistenta zabezpečuje sám človek so zdravotným postihnutím a už to nie je pracovná zmluva pre pracovného asistenta, ale ide cez občianskoprávny vzťah.

 

Ako je to s podporou zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím so strany štátu? Aké príspevky sú v takýchto prípadoch poskytované?

 

Zamestnávatelia sú podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti povinní zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, musí zo zákona zamestnať aj osoby so zdravotným postihnutím, alebo urobiť zákazku v stanovenej výške v chránených dielňach. Z praxe viem, že zamestnávatelia sa bránia zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením, pretože ak prijmú človeka s hendikepom a jeho hendikep si vyžaduje vytvorenie chráneného pracoviska, musia dodržať zákonom stanovené kritériá ohľadom debariérizácie priestorov. Z tohto dôvodu ale aj na základe predsudkov si zamestnávatelia radšej volia alternatívu nákupu tovaru z chránených dielní, alebo finančnú sankciu, ktorú uhradia štátu ako by zamestnali človeka so zdravotným postihnutím.

 

Popri príspevku na pracovného asistenta môže dostať zamestnávateľ, ktorý chce zamestnať osoby s ŤZP ale aj fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je SZČO, príspevok na zriadenie chráneného pracoviska, resp. chránenej dielne. Tento príspevok sa dostáva z Úradu práve, sociálnych vecí a rodiny a je tam potrebné splniť určité kritériá, ktoré sú dosť náročné.

 

Ako je to s vytváraním chránených pracovísk v domácom prostredí?

 

V minulosti zriaďovanie chránených pracovísk v domácom prostredí bola bežná vec. V súčasnosti z dôvodu integrácie osôb s ŤZP sa táto alternatíva už v praxi moc nevyskytuje.

 

Existujú nejaké projekty na podporu zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím?

 

Viem, že napr. Slovenská pošta vytvára pracovné miesta pre ľudí s telesným postihnutím. Je to krásna myšlienka a má to celoslovenskú pôsobnosť.

 

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online