Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Turiec do Európy – Európa do Turca

Autor: Turiec do Európy – Európa do Turca
Foto: Turiec do Európy – Európa do Turca

Po návrate do školských lavíc nás zaskočila príjemná správa – možnosť praxe v zahraničí. Vôbec sme netušili, že sa také niečo chystá a o to väčšie bolo naše prekvapenie.

 

Na základe prospechu a správania vybrali naše pani profesorky a páni profesori desiatich študentov zo štvrtého ročníka. Vybrali skutočne ukážkovo, lepšia partia by sa hľadala len ťažko. Keďže išlo o úplne nový projekt, informácii bolo spočiatku veľmi málo. Postupne prichádzali informačné stretnutia so spoločnosťou KABA Slovensko. Čím viac informácii sme mali, tým viac naše nadšenie stúpalo. Počas prvého týždňa praxe sme navštevovali kurz Bilancie kompetencií v sídle spoločnosti KABA Slovensko. Boli to veľmi príjemne strávené dni, počas ktorých sme sa dozvedeli veľa nových a užitočných informácii. Spoznali sme svoje silné a slabé stránky, dozvedeli sme sa viac o svojej osobnosti a podobne. Posledný deň kurzu sme dostali program, rozvrh a pokyny o ceste.

 

Let bol pre mnohých z nás veľkým zážitkom. Pocity na palube boli rôzne

Niektorí sa báli letu, ďalším sa cnelo za domovom a ostatní sa nevedeli dočkať. Z Londýnskeho letiska sme cestovali mikrobusom do nášho nového domova, do Lichfieldu. Lichfield nás všetkých uchvátil. Typické anglické mestečko so všetkým, čo k tomu patrí. Pred školou nás privítala Maria, pracovníčka ETS (European Training Services). Nasledovalo zoznámenie s našimi rodinami a odvoz domov. V domácnostiach sme sa hneď oboznámili s tamojšími zvykmi. Ľahká večera o šiestej? Kdeže. Plný tanier ťažkého jedla a ôsmej večer! Zabývali sme sa však rýchlo. Naša prvá sobota sa niesla v duchu spoznávania okolia. Navštívili sme Lichfielský festival, katedrálu a mnoho ďalších krásnych miest. Po príjemnom dni sme sa vydali domov.  Vzhľadom na to, že všetky domy vyzerajú tak nejako podobne, mnohí z nás mali problém trafiť domov. Všetko však dobre dopadlo a teraz je z nášho blúdenia mestom len vtipná historka.

 

Po víkende sme sa vydali do školy. Hneď prvý deň nám nasadili latku veľmi vysoko

Ekonomika a účtovníctvo nebol ten najšťastnejší výber na prvý deň. Obe strany zostali zaskočené. My všetkými tými odbornými výrazmi, ktoré nám veľmi známe neboli a naša anglická lektorka bola zaskočená z nás. Nebolo to veru najpríjemnejšie, ale napokon sme si našli spoločnú cestu. Nasledujúce dni to bolo už len lepšie a lepšie. Medzi naše obľúbené hodiny patrila matematika a angličtina, na ktorej sme rozvíjali najmä hovorový jazyk. Taktiež sme si vyskúšali obchodný list v anglickom jazyku a svoje kreatívne schopnosti sme využili pri tvorení plagátov na podporu charitatívneho predaja šperkov, na ktorom sme sa sami podieľali. Okrem hodín angličtiny, komunikácie s rodinami, či pri bežnom každodennom živote, sme svoje jazykové zdatnosti využili pri zisťovaní informácii od miestnych obyvateľov. Našou úlohou bolo vypracovať 27 otázok, ktoré sa týkali Lichfieldu. Po škole sme mali aj iné aktivity. Prvý týždeň nás čakalo pútavé stretnutie s úspešnou britskou firmou ShenSmith, druhý týždeň sme navštívili Oxfam, charity shop. V oboch prípadoch sme sa oboznámili s chodom spoločností.

 

 

Nebolo však všetko len o škole a oficiálnych stretnutiach

Spoločne sme našli úžasný hudobný podnik, v ktorom sme radi trávili svoje voľné chvíle pri typickom anglickom čaji s mliekom. Počas voľného víkendu sme sa vybrali na výlet do Birminghamu. Mesto ako také nás veľmi neuchvátilo, no čo sa dalo čakať od priemyselného veľkomesta. Zaujala nás napríklad budova novej knižnice. Po prehliadke mesta sme sa vybrali nakupovať. Nákupné centrum bolo obrovské o počte návštevníkov nehovoriac. Osobne som nikdy nevidela tak veľa ľudí na jednom mieste. Počas kráčania v nákupnom centre nás zrazu ten kolosálny dav uniesol úplne inde ako sme mali pôvodne namierené, bolo to šialené. Našu partiu tvorilo až 8 dievčat a tak asi nikoho neprekvapí, že nám ženám jeden deň na nákupy jednoducho nestačil. V nedeľu sme si teda nákupy zopakovali, avšak bez pánskeho sprievodu.

 

 

 

Dva týždne ušli ako voda, ani sme sa nenazdali a bolo po všetkom

Väčšina z nás sa nevedela dočkať domova, no našlo sa aj pár výnimiek, ktoré by dali čokoľvek za to, aby mohli zostať. Boli to úžasné dva týždne prežité so skvelými ľuďmi. Dva týždne plné zážitkov a skúseností, ktoré nám už nikto nezoberie. Aj keď to bola len tak krátka doba, naučili sme sa veľa. Každý z nás je vďačný za túto životnú skúsenosť. Keďže sa takáto skúsenosť nevyskytne v živote človeka každý piatok, sme skutočne vďační za to, že sme ju dostali za odmenu práve my.

 

 

Na záver by som chcela už len toľko, že ak sa Vám niekedy v živote naskytne podobná príležitosť, určite ju využite a v žiadnom prípade nezahadzujte do kúta. Aj keď sú to možno len dva týždne, aj tak Vám dajú mnoho, či už po profesionálnej alebo po osobnej stránke. Nikto z nás to neľutuje, teraz keď už je po všetkom Vám to všetkým môžeme jedine odporúčať.

 

Autor: Dušana Lajčiaková © Autorské práva sú vyhradené

 


Reklama

príbuzné témy

Reklama