Reklama
streda, 18 marec 2015 00:00

Vlado Martynek: Chcem v zdravej miere skúšať svoje hranice a motivovať k tomu aj ostatných

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Vlado Martynek: Chcem v zdravej miere skúšať svoje hranice a motivovať k tomu aj ostatných Vlado Martynek: Chcem v zdravej miere skúšať svoje hranice a motivovať k tomu aj ostatných

Vrútočan Vlado Martynek alias Tyger má za sebou viaceré výnimočné projekty. Či už je to tri dni trvajúci dvesto kilometrový pochod hrebeňmi obkľučujúcimi Turčiansku kotlinu, štvornásobné zdolanie Gerlachu v priebehu jedného dňa, alebo výstup na Kľačiansku Maguru, ktorý sa mu podarilo v priebehu jedného dňa zopakovať neuveriteľných 12 krát. Hoci sa nepovažuje v tejto oblasti za profesionála, na svojej kondičke tvrdo pracuje, neustále posúva svoje limity a vytyčuje si ďalšie ciele.

 

Čo považuješ za svoje najdôležitejšie športové a výkonnostné úspechy?

 

Je toho viac, čo som spravil, ale medzi výkony, ktoré si najviac vážim a viem o nich povedať, že boli pre mňa naozaj ťažké, rozhodne patrí projekt, v rámci ktorého sme prešli pohoria okolo celej Turčianskej kotliny.Keďže sme ľudia bývajúci v tejto kotline, považovali sme to za veľkú výzvu a možno aj za povinnosť, prejsť po hrebeni obklopujúcom Turčiansku kotlinu. Začali sme na Minčole, prešli sme ku oblasti Prievidze, cez Skalku nad Banskou Bystricou, až sme sa opäť dostali do Veľkej Fatry.

 

Pochod sme ukončili vo Vrútkach, kde bol aj štart. Trvalo to tri dni, prešli sme 200 km a zdolali prevýšenie 10 výškových kilometrov. Druhým projektom, na ktorý som hrdý, je Magurský projekt, v rámci ktorého som za 24 hodín a 20 minút spravil 12 opakovaní vo výstupe na Kľačiansku Maguru. Bol pre mňa psychicky veľmi ťažký napriek tomu, že som pôsobil v domácom prostredí. Vo fáze, keď to bolo mentálne veľmi vyčerpávajúce, mi veľmi pomohli aj kamaráti. Z minulosti spomeniem ešte tretí projekt, v rámci ktorého sme spoločne s kamarátom Mauricom zdolali 4 krát v jeden deň Gerlach. Veľmi ma zaujímalo, do akej miery sa bude meniť naša koncentrácia, keď budeme vyčerpaní a dehydrovaní. Nebolo to ľahké, ale zvládli sme to. Takže tieto tri veci by som považoval za také míľniky v mojom doterajšom športovom živote.

 

Ako si sa dostal k spomínaným projektom a čo pre teba znamenajú?

 

Rozhodol som sa venovať projektom, ktoré nikto nikdy nespravil, prípadne ak aj spravil, tak im chcem dodať nejakého nového ducha a posunúť ich ďalej. Na jednej strane je to pre mňa výzva vnútorná, fyzická aj mentálna, pretože niektoré projekty sú už nastavené tak, že nie som si istý, či ich zdolám, na druhej strane som ale veľmi rád, keď sa mi podarí ostatných ľudí inšpirovať k tomu, aby vyskúšali čo v nich je. Okrem toho sa venujem testovaniu outdoorových produktov. V rámci projektov, ktoré absolvujem odskúšam množstvo vecí, ktoré prejdú naozaj silným testom. Na základe toho viem usmerniť návštevníkov môjho servera Tyger.sk a uľahčiť im ich výber outdoorových vecí.

 

Ako sa človek cíti keď prejde 200 km trasu? Aké myšlienky ti počas pochodu vírili hlavou?

 

Rozdelil by som to na štyri časti. V úvodnej etape sme boli v pohode, bolo nám veselo, bola to prijateľná vzdialenosť. V druhej fáze sme začali byť vyčerpaní nielen zo samotného výkonu, ale aj zo slnka. Rozhodne bolo počas tohto projektu zaujímavé sledovať rôzne myšlienkové pochody, konfrontáciu toho, či to má zmysel, ale aj konfrontáciu s prírodou, ktorá sa v rámci pohorí zľahka menila. Zažívali sme východy a západy slnka, nočný život, stretnutia so zvieratami.

 

Tretiu pasáž by som charakterizoval ako fázu veľkého vyčerpania, no napriek tomu sme ďalej pokračovali, pretože sme mali svoj cieľ. V tejto fáze som svojim spôsobom začal vnútorne komunikovať s pohorím, v ktorom som bol. Neviem to vysvetliť slovami, ale cítil som vtedy veľkú satisfakciu z toho, že mám možnosť byť v pohoriach obkľučujúcich kotlinu, v ktorej bývam. Veľmi ma to zasiahlo a považujem to za veľmi osobný zážitok. Vtedy mi napadlo, že každý obyvateľ Turca by mal niečo takéto spraviť. Vôbec to nemusí trvať tri dni, vôbec nemusí ísť naľahko. Pokojne nech to trvá aj týždeň. Človeka to veľmi zblížili s miestom, kde býva, kde sa narodil. A finále vyzeralo asi tak, že sa nám zapálili šľachy, ale dôležité je, že sme to dokončili.

 

Ako vznikol nápad vyjsť dvanásť krát po sebe na Maguru?

 

Tento projekt má ľahkú genézu a tou je, že je svojim spôsobom netradičné opakovať výstup na nejaký kopec niekoľko krát za sebou a turisti nám veľmi často kladú otázku, aký to má vôbec význam vyjsť viac krát na jedno miesto. My však nie sme turisti, považujeme sa viac za bežcov a pre nás to má rozhodne význam tréningový. To znamená, že ak by sme chceli ísť niekedy do Álp, alebo na nejaký podobný projekt, tak sa nám týmto štýlom darí natrénovať veľké prevýšenie, pokiaľ ide o výškové metre. Samozrejme, že samotnú nadmorskú výšku neovplyvníme, ale na druhej strane keď budeme stúpať na štvortisícovky, kondícia nás nemôže zaskočiť. Trápiť nás bude len samotná výška. Týmto spôsobom sa vieme kondične veľmi dobre pripraviť. Túto filozofiu priniesol na Kľačiansku Maguru môj brat, ktorý sa pripravoval na alpský pretek.

 

 

 

Pôvodne stanovil opakovanie na 3-4 razy. Bolo to zhruba pred 4 rokmi. Chalanov to zaujalo a v nejakom momente sa počet opakovaní posunul na 6 krát. Mňa to oslovilo do takej miery, že som sa tiež rozhodol vyskúšať to. Mojou prvou métou bolo 7 opakovaní. Po dvoch rokoch tento počet prekonal Maťo Belák s 10 opakovaniami, čo nás veľmi milo prekvapilo. Potom trvalo pár mesiacov, kým som ja dozrel na to že to opäť vyskúšam a za cieľ som si dal 12 opakovaní. Trvalo mi to 24 hodín aj 20 minút, čím som spravil rekord v opakovaní na Maguru, avšak za 24 hodín som to stihol len jedenásť krát.

 

Koľko opakovaní je podľa teba maximum?

 

Viem si predstaviť, že trénovaní jedinci, profesionáli, by mohli spraviť aj šestnásť opakovaní, úplná elita možno aj dvadsať. Myslím si, že tie limity sa dajú ešte hrozne ďaleko posunúť. Ja sa ale nepovažujem za profesionála, nevenujem celý život len tomuto, venujem sa aj lezeniu, písaniu, svojej práci grafika, ktorá ma živí. Pri takýchto projektoch človek mnoho krát až po projekte zistí, čo mohol spraviť lepšie. Hrá tam svoju rolu psychika, výživa, dehydratácia. To je nekompromisná záležitosť, ktorá v istom momente človeka na tej trase dobehne. Ja som bol po šiestom raze dehydrovaný, musel som pospať trištvrte hodinu a dokonca projekt bol silno ohrozený ešte skôr, ako som sa dokázal priblížiť svojmu predošlému rekordu. Je to na stratégii, ktorú si človek zvolí. Čím kratší, v zdravej miere nastavený oddych si dopraje, tím rýchlejšie sa mu to podarí spraviť.

 

Ako si sa na tento projekt pripravoval?

 

Na tento projekt som sa intenzívne pripravoval dva týždne, počas ktorých som dva krát denne behal hore dole na nejakú horskú chatu. Keďže som vegetarián, ako hlavný zdroj bielkovín som počas regenerácie používal tvaroh, sacharidy som dopĺňal v podobe celozrnného pečiva. Čo sa týka kvalitnej stravy za veľa vďačím chalanom z Bioboxu, ktorí distribuujú lokálne potraviny. Ja osobne som presvedčený, že najlepšia regenerácia a aj energia pochádza práve z domácich vypestovaných potravín. Keďže som výstup robil teraz v zime, tak som sa na to poriadne pripravil aj čo sa týka bezpečnosti  a ochrany svojho zdravia tak, aby nikto nemusel volať horskú službu. Bol by to zbytočný  zásah, ktorý by musel byt vykonaný kvôli mojim pokusom.

 

 

Som za to, že rozhodne treba takéto veci skúšať, ale pripraviť sa na to tak, aby sme tým nespôsobili žiadne komplikácie ostatným ľuďom. Dôležité je byť dobre pripravený aj materiálne. Samozrejme, nie každý má k dispozícii outdoorové veci tej najvyššej kvality a možno by to ani v mojom prípade tak nebolo, keby som sa nevenoval ich testovaniu a intenzívnej spolupráci s dodávateľmi, avšak dá sa pripraviť aj s klasickými vecami. Moje poďakovanie patrí aj chate Kľačianska Magura, ktorá je tolerantná voči našim tréningovým projektom. Nesmiem zabudnúť ani na kamarátov a priateľku, ktorí ma sprevádzali, boli mi oporou a v kľúčových momentoch boli pri mne.

 

Chystáš ešte niečo na tento rok?

 

Určite áno. Magurský projekt môžem považovať za takú prvú métu k ďalším ťažším projektom. Onedlho chystám projekt v Tatrách. Bude to niečo takého rázu, čo sa tam ešte nedialo, bude to opäť jedinečné. Pôjde o tréningovú záležitosť a keď sa mi to podarí zvládnuť, tak mám v pláne absolvovať bežecko-lezecké projekty v Alpách. Rozhodne sa tomu chcem venovať aj naďalej a určite je mojim cieľom motivovať aj ostatných ľudí k tomu, aby si vyskúšali svoje limity.

 

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

Miroslava Kováčová

Editorka Turiec Online

Doprava v regióne