Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Turčianska knižnica sa opäť zapojila do svetového Týždňa mozgu

Autor: Turčianska knižnica sa opäť zapojila do svetového Týždňa mozgu
Foto: Turčianska knižnica sa opäť zapojila do svetového Týždňa mozgu
Uverejnené: 22. marec 2015

V Turčianskej knižnici v Martine privítali 17. marca v rámci Týždňa mozgu 2015 certifikovanú trénerku pamäti Bc. Janu Budaiovú.

 

Počas prednášky s názvom "Starajme sa o svoj mozog" sprostredkovala prítomným nielen teoretické poznatky, ale ponúkla aj ukážky praktických cvičení, ktoré môžu pomôcť udržať mozog a jeho funkcie v dobrej kondícii. "S množstvom ochorení mozgu a s rôznymi poruchami pamäti sa stretávame čoraz častejšie. Turčianska knižnica v Martine sa venuje ich prevencii a prostredníctvom pravidelných tréningov pamäti učí ľudí, ako im možno predchádzať. Aj z tohto dôvodu sa už druhý rok zapájame do podujatí realizovaných v rámci celosvetového Týždňa mozgu," uviedla Alena Sochuľáková z Turčianskej knižnice v Martine.

 

Demografické údaje sú alarmujúce. Populácia z celosvetového hľadiska neustále starne: "Pribúda starších občanov, čo do budúcna znamená pre spoločnosť ako ekonomické, tak aj určité sociálne zaťaženie. Tejto téme sa začínajú intenzívne venovať nielen politici, ale takisto aj odborná verejnosť. Najdôležitejšia je v tomto smere totiž prevencia," uviedla v úvode prednášky Jana Budaiová.

 

 

To, že zabúdame, je úplne v poriadku. Môže za to príroda: "Výpadky krátkodobej pamäte v žiadnom prípade nie sú patologické. Náš mozog je jednoducho predurčený hlavne na to, aby zabezpečil prežitie. Ako náhle ho zahlcujeme veľkým množstvom informácií, musí dlhšie vyhodnocovať, preto nepotrebné informácie jednoducho vypúšťa. Pokiaľ sa zabúdanie často opakuje, je to len vec nedostatočnej osobnej disciplíny. V takomto prípade môže pomôcť napr. aktivovanie rečového centra, teda verbalizovanie činnosti, ktorú práve vykonávame. Veľa činností máme totiž zautomatizovaných a pri ich vykonávaní myslíme na niečo iné. Tým, že vyslovíme, čo práve robíme,  upriamime pozornosť na danú činnosť, " poradila lektorka.

 

 

Keď vedci porovnávajú mentálne schopnosti mladých ľudí a seniorov, nie sú medzi nimi veľké rozdiely. Problém je skôr v tom, že s pribúdajúcim vekom majú ľudia veľké množstvo informácií. Okrem toho prijímame množstvo nepodstatných informácií, ktoré k prežitiu nie sú potrebné. Aj z tohto dôvodu je dôležité mozog vo vyššom veku viac trénovať. "Mozog musí totiž v priebehu jednej sekundy spracovať a vyhodnotiť až 10 miliónov informácií, čo si vôbec neuvedomujeme. Už len pokiaľ ide o štruktúru pamäti, disponujeme až 276 druhmi pamäti od krátkodobej a dlhodobej, cez senzorickú a emocionálnu až po pohybovú" vysvetlila lektorka Janka Budaiová.

 

Najúčinnejšou prevenciou je mentálna a fyzická aktivita

 

"Pravidelným trénovaním mozgu a pamäti seniori získajú predovšetkým určitú ekonomickú a sociálnu nezávislosť do vysokého veku, čo im umožní dôstojné starnutie. Samozrejme, mentálne a fyzické zdravie ide ruka v ruke.  Okrem trénovania pamäti a používania správnych techník je dôležitý aj pohyb, okysličovanie a správna životospráva."

 

A akým spôsobom sa dá mozog a pamäť trénovať?

 

"Dôležité sú cvičenia zamerané na spoluprácu mozgových hemisfér. Obidve hemisféry zohrávajú v mozgu svoju podstatnú funkciu. Pravá je zodpovedná za kreatívnu činnosť, ľavá zodpovedá za logické usporiadanie, praktickosť. Cieľom cvičení je dostať hemisféry do rovnováhy.  Pre pamäť je to nesmierne dôležité. Mozog si najlepšie pamätá cez príbehy, obrazy. Čím absurdnejšiu informáciu dostane, tým lepšie. Do dlhodobej pamäti sa nám zapisuje najmä to, čo je pre život nevyhnutné a čo potrebujeme používať. Keď prijímame informácie z čítaného textu, zapamätáme si len okolo 10 percent z toho čo čítame. Z informácií, ktoré si vypočujeme, si zapamätáme 20 percent a z tých, ktoré vidíme, okolo 30 percent. Takmer polovicu sme schopní si zapamätať z demonštrácie spojenej s výkladom a vysvetlením. Z toho, čo si sami preformulujeme a porozprávame niekomu inému nám utkvie v pamäti až 70 percent. Z informácií získaných na základe vlastnej skúsenosti si dokážeme zapamätať približne 90 percent," priblížila fungovanie mozgu a princípy jednotlivých techník trénerka pamäti.

 

Autor: Mira Kováčová © Autorské práva sú vyhradené

 


Reklama

príbuzné témy

Reklama