pondelok, 23 marec 2015 00:00

Evanjelická spojená škola hostí zahraničných Slovákov

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Evanjelická spojená škola hostí zahraničných Slovákov Evanjelická spojená škola hostí zahraničných Slovákov

Projekt s názvom „Zemou inde predsa spolu“ je na Evanjelickej spojenej škole v Martine dobre známy ako ZIPS. V rámci projektu sú žiaci zapojení do rozličných aktivít, s cieľom lepšie rozumieť tomu, komu chcú aj tento rok pomáhať.

 

Okrem osobnostného a akademického rastu každého žiaka, vedie Evanjelická spojená škola v Martine (ďalej ESŠ) svojich žiakov aj k participácii na živote iných a k dávaniu. Aj preto sa vedenie školy v rámci Veľkonočného sociálneho projektu tohto roku rozhodlo pomôcť Slovákom žijúcim vo Vojvodine, samostatnom kraji na severe Srbska, kde v súčasnosti žijú  necelé 3 percentá Slovákov.

 

S cieľom poznať situáciu a potreby zahraničných Slovákov žijúcich vo Vojvodine usporiadala škola pre svojich žiakov besedu, na ktorú boli pozvaní vzácni hostia – tri učiteľky, pôsobiace vo Vojvodine. Zahraničné Slovenky predstavili žiakom historický kontext federalizovanej Juhoslávie, kedy sa Vojvodinský autonómny kraj (Vojvodina) stala súčasťou Srbska. Priblížili tiež geografické rozloženie oblasti, susedné krajiny (rovnako slovanské) aj bohaté národnostné zloženie Vojvodiny (Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou). Žiaci mali možnosť lepšie porozumieť aj úskaliam, ktoré predstavuje úsilie o zachovanie vlastnej kultúry a tradícií, uprostred cudzej zeme.

 

Slováci z Vojvodiny sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia. Dodnes však majú vlastné slovenské školy, slovenské bohoslužby, tradičné slovenské jedlá, kultúru a kroje či dokonca kultúrne ustanovizne (vo Vojvodine napr. Slovenský národný dom). O to väčšou zaujímavosťou je, že v dobe, keď sa Slováci museli presťahovať na “dolnú zem” si so sebou vzali len štyri veci – učiteľa, farára, Kralickú Bibliu a Transocius (spevník nábožných piesní).

 

 

 

Aj to je napokon dôvod pre nadviazanie spolupráce medzi ESŠ a Slovákmi z Vojvodiny. Ana Kišová, slovenská učiteľka vo Vojvodine vyjadruje z toho svoju radosť a ďalej vysvetľuje potrebu „hľadania nových spôsobov, ako by mohli byť zahraniční Slováci povzbudení k svojej národnosti a vytrvalí vo svojich tradíciách.” Ďalší hosť Anna Šilerová svoju kolegyňu dopĺňa popisom každodennej situácie zahraničných Slovákov, ktorá si vyžaduje hľadanie nových možností a príležitostí k prehlbovaniu vlastnej, t.j. slovenskej identity. „Slovákov na dolnej zemi ubúda, a tak sa každý deň snažíme o to, aby náš jazyk a kultúra nezanikli”, dodáva.  

 

Žiakov ESŠ počas diskusie zaujala aj vzťahová rovina v otázke spolužitia Slovákov a Srbov či problematika zmenšovania práv národnostných menšín v krajinách bývalej Juhoslávie. Pomerne veľkú mieru záujmu si vyslúžila aj otázka životnej úrovne zahraničných Slovákov. Veríme, že v diskusii prezentované informácie pomôžu žiakom ESŠ lepšie porozumieť aktuálnym potrebám Slovákov z Dolnej zeme, aby mohla byť sociálna pomoc našej školy konkrétnejšia, údernejšia a minimálne tak osožná, ako doposiaľ.

 

 

 

Žiaci ESŠ pokračujú totiž v niekoľkoročnej tradícii školy, zameranej na sociálnu pomoc iným prostredníctvom sociálnych aktivít. Ich výťažok bol uplynulé roky určený napríklad deťom na Ukrajine, utečencom zo Somálska, deťom a mládeži v Ugande, týraným matkám a deťom na Slovensku alebo na podporu výstavby inštitútu vzdelávania v Afganistane. Aj prostredníctvom takéhoto typu vzdelávania sa škola snaží vytvoriť podmienky,  v ktorých deti majú priestor napĺňať svoj individuálny potenciál. Školský vzdelávací a výchovný program tým v deťoch podporuje nielen túžbu zlepšovať sa, osobnostne rásť, vedieť sa vyjadriť v cudzom jazyku, alebo kriticky myslieť. Jedným z primárnych cieľov školy je aj vychovávať zo žiakov sociálne mysliacich jednotlivcov hlboko zakorenených v  kresťanských hodnotách.

 

Autor: Hedwiga Tkáčová © Autorské práva sú vyhradené

 

Jana Krivačková

Editorka Turiec Online