Reklama
nedeľa, 29 marec 2015 21:45

Ľudovít Štúr bojoval za učebnice pre žiakov i platy učiteľov

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Ľudovít Štúr bojoval za učebnice pre žiakov i platy učiteľov Ľudovít Štúr bojoval za učebnice pre žiakov i platy učiteľov

Učiteľské povolanie nebolo v Rakúsko-uhorskej monarchii až také finančne lákavé. Aj napriek tomu sa Ľudovít Štúr vydal touto cestou. Okolo roku 1830 dostávali učitelia napríklad okrem ročného platu 25 zlatých odmenu aj v naturáliách v podobe piva a pšenice.

 

Aj Ľudovítov otec, Samuel Štúr, učil na evanjelickej škole v Uhrovci a a zo zachovaných záznamov sa dozvedáme, že jeho ročný plat sa skladal z peňazí v hotovosti, najmä však z naturálií. Ročne dostával iba 25 zlatých a rodičia mu mali platiť za každého žiaka, ktorý chodil do školy, ročne 1 zlatý. Príjmy mal z ofier, kolied a pohrebov či sobášov. Naturálie mali pre rodinu oveľa väčšiu hodnotu – od panstva ročne dostával 15 meríc raže, mericu pšenice a 1,5 merice strukovín, 4 okovy piva a 10 siah dreva. Okrem toho dostal na obhospodárenie 3,5 brat. merice role, z ktorej však musel platiť nájom 1 zlatý a 30 denárov. Ďalšie naturálie mu nosili žiaci, okrem toho piekol pre všetkých farníkov oblátky na Vianoce.

 

Mladý Ľudovít Štúr poznal dobre situáciu v učiteľských rodinách, takže aj preto bojoval za zlepšenie  materiálnej situácie učiteľov. Videl, do akej miery závisia od finančnej situácie v rodinách žiakov, aj ako si musia privyrábať po vyučovaní. Preto požadoval pre nich fixný plat. Rovnako dobre poznal zlé podmienky, v ktorých s deťmi v škole pracovali,“  hovorí generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice, Katarína Krištofová.

 

Vediac, do čoho ide, predsa len Ľudovít Štúr začal kráčať v otcových šľapajách. V roku 1840 začína prednášať na evanjelickom lýceu v Bratislave na Katedre reči a literatúry česko-slovanskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Prednáša českú a poľskú gramatiku a dejepis. Maďarizácia je už príliš silná a úradníci a policajti tvrdo bojujú proti snahám nemaďarských národov o obrodenie. Vysoko nápomocný im je gróf Karol Zay, novozvolený generálny inšpektor evanjelickej cirkvi a. v., ktorý podporuje myšlienku jediného a jednotného národa v Uhorsku – toho maďarského. Do karát im hrá vek profesora Palkoviča – doslova čakajú na jeho smrť, aby mohli zrušiť katedru. Avšak plány im kríži agilný Štúr, ktorý tam má ako suplent prof. Palkoviča prednášať. Štúra v decembri 1843 úrady odvolajú. Na protest 18 študentov opúšťa evanjelické lýceum v Bratislave, aby 13 z nich neskôr doštudovalo v Levoči. Cestou si spievajú budúcu slovenskú hymnu....

 

V januári 1845 získal Štúr povolenie vydávať Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský. Kritizoval tu aj problémy školstva – nedostatok vhodných budov a učebníc na výučbu, slabý záujem rodičov o vzdelanie svojich detí, absenciu slovenských škôl a nezrozumiteľnosť vyučovania v inom jazyku. Kvôli zlému finančnému postaveniu nútili rodiny aj nadaných žiakov do remesla a nie do škôl. Jednoducho začarovaný kruh: Slováci sú chudobní a nevzdelaní, lebo nemajú peniaze na vzdelanie a ako nevzdelaní si nikdy nezarobia na to, aby raz mohli byť vzdelaní. A tak sa štúrovci snažili šíriť vzdelanie aj cez nedeľné školy, vzdelávacie spolky a knižnice, prostredníctvom osvety v novinách.

 

V liste priateľovi Ctibohovi Zochovi 6.marca 1844 píše, že sa treba sústrediť na rozvoj duchovnej sily najmä v národných školách (na „príhodnom mieste“) a napísať a vydať školské učebnice: „Preto nám teraz len o to hlavne a nadovšetko má ísť, aby sme za nastávajúce dva roky pred vtokom cudzieho živlu naše školy národné nielen mužným a spravedlivým bránením, ale aj tvorivou činnosťou, zhotovením, a vydaním kníh užitočných a potrebám týchto škôl primeraných ochránili a ubezpečili. Ak takto nepripravení a bez knižiek pre národné školy ostaneme, teda nastávajúci snem istotne naloží, aby pri nedostatku našich vlastných  sa maďarské knižky do škôl našich národných uvádzali, a tak i to ostatné, čo ešte máme , pre vlastnú nedbalosť utratíme,“ píše Štúr. Učiteľov, ktorí by napísali učebnice, navrhoval odmeniť 5-10 dukátmi, čo sa však nestretlo s pochopením. A tak on sám chcel jednu takúto odmenu zložiť.

 

V liste Samovi Bohdanovi Hroboňovi zo 17. októbra 1845 sa vyznáva:

„Keď ale nechcejú naši, nech že nebude tak a na to miesto viete čo urobím? Otvorím subskripciu v novinách na vydávanie školských kníh a začnem subskripciu sám. Toto teda sa stane a mám nádej, že i daktorí zemania, ktorým sú potrebné noviny, dačo dajú.“

 

Po roku 1849 sa Štúr, Hurban a ostatní národovci usilujú zriadiť slovenské evanjelické stredné školy, pre výchovu národne uvedomelých učiteľov žiadajú zriadiť slovenský učiteľský ústav a následne napísať učebnice,  pre vzdelávanie slovenských remeselníkov, obchodníkov a priemyselníkov zas zriadiť reálky. Domáhal sa, aby sa na všetkých vysokých školách zaviedlo vyučovanie v slovenskej reči. V novinách poukazujú na zaostalosť v remeselníctve a obchode skrz slabú vzdelanosť remeselníkov a obchodníkov. Žiaľ, ešte veľa vody pretečie Váhom, kým sa situácia zmení.

 

VYSVETLIVKY:

merica = cca 90 litrov / 0,19 hektára, bratislavská merica= cca 60 litrov, okov = 53 litrov, siaha = 1,89 metra

 

Koncom roka si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra, kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov. SNK sa pri tejto príležitosti snaží čitateľom poskytnúť to najlepšie z našich depozitov.

 

Autor: Mgr. Katarína Mažáriová © Autorské práva sú vyhradené

 

Jana Krivačková

Editorka Turiec Online