Reklama
utorok, 05 február 2013 10:03

Predstavujeme sa: Archív Matice slovenskej Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Druhá budova Matice slovenskej na Mudroňovej ulici v Turčianskom Sv. Martine s architektom Jánom Palkovičom a staviteľom Stanislavom Zacharom v roku otvorenia 1926. Druhá budova Matice slovenskej na Mudroňovej ulici v Turčianskom Sv. Martine s architektom Jánom Palkovičom a staviteľom Stanislavom Zacharom v roku otvorenia 1926.

Archív je špecializovaným verejným archívom a ústredným odborným pracoviskom na zachovanie kultúrneho dedičstva a histórie Matice slovenskej. Preberá a získava písomné, fotografické, multimediálne, prípadne múzejné a galerijné dokumenty z organizačných jednotiek Matice slovenskej a od osobností národného a verejného života doma a v zahraničí. Tieto dokumenty eviduje, ochraňuje, odborne spracováva a sprístupňuje verejnosti.

Pečať Matice slovenskej – odtlačok so slovenským aj ruským textomKorene matičného archívu siahajú k začiatkom konštituovania Matice slovenskej (MS) a k jej zberateľskej činnosti roku 1863. V čase prvého pôsobenia MS (1863 – 1875) sa archívne dokumenty uchovávali spolu s múzejnými, knižničnými, archeologickými a numizmatickými zbierkami bez špeciálnych archívnych pravidiel. Po obnovení MS roku 1919 dokumenty z činnosti MS, ako aj historické dokumenty zozbieraných literárnych pozostalostí spočiatku spravoval Historický odbor MS, neskôr Literárnohistorický odbor MS a následne od roku 1927 Bibliotéka MS. Väčšia pozornosť sa matičným dokumentom začala venovať v roku 1945, keď bol vedením Archívu MS poverený samostatný archivár v rámci MS. V roku 1946 sa archívne pracovisko osamostatnilo ako Archív MS, ktorý bol v roku 1949 opäť začlenený do Bibliotéky MS.

Koncepčnejšie sa s archívnymi dokumentmi MS začalo pracovať v roku 1966, keď pri správe MS zriadili Kabinet pre výskum dejín MS, ktorý bol v nadchádzajúcom roku zaradený do Literárneho archívu MS ako odborné oddelenie. Po premenovaní Literárneho archívu MS na Archív literatúry a umenia MS roku 1981 naďalej pôsobil ako jedno z oddelení. Samostatným pracoviskom MS sa Archív MS stal opäť v polovici roka 2000, keď po prijatí zákona NR SR č.183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej bol Archív literatúry a umenia MS rozdelený na dva archívy, a to Archív MS a Archív literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice. V rámci štruktúry archívov Slovenskej republiky sa Archív MS stal špecializovaným verejným archívom a vo svojej činnosti sa riadi okrem zákona o MS aj zákonom NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov a Vyhláškou MV SR  č. 628/2002 k tomuto zákonu v znení neskorších predpisov.

Stanovy Matice slovenskej – obal a znenie stanov

Stanovy sú datované 5. 2. 1862, podpísané predsedom dočasného Výboru Jánom Franciscim a jeho členmi Jánom Gotčárom, Viliamom Pauliny-Tóthom, Jánom Palárikom. Stanovy aj s prílohami sú vložené do ozdobného obalu, ktorý zhotovila manželka Jána Francisciho Amália Francisciová podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa.

Nižšie: Tablo slovenských výtečníkov z rokov 1860 - 1870 (členovia Matice slovenskej). Reprodukcia z litografie: Jiríček, Matica slovenská, Martin.

Tablo slovenských výtečníkov z rokov 1860 - 1870 (členovia Matice slovenskej)

Odborné pracovisko, ktorého cieľom je zachovávať kultúrne dedičstvo

Archív MS je odborné pracovisko MS na zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenska a Slovákov s dôrazom na činnosť MS a významných osobností národného života, vrátane Slovákov žijúcich v zahraničí. V rámci svojej činnosti získava, eviduje, odborne spracováva, ochraňuje a sprístupňuje vzácne historické dokumenty. Buduje archívne fondy a zbierky písomné, fotodokumentačné a multimediálne. Vo svojom depote uchováva spracované archívne dokumenty vo forme inventárov, súpisov, ale aj  nespracované dokumenty. Uložené sú v 8 500 archívnych škatuliach, čo predstavuje 1 000 bežných metrov archívneho materiálu.

Nižšie: Prvá budova Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine podľa kresby A. Slowikowského z  r. 1865. WIDOK MATICY SLOWENSKEJ.

Prvá budova Matice slovenskej

Najcennejšie dokumenty sa viažu k vzniku MS roku 1863 s presahom do roku 1857 (do počiatkov snáh o MS). Okrem dokumentov z histórie inštitučnej zložky MS vlastní aj dokumenty z činnosti miestnych, záujmových a vedeckých odborov MS. Archívne dokumenty MS reprezentujú bohatstvo jej kontaktov s významnými osobnosťami a inštitúciami kultúrneho, vedeckého, politického i cirkevného života na Slovensku a v zahraničí. Základ Archívu MS tvorí samotný fond Matice slovenskej, ktorý je rozčlenený chronologicky do deviatich manipulačných období podľa historických medzníkov Matice slovenskej. K najcennejším zaraďujeme súbor najstarších dokumentov prvého matičného obdobia Matica slovenská I., (1857) 1863 - 1875 (1912).

Po zatvorení Matice slovenskej roku 1875 boli tieto dokumenty skonfiškované a odvlečené do múzeí v Nitre a Budapešti. Po oživotvorení Matice slovenskej roku 1919 sa podarilo časť dokumentov vrátiť a historické obdobie čiastočne rekonštruovať. V medzivojnovom období sa k pôvodným historickým dokumentom zaradili aj odpisy niektorých dokumentov zo štátneho archívu vo Viedni, ktoré sa týkajú hlavne založenia, vyšetrovania a rozpustenia Matice slovenskej.

Nižšie: Druhá budova Matice slovenskej – plán na stavbu budovy Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine – priečelie od juhu, návrh Jána Palkoviča, august 1924.

Druhá budova Matice slovenskej

Hodnoverné informácie o Matici slovenskej v medzivojnovom období a počas trvania Slovenskej republiky až do prijatia nového zákona o Matici slovenskej roku 1954 poskytujú dokumenty ďalších manipulačných období, a to: Matica slovenská II., 1919 – 1948 a Matica slovenská III., 1949 - 1953  a Zbierka korešpondencie osobností a inštitúcií vyčlenená z fondu Matice slovenskej, 1919 - 1954. Dokumenty spoľahlivo informujú o bohatej vedeckej, vydavateľskej, osvetovej, organizátorskej a podnikateľskej činnosti Matice slovenskej. Okrem iného svedčí o tom i zachovaná mimoriadne bohatá matičná „vyčlenená“ korešpondencia s 2460 osobnosťami, predovšetkým z kultúrneho a vedeckého života, ako sú spisovatelia, výtvarní umelci, hudobní skladatelia, historici, jazykovedci, etnografi, prekladatelia, psychológovia, pedagógovia, ale aj predstavitelia politického a náboženského života a korešpondencia s 1212 inštitúciami, ako sú vydavateľstvá, knižnice, univerzity, redakcie, krajanské spolky, slovanské matice, slavistické pracoviská zo Slovenska a všetkých svetadielov.

Po prijatí zákona o Matici slovenskej ako o národnej knižnici a knihovednom ústave roku 1954 sa matičná činnosť viac orientuje na oblasť knihovníctva. Nasvedčujú o tom dokumenty z manipulačného obdobia Matica slovenská IV., 1954 - 1967. O knihovníckych aktivitách podáva informácie i samostatný fond s názvom Slovenská národná knižnica, 1937 – 1956, 1960. Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, 1922 - 1951 patrí k najbohatším fondom Archívu MS. Uchováva dokumenty z činnosti ÚSOD od jeho založenia, dokumenty súvisiace s vydávaním divadelných hier, časopisov, divadelnou agentúrou, službou šatnice a ďalších činností. Žiaľ, ako mnohé ďalšie fondy, doteraz je spracovaný len čiastočne.

Vzácne zbierky a cennosti Archívu MS

Medzi vzácne zbierky Archívu MS priraďujeme Kultúrny a spolkový život Slovákov v USA, 1895, 1902 – 1939, 1941, 1945, 1947, 1950 a Robotnícke hnutie Slovákov v USA, 1905, 1921 - 1930, ktoré obsahujú dokumenty viažuce sa na život Slovákov v Amerike. O kultúrnej misii matičnej delegácie medzi Slovákmi v USA informuje zbierka Cesta delegácie Matice slovenskej do USA, 1935 - 1936 (1937). Väčšina dokumentov týchto zbierok bola dovezená matičnou delegáciou z USA.

K cennostiam Archívu Matice slovenskej patrí aj Zbierka fotodokumentačného materiálu Matice slovenskej, 19. – 21. stor. Obsahuje vyše 8200 ks spracovaných fotografií. Tematicky je rozdelená do 14 okruhov. Medzi skvosty Archívu MS patri Zbierka Komárno – zbierka rukopisných kníh z oblasti Komárna, 1687 – 1920. Zbierka obsahuje 180 rukopisných kníh z historickej Komárňanskej stolice, ďalších komárňanských dobových inštitúcií, knižníc a spolkov, ale hlavne z osobných knižníc s najpočetnejšou Knižnicou Štefana Silvaya a jeho rodu, ktorá sa formovala v Belej pri Trenčíne a v Zemianskom Lieskovom.

V ostatných rokoch Archív MS získal akvizíciou aj množstvo ďalších dokumentov, zväčša od súkromných osôb. Archív MS tak uchováva dokumenty vzácnych osobností zo Slovenska i zo zahraničia v osobných fondoch, napr. Jozef Cíger Hronský, Konštantín Čulen, Jaroslav Vodrážka, Juraj Čečetka, Andrej Hudák, Martin Mičura, Stanislav Mečiar, ale aj v zbierkach, ako sú: Zbierka dobových tlačí, Zbierka písomností rôznej proveniencie, Zbierka zvukových záznamov rôznej proveniencie a pod.

Ako z prehľadu fondov a zbierok vyplýva, Archív MS uchováva vzácne archívne dedičstvo slovenského národa. V depote Archívu MS sú uložené dokumenty v archívnych škatuliach v dĺžke vyše 900 bežných metrov. Okrem toho existujú ďalšie písomné záznamy z posledných rokov, ktoré sa dočasne nachádzajú v registratúrnom stredisku MS, prípadne v registratúrach domov Matice slovenskej a v registratúrach miestnych odborov MS na celom Slovensku, ba aj v zahraničí.

Dokumenty z archívu

01. Úvodná časť správy Jána Francisciho ako predsedu dočasného Výboru Matice slovenskej o konaniach dočasného výboru a o imaní a stave Matice slovenskej. (Správu datovanú 3. augusta 1863 predniesol na zakladajúcom Valnom zhromaždení 4. augusta 1863. Napísaná je na 7 hárkoch, zviazaných modrou ozdobnou niťou s červenou pečaťou, na ktorej sú iniciálky J.F.)

02. Prvá strana zápisnice prvého Valného zhromaždenia Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine dňa 4. augusta 1863. (Koncipovaná M. Chrástkom, datovaná v Banskej Bystrici 26. 8. 1863, uhodnovernená K. Kuzmánym, J. Országhom a J. Jesenským. Sedem hárkov zápisnice je previazaných modrou ozdobnou niťou s červenou pečaťou.)

03. Zápisnica III. zasadnutia Výboru Matice slovenskej 7. 1. 1864. (Zápisnicu koncipoval M. Chrástek, uhodnovernili: M. Čulen, Ľ. Turzo-Nosický, E. Černý. Prezentujeme odpis zápisnice, zviazaný modrou ozdobnou niťou s červenou pečaťou Matice slovenskej. Správnosť odpisu je potvrdená M. Chrástkom.)

04. Tablo na pamiatku tretieho Valného zhromaždenia Matice slovenskej 9. augusta 1865 v Turčianskom Sv. Martine. Na obr.: Michal Chrástek, Dr. Ján Mallý, Štefan Moyses, Mikuláš Štefan Ferienčík, Viliam Pauliny-Tóth. Autor reprodukcie: R. von Bohr, Wien

05. Tablo na pamiatku tretieho Valného zhromaždenia Matice slovenskej 9. augusta 1865 v Turčianskom Sv. Martine. Na obr.: Ján Francisci, Štefan Marko Daxner, Karol Kuzmány, Ctiboh Zoch, Jozef Miloslav Hurban. Autor reprodukcie: R. von Bohr, Wien.

06. Zápisnica A darov pre Maticu slovenskú v rozličných látkach z rokov 1863/1864, 1864/1865. Viazaný zoznam o prijatých daroch obsahuje: záznamy o akvizícii kníh a rozličných predmetov, zoznam rukopisov, zoznam listín, súpis pečatí a zoznam máp, obrazov, muzikálií; 356 strán.

Z dostupných materiálov spracovala Mgr. Eva Lacová, marketing MS

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn