Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Monika Ertľová a Martin „Haffen“ Pročka sú príkladom toho, že aj kreslenie sa dá naučiť

Autor: Monika Ertľová a Martin „Haffen“ Pročka sú príkladom toho, že aj kreslenie sa dá naučiť
Foto: Monika Ertľová a Martin „Haffen“ Pročka sú príkladom toho, že aj kreslenie sa dá naučiť
Uverejnené: 02. september 2015

Dvaja kamaráti, samoukovia, ktorých spája jedna vášeň – kreslenie. Monika Ertľová z Martina sa vo svojom voľnom čase okrem tohto druhu umenia venuje aj fotografovaniu. Rodák zo Sučian Martin „Haffen“ Pročka sa zaujíma o grafiku a rád sa bicykluje. S nami sa porozprávali o svojej záľube v kreslení.

 

Ako dlho sa venujete kresleniu?

 

Monika: „Začala som asi 4 roky dozadu. Skončila som školu, nevedela som, čo s voľným časom, tak som sa začala učiť kresliť. Bolo to na Maťov podnet, on začal skôr. Skúšal to podľa knihy a keď som videla, že sa zlepšuje, chcela som to vyskúšať aj ja.“

Martin: „Už to budú 4 roky, čo som sa začal venovať kresleniu a zobral do ruky ceruzku. Predtým takmer vôbec. Zaujalo ma kreslenie pravou hemisférou. Tak som to skúsil a odvtedy som tomu úplne prepadol.“

 

Čo kreslíte najradšej - portréty alebo krajinu? Prípadne, čo kreslíte najčastejšie?

 

Monika: „Prevažná väčšina mojich kresieb sú ľudia, ale skúšala som aj krajinky alebo svoje nápady bez predlohy. Kreslenie je pre mňa hlavne obrovský relax, dokonale mi prečistí hlavu.“

Martin: „Skúšal som toho viac. Portréty, zátišia, objekty. Nakoniec som sa vyprofiloval a najviac mi učarovala historická architektúra, ktorej sa chcem aj naďalej venovať.“

 

Akému štýlu kresby sa venujete?

 

Monika:  „Venujem sa najmä kresbe ceruzkou, realizmu, ale stále sa učím a chcem toho ešte veľa vyskúšať, kombinovať. Hľadám si vlastný štýl, ktorým by som sa mohla naplno vyjadriť.“

Martin: „Momentálne je to fotorealizmus, ale postupne by som sa chcel priblížiť k hyperrealizmu, ktorý je však na techniku a schopnosti veľmi náročný. Tento štýl sa teší vo svete veľkej obľube, len u nás je žiaľ mierne zatracovaný.“

 

Aké techniky používate? Kreslíte len ceruzkou alebo ste skúšali aj pero a farby?

 

Monika: „Kreslím ceruzkou, s ňou som zatiaľ najistejšia, snažila som sa uhlíkom, ale všetko treba zdokonaľovať. Párkrát som skúšala farby aj pero. Postupne si chcem prejsť všetkým, aby som zistila, čo mi najviac vyhovuje.“

 

 

Martin: „Donedávna som kreslil výlučne ceruzkami, ale najnovšie už aj farebne pastelom, kde chcem využívať kombinácie gélových pier, akrylu a markerov (fixky). Chce to ale čas, lebo všetko vyžaduje iné techniky.“

 

 

Na aký najväčší formát ste zatiaľ kreslili? Uprednostňujete väčšie alebo menšie formáty?

 

Monika: „Asi na 100x70 cm, bol to portrét 4 ľudí, kreslila som spolu s Maťom. Ja som skôr na menšie formáty. Keď sa kreslí ceruzkou, tak robím väčšinou A4, A3.  Ale teraz, keď už mám viac času a priestoru, pustím sa aj do niečoho väčšieho.“

Martin: „Nakoľko som šialenec, tak chcem vyskúšať aj veľkosť 200x70cm. V budúcnosti možno viac. Mám rád vysoké detaily a tam na veľkosti formátu skutočne záleží.“

 

Kde čerpáte inšpirácie?

 

Monika: „Začínala som kreslením známych ľudí. Na tom som sa učila, našla som si fotku, ktorá ma zaujala, mala zaujímavé tiene a snažila som sa ju prekresliť. Veľmi rada čítam, takže niekedy by som chcela dať na papier svoje predstavy o tom, ako vyzerá hlavný hrdina, prípadne nejaké zaujímavé miesto v knihe. Okrem toho milujem fotenie, takže by som aj svoje zábery chcela skombinovať do zmysluplného celku.“

 

 

Martin: „Predovšetkým vo svojich vzoroch ktorým by som sa chcel aspoň vzdialene priblížiť. Dirk Dzimirsky, Modesto Trigo, Paul Cadden, Terry Miller, taktiež ma fascinuje práca airbrush mága Dru Blair a iní. Veľkou oporou mi je hlavne Monika, ktorá ma vie vždy správne nakopnúť, povzbudiť a v podstate sme spolu v kreslení „vyrastali“.“

 

 

Kreslíte aj na objednávku?

 

Monika: „Kreslenie je moja forma oddychu, nie zárobková činnosť. Občas sa ma niekto spýta, či mu niečo nenakreslím. Viac-menej by som ale chcela kresliť svoje vlastné veci. Raz som sa ale zapojila do medzinárodnej súťaže o návrh obalu nového albumu pre DJa Paula van Dyka. Skončila som v prvej desiatke. Neviem, či som bola 6ta alebo 7ma, ale bola som veľmi prekvapená.“

Martin: „Kreslil som. Teraz však nie. Hrozne to brzdí v zdokonaľovaní a učení sa a nakoľko je predo mnou ešte veľmi dlhá cesta, tak sa žiaľ už nemôžem zdržiavať. Každá kresba, ktorú dokončím,  je mojou srdcovou záležitosťou a len veľmi nerád by som ju púšťal z rúk.“

 

Kde je možné vaše kresby vidieť? Chodíte na nejaké výstavy?

 

Monika: „Niektoré mám na Facebooku. Zatiaľ si nemyslím, že by som bola na takej úrovni, že je čo vystavovať. Mám ešte dlhú cestu pred sebou, kým sa niečo také podarí.“

Martin: „Zatiaľ ma žiaľ nie je kde vidieť. Mám v pláne dokončiť ešte dve kresby a budem chcieť ísť von, až bude o moje kresby záujem.“

 

Takže sa nebránite tomu, že by ste v budúcnosti svoje diela prezentovali na nejakej výstave?

 

Monika: „V budúcnosti, keď sa vypracujem a ľuďom sa budú moje kresby páčiť, som otvorená takejto možnosti.“

Martin: „Ako každý, kto sa venuje kresleniu a maľovaniu, by som tiež raz rád niekde vystavoval. Je ťažké mať niečo ako životnú záľubu a nepodeliť sa o to s ostatnými.“

 

Autor: Mgr. Lucia Ertľová © Autorské práva sú vyhradené

 


Reklama

príbuzné témy

Reklama