Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Mestá bojujú so zvýšenou hlučnosťou v doprave, problém sa týka aj Martina

Autor: Mestá bojujú so zvýšenou hlučnosťou v doprave, problém sa týka aj Martina
Foto: Mestá bojujú so zvýšenou hlučnosťou v doprave, problém sa týka aj Martina
Uverejnené: 28. september 2015

Už od 1. júla prebiehajú rekonštrukčné práce s uzávierkou dvoch úsekov martinského obchvatu: mostného objektu – estakády v úseku od križovatky Červenej armády – Mládeže po križovatku s Ul. Robotnícka pri ČSPL OMV, od križovatky s Ul. A. Stodolu – Záturčianska pod výjazd na cestu I/18 – Poprad – Žilina.

 

Práce na ceste spôsobili odklonenie dopravy cez mesto a nejeden občan zaznamenal zvýšenú intenzitu hluku z dopravy, predovšetkým na Hviezdoslavovej, Jesenského a Jilemnického ulici.

 

Intenzita dopravy je naozaj vyššia

 

Na základe sťažností, ktoré sa dostali do redakcie Turiec Online, sme sa rozhodli zmerať dopravný hluk na Hviezdoslavovej ulici. Hoci sme meranie vykonávali necertifikovaným hlukomerom, namerané hodnoty nás prekvapili. V nočných hodinách nám displej hlukomeru ukazoval hodnoty od 53 do 86 decibelov, najmä pri prechode kamiónov, kde boli hodnoty v priemere od 72 do 86 decibelov. „Hygienické limity hluku v meste sú 70 dB cez deň a 60 dB v noci,“ vysvetľuje RNDr. Branko Brodniansky, konateľ firmy Inžinierske služby, spol. s r. o.

 

Samotná intenzita dopravy pred uzatvorením prieťahu I/65D bola približne 30 000 vozidiel v oboch smeroch za 24 hodín. Cez centrum mesta na ceste I/65 (Jilemnického a Jesenského ulica) to bola približne polovičná hodnota. „Uzavretím prieťahu I/65D sa dopravná intenzita cez mesto prakticky strojnásobila a tým ľudia pociťujú aj väčšiu intenzitu hluku,“ dodáva pán Brodniansky.

 

Chýbajú hlukové mapy

 

Aby sa dali určiť body, kde už ďalšie dopravné zahustenie vzniknúť nemôže, vypracovávajú sa hlukové mapy. Tie sú užitočné práve v takýchto alebo podobných situáciách, ako je rekonštrukcia obchvatu. Pomocou týchto máp sa určujú priority, ako ďalej budovať komunikácie, poprípade aj prevádzky, ktoré by sa v budúcnosti dali vybudovať, aby hlukom ešte viac nezaťažovali danú lokalitu. 

 

Vyhotovenie hlukových máp je však finančne veľmi náročné. Približne pred 15 rokmi štát urobil hlukové mapy pre Bratislavu a Košice, no ani tie už nie sú aktuálne. Mesto Martin takúto hlukovú mapu nemá. Mapovanie lokalít s vyšším počtom obyvateľov sa už v Európe zaviedlo a malo by sa opakovať každých 5 rokov. „Postupne by mali pribúdať aj menšie aglomerácie, čiže u nás by to bol Prešov, Nitra a postupom času možno aj menšie mestá,“ hovorí pán Brodniansky.

 

Čo teda robiť so zvýšeným hlukom?

 

Informácie o postupe riešenia problematiky hlučnosti sme zisťovali na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva  so sídlom v Martine. V prípade doručenia podnetu, ktorý sa týka hluku, úrad zisťuje kto je zdrojom zariadenia produkujúceho hluk - typ prevádzky a vykoná objektivizáciu faktorov vnútorného a vonkajšieho prostredia. „Skontaktujeme sa so sťažovateľom, prípadne s prevádzkovateľom toho zariadenia a dohodne sa termín, kedy príde odborne spôsobilá meracia skupina, ktorá urobí merania, vyhotoví protokol a na základe výsledkov riešime ďalšie opatrenia. V prípade prekročenia nameraných hodnôt hluku okrem iných opatrení nariadime prevádzkovateľovi alebo organizátorovi podujatí odstrániť nedostatky v prevádzkovaní jeho zariadenia tak, aby sa hlučnosť odstránila, alebo znížila na požadovanú úroveň. Toto je bežný a štandardný postup, ktorý platí aj pri dopravnej situácii, ktorú máme momentálne v meste,“ upresňuje MUDr. Tatiana Červeňová, regionálna hygienička. „V okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou je limit cez deň a večer 60 dB a v noci 50 dB. Pokiaľ boli súčasťou regionálnych úradov verejného zdravotníctva v minulosti laboratórne zložky, tak sa merania hlučnosti v životnom prostredí, vrátane hlukových máp, začali realizovať (vrátane mesta Martin), po zrušení laboratórií takáto možnosť objektivizácií zo strany štátu prestala reálne existovať“, dodáva hygienička.

 

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine nebol ku rekonštrukcii obchvatu prizvaný. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nedelí o kompetencie s miestne príslušným orgánom verejnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

 

Existujú dočasné alebo stále riešenia pre zníženie hluku v mestách?

 

Dočasným riešením situácie pri dlhodobej rekonštrukcii niektorej z ciest alebo obchádzke, takej ako máme v meste dnes, by mohli byť prenosné protihlukové bariéry alebo vysadenie zelene. „Zeleň má však len symbolický význam. Odborníci hovoria, a potvrdzujú to aj výsledky meraní, že až 20 metrov široký pás hustej zelene, zrastené čierne borovice, ktoré sú najlepší tlmič a fungujú aj v zime, znížia hluk iba o 1 decibel. Človek je schopný rozoznať zmenu zvuku o 2 decibely,“ vysvetľuje RNDr. Branko Brodniansky.

 

Ako však tento problém vyriešiť z dlhodobého hľadiska? Existujú rôzne materiály a technológie, ktoré zabezpečia izoláciu okien tak, že hlučnosť sa v interiérových priestoroch zníži. Toto sa však dá aplikovať pri novostavbách, kde sa v štádiu územného konania vykonávajú hlukové štúdie a pokiaľ dôjde k prekročeniu hlukových limitov, urobia sa nápravné opatrenia, ktoré nútia staviteľa alebo vlastníka objektu, aby zrealizoval materiálovú úpravu stavby. „Pri starších, už existujúcich stavbách, by bolo najlepšie vymeniť okná a v prípade nutnosti doriešiť ďalšie protihlukové opatrenia. Tu sa ale vynára otázka, kto to zaplatí. Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo ten, kto spôsobuje zvýšenú hlučnosť? Vodiči alebo prevádzkovateľ cesty?,“ opisuje MUDr. Červeňová.

 

V minulosti sa pri budovaní ciest nepočítalo s takým obrovským nárastom dopravy

 

Ak aj boli niekde aspoň čiastočne vypracované štúdie, s takouto záťažou dopravy, akú pociťujeme dnes, sa určite nerátalo. „V dedinách, kde sú domy postavené blízko pri cestách prvej triedy, sú limity prekračované aj prejdením jedného kamiónu. Čiže v podstate skoro žiadna doprava spôsobí prekročenie tých základných hygienických limitov,“ rozpráva pán Brodniansky. Takéto situácie sa dajú riešiť vybudovaním obchvatu. „Na jednej strane narážame na sťažností ľudí na hluk z dopravy a na druhej strane sú obrovské výhrady a petície voči budovaniu ďalších komunikácií, ktoré zasahujú do iného územia,“ dopĺňa pani Červeňová.

 

Autor: Matej Bórik, Mgr. Lucia Ertľová © Autorské práva sú vyhradené

 


Reklama

príbuzné témy

Reklama