Príbehy zvonov III. – zo Sučian

Autor: Príbehy zvonov III. – zo Sučian
Foto: Príbehy zvonov III. – zo Sučian
Uverejnené: 23. október 2015

Príbehy zvonov, podujatie, ktoré je autorským programom z dielne Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK, bolo motivované a inšpirované neobjavenými tajomstvami zvoníc v našom regióne.

 

Metodikov strediska spoločne s amatérskym kampanológom Františkom Záborským už pred troma rokmi nadchol nielen samotný proces hľadania a objavovania, odkrývania zvonov, ale aj príbehy, ktoré sa k nim viažu a miestne  historické súvislosti. Preto sa znova a znova – i vďaka finančnej podpore zriaďovateľa a MK SR - podujímajú zmapovať a zdokumentovať v našom kraji, v regióne Turca historicky cenné zvony, ale aj zvony, nadobudnuté z milodarov, s úprimným a ľudským príbehom, s dobrou myšlienkou.

 

Pätnáste zastavenie bolo v evanjelickom kostole v Sučanoch v nedeľu, 18. 10. 2015 o 17.00h, kedy zaznel zvučný hlas zvonov v chráme i na kostolnej veži, aby sa prihovorili svojou rečou návštevníkom a divákom podujatia „Príbehy zvonov III.  zo Sučian“.

 

 

Aké príbehy sa k týmto zvonom viažu? Niektoré z nich zdokumentoval, spísal a zostavil Július Jarkovský. Vďaka týmto archívnym zápisom vieme, že najstarší zo sučianskych evanjelických zvonov má datovanie r. 1885, odliala ho známa zvonolejárska firma Seltenhofer  a syn v Šoproni. A diváci, prítomní na podujatí, sa dozvedeli i to, že v rokoch 1916 a 1917 bola sučianska evanjelická cirkev bez zvonov. Boli totiž rekvirované. Prvý kazateľ v slobodnom štáte Fedor Ruppeldt začal svoju činnosť s programom zadovážiť  nové zvony. Sám napísal a rozposlal zbieracie hárky krajanom do Ameriky, ktorí zbierkami u tamojších rodákov zhromaždili značnú čiastku peňazí. A aj preto zostane  významným rokom v dejinách sučianskej evanjelickej cirkvi rok 1922. Vtedy boli 3 nové zvony zo železničnej stanice za veľkého sprievodu dopravené do kostolnej sieničky a následne posvätené biskupom Dr. Jurajom Janoškom.

 

Záujem divákov vzbudil i zvon z Lipovca

 

V novej zvonici pri lipovskom cintoríne a dome smútku má svoje miesto malý zvon, pravdepodobne umieráčik. Dodnes sa na ňom zvoní ručne. Zdobí ho tento zaujímavý latinský nápis: SUIS ME COMUNITAS LIPOVIENSIS SUPTIBUS CONFICI CURAVIT. V preklade do slovenského jazyka to znamená: Odlialo ma lipovské spoločenstvo , ktoré sa o to postaralo vlastným nákladom  roku 1780. Tento presný preklad z latinčiny pomohol vylúštiť pán Ľubomír Jankovič. Stará zvonica so spomínaným zvonom sa pôvodne nachádzala asi v strede starého Lipovca. Bola rozobratá, alebo zváľaná. Dnes tadiaľ tečie kanál Váhu, ktorý poháňa lipovskú vodnú elektráreň.

 

 

Návštevníci podujatia mali k dispozícii i tlačený bulletin, v ktorom si mohli prečítať faktografické údaje o všetkých súčasných zvonoch v Sučanoch a okolí (vo fíliách evanjelickej cirkvi). Zvony na našich vežiach, kampanilách a zvoniciach, sanktusníky, umieračiky i hodinové zvony sú trpezlivými spolupútnikmi Slovenska na jeho ceste stáročiami. Svojím hlasom sa pri slávnostných príležitostiach radujú za jeho obyvateľov a smutne i varovne znejú v ťažkých chvíľach. Sú pamätníkmi našej národnej minulosti a súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Zvony sú aj nedoceneným nositeľom rôznych historických informácií. Tradícia nášho zvonolejárstva je stará a bohatá - dozvedáme sa od  historika zvonov Juraja Spiritzu v jeho článku O zvonolejárstve a zvonoch uverejnenom vo Vlastivednom časopise v roku 1969.  Častým nápisom na zvonochje Vivos voco, mortuos plango, fulgura frango, festa decoro - Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem, sviatky okrášľujem.  So zvukmi zvonov sa radujeme i plačeme - tak je to odjakživa.

 

Veríme, že toto posolstvo a zámer sa podarilo zhmotniť aj v programe, v ktorom sa predstavil domáci evanjelický spevokol cirkevného zboru, kolektív recitátorov, spevákov a hudobníkov pod režijným a dramaturgickým vedením TKS v Martine.

 

Autor: Adam Kmeť © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama