Dielo, pocta a portrét: Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení

Autor: Dielo, pocta a portrét: Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení
Foto: Dielo, pocta a portrét: Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení
Uverejnené: 25. november 2015

Reprezentatívna výstava DIELO, POCTA A PORTRÉT – ĽUDOVÍT ŠTÚR V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ bola v premiére vystavená v rodnom kraji Ľudovíta Štúra, v Galérii Regionart v Prievidzi a po polroku navštívila aj Martin, kde potrvá do 31. januára 2016, kde bude zverejnená a aktívne i pôsobiť v čase 160. výročia skonu významnej osobnosti. Otvorenie výstavy sa konalo za účasti zástupcu primátora mesta Martin Mgr. Imricha Žiga, riaditeľa Turčianskej galérie Ing. Ľubomíra Kraľovanského, kurátora výstavy a predsedu Klubu výtvarných umelcov a teoretikov PhDr. Ladislava Skraka a vystavujúcich umelcov.

 

Klub výtvarných umelcov a teoretikov, ale aj Výtvarný odbor Matice slovenskej, vo svojich iniciatívach nie raz sme hlbšie načierali do pokrokových národných výtvarných tradícií. Platilo to o mnohých výstavách doma a v zahraničí z odkazu protifašistických tradícií, ale aj cyrilo-metodského odkazu. Nezabudli sme ani na Ľudovíta Štúra. Z našej pozície je viacero dôvodov, prečo naň nemožno zabúdať, ba ani zabudnúť. V meruôsmom roku v 19. storočí  boli sme nútení prevziať odkaz, že kvôli slobode sa treba chopiť meča. Poznali, no nerozumeli zmyslu dejín. Štúrovi sme /z ľava/ vyčítali, že sa spojil s Viedňou a šľachtickými realitami vtedajšieho štátu, s nádejou na osvietenecký chod národných dejín. Nemal sa stať Jánom Husom a národné formoval ako syntetik tvorivých kvalít vlastného národa, ktorý /nesmel podľa klasikov/ chcel svoju slovenčinu.

 

V meruôsmom roku sa Štúra dotýkali dejiny. Zažil nádeje Čechov a Slovanov v Prahe a v Uhorsku mu nechceli rozumieť. Hľadal riešenia a požadoval už nie okolie, ale kniežatstvo Slovákov. Nedožil sa. Keď ho internovali, stal sa slovanským Hrebendom – povestí a piesní plemien slovanských. Keď ho internovali, formuloval /v nemčine/ Slovanstvo a svet budúcnosti. Odvtedy sa stal frekventovaný pojem pansláv, keďže tieto idei boli rozvíjané aj cárskym mocnárstvom. Na Ľudovíta Štúra dobačoval, hoci oveľa neskôr, admirál a regent M. Horthy. Na Slovákov mal špecialistu, renegáta Adolfa Pechányho. Ten nie raz publikoval slovník slovensko-maďarský na báze svojráznych hodnôt nárečí, ale aj vykladal roky 1848-49 proti-štúrovsky. Bol to zároveň prototvar, resp. imperiálne lono zrodu diablika Adolfa Pech háben.

 

Ako študentský líder bratislavských evanjelických Slovákov odvážne čelil slovenským pročeským a biblickým českým gigantom – Kollárovi, Šafárikovi. Chcel a chceli byť Slovákmi. Obrodili Slovensko o vlastné kultúrne enklávy, o literárny národný romatizujúci horizont. Nie len kodifikovali slovenčinu ako spisovný jazyk. Vzápätí sa tento náročný experiment hravo uskutočňoval – jeden /Štúr/ začal vydávať Slovenskje národnje novini, a ten druhý /Hurban/ Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literaturu. Do roku 1989 bola na Slovensku platná novinárska Cena Ľudovíta Štúra. Škoda, že dnes takáto cena vôbec neplatí. Štúr, ale aj J. M. Hurban určite by sa takejto ceny domohli. Vytvoril ju im Ján Kulich v roku 1971 – v striebre. Máme ju na výstave.

 

Náš výstavný celok zdôrazňuje mnohé vrstvenia podnetu

 

Ponajprv Dielo Ľudovíta Štúra. Vystavujme skutočné vzácnosti – napríklad knižné vydanie diela O národních písních a pověstech plemen slovanských od Ludevíta Štúra /Novočeská bibliothéka vydávaná nákladem Českého museum, číslo XVI. – v Praze 1853 v Kommissí u Františka Řivnáče, spisů musejních číslo XLVI./. Ale predovšetkým prvé knižné vydanie diela Slovanstvo a svet budúcnosti, Moskva 1867 /Сдавянство и мiрь будущаго Людевита Штура – Москва 1867/. Nevystavujú tento artefakt ani na syntetickej múzejníckej výstave Slovenského národného múzea na bratislavskom Hrade. Podarilo sa ju získať z Estónska, ako niekdajší knižný fond Ruského klubu v Rige /Lotyšsko/. A prezentuje sa aj Štúrovo dielo a odkaz v širšom slova zmysle, najmä v tom národnom a buditeľskom.

 

Nech je vzácnosťou to, čo zobrazuje dobový vzhľad vtedajších Slovákov – v podobách, aké ponúkajú chromlitografie prvého slovensko-maďarského vydania súboru krojových a figurálnych národopisných štúdií z roku 1883 z odkazu tvorby P. M. Bohúňa. To druhé vydanie, rusko-slovenské, zhabali. Ale týka sa to aj diela nezanedbateľného Kollarza, teda Františka Kolářa – toho autora, ktorý nezabudnuteľne idealizoval podoby Ľudovíta Štúra na slávnej litografii z roku 1861. Tentoraz ide o zobrazenie podoby vtedajšieho Slováka, sedliaka z Trnavy. No prezentujeme aj dobovú litografiu otca troch kodifikátorov – Jána Hollého. Portrét vytvoril dobovo obľúbený portrétista Slovákov, a neskôr aj matičných dejateľov, Roland Weibezahl v roku 1863.

 

A po druhé – pocta: výstavný celok vznikal z iniciatívy viacerých žijúcich a nedávno zosnulých umelcov, pričom umenovedne komplexne subsumoval aj vývin v prezentovaní portrétu a podoby Ľudovíta Štúra. Z autorských iniciatív pripomeňme Tibora Bartfaya, Jozefa Baláža, Editu Ambrušovú,  Ladislava Snopka, Jána Kulicha, Kláru Patakiovú, Mariána Polonského, Stanislava Harangozóa, Milana Medúza, ale aj sklenenú poctu Drahoša Prihela, fotografickú tvorbu Alexandra B. Molnára, ba aj veľkomoravské a slovanské podnety z tvorby M. Klimčáka a E. Trizuljakovej.

 

Do tohto rangu výtvarných iniciatív vklinil sa aj Marián Tkáč, ktorý analyticky vyjadril portrétne autentické podoby Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej. V čase ústredných osláv sa výstavný celok doplnil o skutočný skvost – o kresebné štúdie a akvarelový prototvar diela Martina Benku Štúrovskí dobrovoľníci z fondov Múzea M. Benku SNM v Martine. Pribudol aj hodnotný portrét  Františka Šestáka známy z Pedagogickej encyklopédie z 80-tych rokov 20. storočia, ale aj svieži čerstvý portrét z tvorby Stanislava Harangozóa.

 

Výstava sumuje podobu Ľudovíta Štúra na slovenských a československých bankovkách

 

V čase szlovákštátu to boli štátovky Štefana Bednára, a neskôr išlo o vynikajúce portréty Albína Brunovského a Jozefa Bubáka /J. Bubák je prezentovaný v grafickej počítačovej faksimile realizovaných výtvarných návrhov/. Portrét Ľudovíta Štúra v známkovej tvorbe mal svoj česko-slovenský pôdorys – po oslobodení vznikali efdecéčka takých autorov ako Karol Svolinský, Max Švabinský, ale aj tých zo Slovenska – Ernesta Zmetáka, Jozefa Baláža, ktorým predchádzal štúrovský známkový portrét Ladislava Majerského z obdobia vojnového slovenského štátu /Slovenská republika/. Výstavný celok zároveň ponúka súborný obraz o podobách Ľudovíta Štúra v reliéfnej a medailérskej tvorbe a tvorbe mincí Slovenska. Sú tu - v žiarivej kompletnej zostave – Ľudovít Štúr Jána Kulicha, Ľudmily Cvengrošovej, Ladislava Snopka, Mariána Polonského, Ladislavy Snopkovej, Štefana Novotného, Miroslava Rónaia, Patrika Kovačevského, Ivana Řeháka, atď.

 

Pocta z nášho nadpisu je teda takmer totožná s tým ďalším – portrét

 

Výstava však mohla a mala by očariť aj – analytikou. Detailne sa tu skúma súvis medzi Štúrovou dochovanou reálnou podobou a dobovým vývinom protofotografických techník – dagerotypie, ale rovnako aj v danom období mimoriadne licencovanej kalotypie W. F. Talbota. Ide aj o súvis dochovaných a nedochovaných fotografických predlôh, ktoré boli k dispozícii grafikom, autorom litografií – Anastázovi Jovanovičovi, Josefovi Vojtechovi Hellichovi, Františkovi Kolářovi, atď. Najmä portrétna tvorba národného umelca Ladislava Snopka sa odklonila k portrétnemu základu, ktorý nám zostal v reálnej fotografickej podobe Ľudovíta Štúra z viedenskej dagerotypie z marca 1849, na ktorej na Štúrovi zrejme badať útrapy a doslova ruvanie sa s neprávosťou. Hja, policajtskí bratia „revolucionári“ uctievajúci Felvidék a politici, ale aj otcovia národní dejatelia, zaiste neboli ani štúrovskou družinou, a ani osvieteneckou európskou školou.

 

Výstavný celok zverejňuje aj ďalšie dosiaľ málo objavené a prezentované, nesporné atraktivity

 

Týkajú sa napríklad Adely Ostrolúckej. Výtvarnícka rodina Jurovatých poskytla autentický grafický portrét skutočnej Adely Ostrolúckej ako ju naškicoval jej výtvarný rodinný príslušník začínajúci na výtvarnej Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Žiada sa ďalší analytický výskum. Na týchto racionalizovaných analytických podnetoch stavajú symbolické portréty Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej v diele Adela a Ľudovít Mariána Tkáča. Iné sú podoby Adely Ostrolúckej z tvorby Mariána Polonského a Jozefa Baláža. Polonského portrét vznikal v nedávnom období, k okrúhlemu výročiu narodenia v roku 2014 pre Ostrú Lúku. Avšak symbolický portrét zo súboru ilustrácií Jozefa Baláža k románu Ľuda Zúbka Jar Adely Ostrolúckej nesie znaky inej, nespornej idealizácie, lyrizujúce portrétne kvality. Do istej miery pripomína predstavu o portréte a podobách Boženy Nemcovej. Zrejme sa tým naznačovala mužná trýzeň vyspelej mladej postavy slovenských dejín, ktorá po návrate z Halle, zrejme v daných dobách pocítila ataky srdca, a to ponajprv z českej ženskej krajiny – týka sa to mien ako Marie Pospíšilová, ale aj Bohuslava Rajská.

 

 

Ideály a symbol rozlúčky na Štúrovom hrobe v Modre tvorí alegorická dievčina autora národného umelca Jozefa Kostku opradená vetvou kvitnúcej jablone /alebo čerešne, pokiaľ ide o varianty symbolu/. Derivát tohto symbolického diela tvorí statua Bratislavy spred budovy Národnej rady SR v Bratislave – dielo Jána Kulicha. Štúdia tejto statui víta na výstave Dielo, pocta a portrét – Ľudovít Štúr v slovenskom výtvarnom umení, a nie náhodou. Prečo Bratislava? Naša výstava nie náhodou pripomenula fenomén Štúr - Bratislava. Jozef Miloslav Hurban spomína na chvíle, keď česká vlastenka a spisovateľka Bohuslava Čelakovská-Rajská išla spolu s mladými štúrovcami na výlet a ospravedlňovala českú ženskosť. Alebo skôr stojaté vody a zábrany českých a uhorských stavov. Dialo sa tak, podľa spomienok Hurbana, nie v Prešporku, ale v Bretislave.

 

Na znaku Matice slovenskej z roku 1863 – na hornouhorskom predhistorickom slovenskom znaku, chýba zlatistá korunka v dotyku Štúr. Ide o jeden z prvých hlbinných symbolov, ak nie o manifestant – demokracie, ale aj budúcich osudov slovenského ľudu. Ten, kto chce rozumieť hodnotám rangu Štúr, musí rozumieť hodnotám umenia a múz. Patrí česť tomuto pojmu v dejinách.

 

Autor: PhDr. Ladislav Skrak © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama