streda, 10 február 2016 15:03

Fašiangové zvyky a tradície

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Fašiangové zvyky a tradície Fašiangové zvyky a tradície

Naši predkovia nám zanechali vzácne dedičstvo – ľudové tradície a zvyky, na ktorých čaro by sme nemali zabúdať, ale mali by sme sa snažiť o ich uchovávanie a oživovanie. K takýmto tradíciám určite patria aj fašiangové zvyky.

 

A práve fašiangy a ich neopakovateľnú atmosféru veselosti, zábavy a hodovania priblížili klientom Domu Dobrého Pastiera v Sučanoch odborné metodičky Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Mgr. Eva Palovčíková Záthurecká a Mgr. Monika Ondrušová.

 

V rámci podujatia s názvom „Fašiangové zvyky a tradície“ seniorom ozrejmili aj názvoslovie fašiangov v minulosti - podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa na našom území v 9. storočí nazývali mjasopust alebo carne vale, ako označenie konca jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa mierne pozmenené označenie masopust používa dodnes. My sme však prebrali slovo fašiangy, odvodené z nemeckého fašang, ktoré sa vyvinulo zo slova vast-schant, čo znamená výčap alebo posledný nápoj (podávaný pred pôstom). V niektorých obciach Slovenska sa nazývali Bakusove dni podľa boha Bakcha alebo Dionýza, starogréckeho a starorímskeho boha vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a nespútaného hodovania a zábavy.

 

 

Seniori si zaspomínali aj na „svoje“ fašiangy, ktoré zažívali ešte ako malé deti a ktoré boli nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch muži s maskami, ktoré znázorňovali rôzne zvieratá. Najčastejšími boli masky turoňa (tura alebo býčieho človeka), kozy, medveďa, či koňa, ale i muži preoblečení za ženy, prespanky... Fašiangové obchôdzky sprievodu dedinou mali rituálny priebeh. Ich významom bolo dobrorečenie pre navštívený dom. Želalo sa, aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Pesničku, ktorá sa kedysi niesla spolu s veselou chasou dedinami, a je všetkým dobre známa, si zaspievali aj seniori v Sučanoch:

 

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa vypasiem.“

 

Spomienky seniorov, spojené so spoločnou piesňou i tradičnými šiškami, boli krásnou bodkou za príjemne stráveným dopoludním. Jeden zo seniorov ostatných zúčastnených dokonca pobavil svojím prestrojením za čerta.

 

 

Autor: Mgr. Monika Ondrušová, foto: J. Meriač © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn