štvrtok, 07 júl 2016 22:57

Reťazenie III. Stopy olejkárov v Blatnici

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Reťazenie III. Stopy olejkárov v Blatnici Reťazenie III. Stopy olejkárov v Blatnici

Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravilo pre Štúdio turčianskych neprofesionálnych výtvarníkov a pre všetkých záujemcov o maliarsku tvorbu, sochárstvo a rezbárstvo štvordielny cyklus tvorivých plenérov pod názvom Reťazenie III. Projekt je podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancovaný s podporou Žilinského samosprávneho kraja.

 

Prostredníctvom cyklu plenérov chceme prezentovať historicky významné miesta, na ktorých zanechali stopy predstavitelia olejkárskeho remesla a tým pripomínať odkaz olejkárskej tradície, ktorá je v turčianskom regióne mimoriadne silná. Prvý z cyklu plenérov sa uskutočnil 20. mája 2016 v obci Kláštor pod Znievom, v druhom sme zavítali 12. júna 2016 do Slovenského národného múzea v Martine – Múzea slovenskej dediny. V piatok 1. júla 2016 Reťazenie III. pokračovalo už tretím plenérom. Výtvarníci a rezbári sa stretli v obci Blatnica, ktorá bola v uplynulých storočiach rajom bylinkárov, šafraníkov a olejkárov. Dnes z ich fortieľu zostalo iba pár zabudnutých receptov a osobitá architektúra.

 

Niektoré rodiny dokonca dodnes používajú staré liečebné prostriedky, ktorými sa preslávili už ich dedovia. Mnohí ľudia presne poznajú pomer zmesí do liečivých čajov, vedia kedy liečivé rastliny zbierať a ako ich správne sušiť. Dodnes sa napríklad ako univerzálny liek na rany používa jeden z druhov ľalie namočenej v liehu, niektorí starší ľudia ovládajú výrobu tinktúr z nechtíka.

 

 

Olejkári so svojimi výrobkami kočovali po celej Európe, najlepšie sa im však darilo v Strednej Ázii. Domov sa vracali iba raz za čas, bohatší, aby sa pustili do budovania domov, na tú dobu pomerne honosných. Mnohé stavebné prvky pritom odpozorovali z ciest po svete a tak je dodnes v Blatnici sústredená zaujímavá domová architektúra - typické olejkárske domy s klenutými bránami, ktoré sú jednou z atrakcií obce.

 

K najznámejším blatnickým olejkárom patrili otec a strýko poetky Maše Haľamovej - Ján a Jozef Haľamovci. So svojím kvalitným tovarom zablúdili až do Turkestanu, kde si založili obchody v Kokande a Samarkande. Maša Haľamová sa vo svojich spomienkach vyznáva, že otca si príliš neužila, vychovala ju učiteľka Oľga Textorisová v ďalekej Starej Pazove.

 

Dom jej sestry Izabely Textorisovej, prvej slovenskej botaničky, môžete v centre Blatnice obdivovať dodnes. V kultúrno-spoločenskej miestnosti sa nachádza zrekonštruovaná farebná stena z kvetín, ktoré nakreslila Izabela Textorisová. Byliny z okolia Blatnice videla skôr vedeckým, ako liečiteľským pohľadom. K jej najväčším objavom patrí dovtedy neznámy bodliak, ktorý našla v masíve Tlstej. Dodnes nesie meno po nej - Textorianum marg. Aj v poézii Maše Haľamovej hrá bodliak nemalú úlohu - označuje ho ako svoj heraldický znak.

 

V piatok 9. septembra 2016 Reťazenie III. vyvrcholí štvrtým plenérom. Výtvarníci, rezbári a sochári sa stretnú vo Valči. Lokálnou zaujímavosťou sú tradičné murované domy olejkárov, pre ktoré bola typická členená uličná fasáda s plastickým orámovaním okien a murovanými štítmi so sedlovou strechou.

 

Autor: Mgr. Monika Ondrušová © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn