piatok, 28 október 2016 22:46

Turiec očami detí: tradičné remeslá v Turci

Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)
Turiec očami detí: tradičné remeslá v Turci Turiec očami detí: tradičné remeslá v Turci

Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravilo pre deti predškolského veku projekt pod názvom Turiec očami detí. Projekt je podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancovaný s podporou Žilinského samosprávneho kraja.

Jeho zámerom je zaujímavo a interaktívne pripomínať deťom prostredníctvom  tvorivých dielní a prezentácií tradičnú ľudovú kultúru, ktorá sa pomaly vytráca z nášho bežného života. Takmer zabudnuté tradície v Turci chceme priblížiť prostredníctvom cyklu edukačných aktivít na témy: Príroda Turca, Tradičné remeslá v Turci a Stridžie dni.

 

Projekt Turiec očami detí odštartoval v septembri 2016 tvorivými stretnutiami na tému: Príroda Turca, pokračoval 26. októbra 2016 v MŠ J. V. Dolinského v Martine a 27. októbra 2016 v MŠ v Blatnici tvorivými dielňami na tému: Tradičné remeslá v Turci. Lektorka tvorivých dielní Mgr. Eva Palovčíková Záthurecká malým Turčanom v úvode stretnutí priblížila tradíciu olejkárstva, ale i šafraníctva.

 

Olejkárstvo sa rozvíjalo na tradícii ľudového lekárstva - mastičkárstva a ľudovej medicíny najmä v turčianskych obciach, kde  sa vzhľadom na vhodné prírodné  klimatické podmienky nachádzalo veľa liečivých rastlín. Tie sa počas vegetačného obdobia zbierali, sušili a lisovali. Z nich sa pripravovali rozličné prípravky, známe boli najmä oleje ako terpentínový, borievkový, rascový, rozmarínový, bobkový, horčicový, kosodrevinový...

 

Tak napríklad kosodrevinový olej sa používal ako prostriedok na posilňovanie vyčerpaného organizmu, na utíšenie bolesti zubov, či na zmierňovanie reumatických chorôb. Rozmarínový olej sa pripravoval lisovaním listov kvetov a výhonkov rozmarínu a používal sa najmä pri strate vedomia, na liečenie očného zákalu a slzenia očí. Bol pomerne rozšírený a spájali sa s ním aj rôzne zariekacie a zaklínacie formulky, ale i niektoré lyrické piesne, napr.:

 

„Zasiala som rozmarínek, nezišiel,

Čakala som na milého, neprišiel...“

„Nechodievaj mi, šuhajko, tade,

polámeš mi rozmarínček v rade,

čo som ho ja v noci sadievala,

s tebou sa zhovárala.“

 

Oleje, liečivé rastliny, ale i pracovné nástroje turčianski olejkári uchovávali a prenášali v tzv. pudlách, ktoré si predškoláci mohli aj vyskúšať. Pokračovalo sa tradíciou výroby modrotlače. Modrotlač je indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou, t. j. zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Ako rezerváž sa pri výrobe modrotlače používala krycia kaša - papp, ktorá sa nanášala ručne tlačením pomocou modrotlačiarskych foriem. Potlačené plátno sa po zaschnutí farbilo ponorením do kadí naplnených indigovým roztokom (kypa). Rezerva sa odstraňovala praním v slabom roztoku kyseliny sírovej. Usušené plátno sa mangľovalo. Čím bol mangeľ ťažší, tým bolo plátno lesklejšie a vzor výraznejší. Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice.

 

 

Aby sa predškoláci dozvedeli čo najviac, súčasťou modrotlačovej dielne bola aj prezentácia konkrétnych ukážok tejto techniky. Lektorka deťom ukázala textílie, najmä kroje, zástery, šatky a pod. Neskôr si v tvorivých dielňach mohli navrhnúť vlastný vzor na modrotlačovú formu, vyrobiť si pečiatky s vlastnými návrhmi, ktoré namaľovali modrou farbou a odtlačili na plátenné tašky. Projekt Turiec očami detí bude pokračovať aj v priebehu novembra 2016 tvorivými dielňami na tému: Stridžie dni.

Mgr. Monika Ondrušová

Prispievateľka Turiec Online

Kultúrny manažér, Turčianske kultúrne stredisko v Martine.