sobota, 28 október 2017 07:48

Hasiť a kopať za Turiec nie je iba slogan

Hasiť a kopať za Turiec nie je iba slogan Hasiť a kopať za Turiec nie je iba slogan

Martina Hudeca pozná veľa ľudí. Nielen v súčasnosti, keď ho môžeme vidieť na bilbordoch a ako poslanca v regionálnych médiách. A nielen pre jeho nezameniteľnú vizáž a postavu. Povahou srdciar, zväčša zapálený pre vec a občas aj vďaka svojej buldočej neodbytnosti, patrí medzi známe tváre už od mladosti. V súčasnosti sa rozhodol kandidovať za poslanca do VÚC za okres Martin. Položili sme mu zopár otázok z jeho súkromia.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Od komunálnych volieb v roku 2014 pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva v Martine. Môjmu rozhodnutiu zapojiť sa do komunálnej politiky predchádzalo obdobie dlhých úvah. Spomedzi argumentov pre a proti nakoniec zvíťazil pocit spoluzodpovednosti, pretože ak chce človek byť užitočný pre spoločnosť, pričiniť sa o dianie okolo nás, musí vstať a niečo pre to urobiť.

 

Počas svojho pôsobenia v miestnej samospráve sa denne stretávam s ľuďmi, ich problémami, predstavami a návrhmi. Množstvo z požiadaviek, ktoré si vypočujem, sú skutočne oprávnené, vhodné na zamyslenie sa a zrealizovanie. Hoci občania pociťujú tieto záležitosti skôr na miestnej úrovni, patria často do kompetencií VÚC – stredné školy, kultúra, doprava, zdravotníctvo a šport.

 

Oblasti, ktoré spadajú pod právomoc miestnej samosprávy a samosprávneho kraja sú si veľmi blízke, doslova prepojené, nadväzujú na seba a dopĺňajú sa. Napríklad správa ciest II. a III. triedy zo strany VÚC je ohraničená krajnicou, resp. obrubníkom a za ním nasledujúci chodník je už v správe mesta.

 

Podľa môjho názoru je veľkým prínosom, ak sú v krajskom zastupiteľstve ľudia so skúsenosťami z miestnej samosprávy. Nielenže to umožní zachovávať jednotnú líniu pri dosahovaní spoločných cieľov, ale umocní to aj dosahovanie týchto cieľov. Myslím si, že práve takýmto spôsobom máme možnosť priniesť reálne riešenia reálnych problémov reálnych ľudí.


Hlasovanie o zmenke: Mesto je rozdelené na dva tábory, prečo stojíte na strane tých, ktorí sú proti vyrovnaniu?

 

Nepáčil sa mi tento spor od začiatku, ako som zasadol pred troma rokmi do poslaneckých lavíc. Raz bola veriteľom cyperská firma, potom rôzne právne kancelárie, ktoré sa obohacujú na deravom právnom systéme, ktorý je momentálne na Slovensku. Mám pocit, že sa tu vnáša strach, aby sme všetci poslanci boli pod tlakom, ako máme rozhodnúť. Samozrejme, že aj mne vadí, že sme v nútenej správe a nič nemôžeme robiť.

 

Nemôžeme čerpať eurofondy, dávať dotácie do športu, sociálnej oblasti, kultúry a tým pádom to bráni celkovému rozvoju nášho mesta. Ale nemôžem sa uspokojiť s tým, že sme naozaj spravili všetko pre to, aby sme dotiahli tento spor do úspešného konca. Ešte jedna vec mi z tejto dohody nejde do hlavy. Prečo sa vlastne chcela druhá strana zrazu dohodnúť. Veď podľa právnikov majú tento spor vyhratý, tak im každým dňom narastá suma o úroky z nezaplatenej istiny. A ešte majú ďalší súdny spor o takmer 10 miliónov Eur s mestom Martin na najvyššom súde, a tiež odvolanie na zaplatenie súdnych trov, ktoré tiež predstavuje nemalú čiastku. A oni sa chcú tohto všetkého vzdať? Tieto pochybnosti vo mne vyvolali pocit, že som bol proti dohode a stále som videl malú iskierku nádeje, že by sme tento spor mohli vyhrať a dobojovať to do víťazného konca pre mesto Martin.

 

Ktoré miesta v Turci sú Vaše najobľúbenejšie?

Turčianska záhradka má mnoho pokladov. Ja ich postupne spoznávam teraz tak trošku ináč. V detstve som bral prechádzky v prírode či lyžovanie na Martinských holiach, alebo futbal na zelených lúkach ako moju súčasť. Nepozastavoval som sa nad tým, že som obklopený niečím výnimočným. Teraz už viem, akým šťastím oplývam, keď môžem žiť práve tu.

 

Obľúbil som si bicykel a keď na mňa príde melanchólia, potrebujem ujsť do prírody. Či sú to Jedľoviny, alebo Jasenská dolina, ten vietor okolo mňa mi pomáha odfúknuť negatívne porcie a opäť mám čistú hlavu. Mám rád aj Valčiansku, Blatnickú a Gaderskú dolinu.


Ktorým športom ste sa v mladosti venovali? Ako je to so športom a Vami dnes?

Nie vždy som mal takúto váhu. V mladosti som sa venoval hlavne futbalu. Na základnej škole som hral za Jahodnícku školu v hádzanej a vo volejbale. V hádzanej to bolo trochu ťažšie sa presadiť, lebo tu bolo veľmi veľa talentov, ktorí nakoniec hrali aj ligu za Martin. Futbal som hrával za Martin C, ale nedosiahol som nejaké výrazné úspechy.

 

Po prechode na strednú školu som začal hrávať za Liptovský Hrádok. V súčasnosti chodím s chalanmi hrať do telocvične futbal a venujem sa mestskej futbalovej lige, kde som ešte nedávno chytával, ale v súčasnosti kvôli váhe už len chalanom pomáham z lavičky.

 

Vaša manželka je známa martinská kvetinárka, ale mnoho ľudí určite netuší, že je aj spisovateľka. Písaniu akých kníh sa venuje?

Moja manželka má už šestnásť rokov malé útulné kvetinárstvo na pešej zóne. Miluje kvety, prírodu, ľudí a hlavne jej duša baží po kreativite. No jej únikom pred melanchóliou je okrem rodiny aj písanie. Prvé básne napísala už ako 10-ročná. Nie je tajomstvom, že jej už vyšla prvá zbierka básní s názvom Tebe, kde mala možnosť zanechať svoju stopu.

 

Vo svojej predajni sa stretáva s množstvom ľudí, a ako ona povie, za každým je nejaký príbeh. Zapisuje príbehy ľudí, čo prežili druhú svetovú vojnu a počúva ich. Má dušu poeta a má veľa snov. Jeden z nich je, aby mohla zanechávať pozitívnu energiu na stranách listov kníh.


Máte dve deti, syna a dcéru. Čomu sa venujú?

Mám syna Martina, ktorý má dvadsať rokov a dcérku Darinku, ktorej bude čochvíľa trinásť. Robia nám veľkú radosť. Martin ukončil Obchodnú akadémiu v Martine a momentálne študuje na Žilinskej univerzite Fakulta ekonomiky a podnikového manažmentu. Darinka je stále žiačkou základnej školy. Spolu s manželkou si želáme, aby sa naša výchova odzrkadlila v tom, že z nich vyrastú dobrí a milujúci ľudia.


Aký máte životný sen?

 

Tých snov je viac. V prvom rade sa týka mojej rodiny. Aby oplývala zdravím a šťastím. Aby sa vedeli tešiť z každého jedného dňa. Viem, čo dokáže depresia a smútok. Mám to odžité na vlastnom tele, hlboko v mojej duši. Preto viem, aká dôležitá je obyčajná radosť z toho, že sa prebúdzate každé ráno. Že vás stále niekto potrebuje a má vás rád. Keď sa môžete s niekým podeliť nie len o radosť, ale aj o smútok. Aká dôležitá je úprimná ľudská dlaň a objatie.

 

Poznanie toho, že napriek problémom a ťažkým životným skúškam je vždy potrebné ísť ďalej. Za všetkým aj keď bolestivým poznaním je svetlo, nádej, ktorú niekedy tak zúfalo hľadáme. A bolo by krásne, keby sme tým svetlom oplývali všetci. Mam aj ďalšie sny. Napríklad konečne schudnúť a nepribrať. Lebo s týmto sa pasujem už dlhší čas. Ale viem, že najprv sa musím vyhýbať stresu. Verím, že raz tento cieľ prejdem víťazne.

 

Hasiť a kopať za Turiec nie je iba slogan. Dlhodobo sa stretávam s ľuďmi a zaujímam sa, ako môžem pomôcť. Aktívne podporujem rôzne verejné zbierky, najmä tie, kde ide o ochranu zdravia. Pomáham však už dlhodobo aj s organizovaním rôznych podujatí v našom meste, najmä pre mladé športové talenty. Ľudia ma môžu stretnúť aj na Priekopskom dni, ktorý už tradične pripravujem s kolegami v mestskej časti Priekopa.

 

A aký máte sen ako poslanec? Čo by Vás potešilo, keby sa podarilo zrealizovať?

 

Je jeden sen, ktorý by som si želal, aby sa raz splnil. Stretávam sa so staršími ľuďmi a v poslednej dobe som bohužiaľ zistil, aká je staroba pre spoločnosť nechcená. Dospel som k tomu, že sa človek bude báť zostarnúť, ba čo viac, ochorieť tak, že nebude sebestačný. Keď rodina nemá prostriedky ani čas byť 24 hodín dennodenne nápomocný svojmu blízkemu. Nie preto, že by nechceli, ale preto že si to nemôžu dovoliť. Stratiť zamestnanie by bolo pre nich likvidačné.

 

Potrebujeme vybudovať komplex, kde by mohli starší a chorí ľudia dôstojne žiť. Nie iba dožiť

 

Možno zatiaľ utópia. Ale keby sa spojilo viac hláv a rozumu, a chuti a bojovnosti ísť za tým, verím, že by sme niečo vymysleli. Nájsť lukratívny pozemok, nie pre vily prominentov, ale práve pre tých, obyčajných starých ľudí v lone prírody, kde by stále mohli snívať. Pokúsiť sa o získanie eurofondov, aby ušľachtilá vec mohla fungovať. Nie je to z mojej strany sľub, skôr sen, ktorý by sa nám ako mestu Martin mohol podariť.

 

Keby sme sa všetci poslanci spojili pre jeden cieľ, a to pomáhať ľuďom. A nie sebe. Nehádzať si polená pod nohy, ale pozerať dopredu. Podať si ruku a pozrieť sa ľudom do tváre bez toho, aby sme sa predbiehali kto vie lepšie klamať.

 

ČLÁNOK PREŠIEL AUTORIZÁCIOU, OBSAHUJE POLITICKÚ REKLAMU, OBJEDNÁVATEĽ: Martin Hudec, Martin, DODÁVATEĽ: METRO, o. z., M. Dulu 46, 036 01 MT, IČO: 423 461 18

Pridajte komentár...
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | blog SME, LinkedIn, Twitter

Články mesiaca

Aktivity

Evanjelická škola hostila divadlo fórum

Študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine sa začiatkom apríla oboznámili pr...

Aktivity

Judisti na Spartan Race Slovakia

Dňa 12. – 13. mája 2018 sa na Donovaloch uskutočnil Spartan Race Slovakia, kde s...

Aktivity

Tanečníci z Deepu majú za sebou prvú majstrovskú súťaž

Predposledný májový víkend sa v Košiciach uskutočnili majstrovstvá Slovenska v t...

Spoločnosť

Evanjelická škola ponúka základy robotiky a automatizácie

Štúdium na gymnáziu nemusí byť výlučne o humanitných a prírodovedných predmetoch...

Aktivity

Noc múzeí a galérií 2018

Aj tento rok sa Slovenské národné múzeum v Martine pridá k projektu Noc múzeí a ...

Aktivity

Štvrtáci zo SPŠ MT postúpili do celoštátneho kola v SOČke

Dňa 27. apríla sa konala na Žilinskej univerzite Celoštátna prehliadka stredoško...

Aktivity

Drozďo & Demex uviedli novú letnú pecku

Martinskí producenti Drozďo & Demex spolu s charizmatickým kubánskym latino ...

Spoločnosť

Renomovaní advokáti už aj v regióne

U klienta, ktorý potrebuje pomoc advokáta, je najdôležitejší vždy prvý krok. Výb...

Mesačný kultúrny program

  • Kino Strojár
  • Mesto Martin
  • SKD Martin
  • Turčianska galéria