piatok, 26 január 2018 18:36

Martinskí vedci a lekári pracujú na výskume, ktorého cieľom je záchrana života Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Návšteva študentov Gymnázia J. Lettricha Martin na Noci výskumníkov 2017 v Žiline Návšteva študentov Gymnázia J. Lettricha Martin na Noci výskumníkov 2017 v Žiline

Resuscitácia a záchrana mozgových buniek je záležitosťou niekoľkých minút. Či bude človek v poriadku aj po resuscitácii, závisí od viacerých faktorov, napríklad od vonkajšej teploty, veku alebo či trpí cukrovkou alebo inou metabolickou chorobou.

Martinské centrum pre biomedicínu a Ústav lekárskej biochémie Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine sa prezentovali v žilinskom Auparku na Európskej noci výskumníkov v stánku s názvom Cesty za poznaním tajomstiev mozgu. Súčasťou prezentácie bol aj preparát mozgu laboratórneho potkana a histologické rezy potkanieho mozgu farbené krezylovou violeťou. Tieto rezy si mohli ľudia pozrieť pod mikroskopom, kde bolo možné pozorovať rôzne štruktúry prítomné v mozgu – medzi nimi aj hipokampus alebo rôzne typy neurónov. Výskumníci zasvätili budúcich bádateľov do tajov štruktúry a funkcií mozgu a predstavili i rôzne typy neuronálnych a gliálnych buniek, ich funkciu a morfológiu, ako aj metódy výskumu mozgu a jeho funkcií.

 

Práve výskumom mozgu, sa v súčasnosti zaoberá aj prof. RNDr. Peter Račay, PhD. z Ústavu lekárskej biochémie z JLF UK. Jeho výskumné zameranie je orientované na ischemické poškodenie mozgu. „To znamená, že keď dôjde k zastaveniu činnosti srdca, tak chvíľu trvá, kým je človek resuscitovaný. Za ten čas však mozog človeka nemá dve hlavné látky - kyslík a glukózu, pokiaľ tento stav trvá dlhšie, človek umiera. Avšak aj po oživení a obnovení krvného obehu v mozgu môže dôjsť k zmenám v mozgu, ktoré môžu skončiť tým, že človek má výrazný neurologický deficit a v horšom prípade aj smrťou,“ vysvetľuje profesor.

 

Cieľom profesorovho bádania je nájsť bielkovinu alebo štruktúru, ktorá by v takomto prípade človeku vedela pomôcť. Po úspešnej resuscitácii trvá interval od zastavenia činnosti srdca až po postupné odumieranie nervových buniek aj niekoľko dní. „Stále veríme, že nájdeme nejakú neuroprotektívnu látku, ktorú by mohli záchranári pichnúť do krvného obehu resuscitovaného človeka, čím by sa mohla zvýšiť šanca na jeho prežitie, respektíve by človek netrpel neurologickým postihnutím,“ dopĺňa.

 

Mikroskopický obraz oblasti hipokampus potkanieho mozgu farbeného krezylovou violeťou

 

Resuscitácia a záchrana mozgových buniek je záležitosťou niekoľkých minút

 

Či bude človek v poriadku aj po resuscitácii, závisí od viacerých faktorov, napríklad od vonkajšej teploty, veku alebo či trpí cukrovkou alebo inou metabolickou chorobou. Úspešnosť resuscitácie je vo vyspelých krajinách okolo 40 percent. „Kedysi sme robievali pokusy na laboratórnych potkanoch, ktoré krátkodobé 5-minútové prerušenie obehu krvi dokázali ešte zvládnuť,“ hovorí prof. Račay. Problémom výskumu je však to, že síce bolo u zvierat nájdených pomerne veľa neuroprotektívnych látok, no tie u človeka nefungovali.

 

Ďalej vysvetľuje: „Skúmame tzv. ischemickú neurodegeneráciu, pričom sa to snažíme istým spôsobom riešiť aj s ohľadom na Parkinsonovu či Alzheimerovu chorobu, pri ktorých je počiatočný impulz podobný, ako pri ischemickom poškodení.“ Momentálne je vytipovaná jedna nádejná cieľová bielkovina, ktorá sa bude verifikovať, či naozaj zohráva dôležitú úlohu. Následne sa bude hľadať látka, ktorá by dokázala modifikovať neuroprotektívnu funkciu tejto bielkoviny.

 

Nedostatkom kyslíka trpia aj niektorí novorodenci, liečia ich hypotermiou

 

Ako prof. Račay spomína, veľmi účinná je pri záchrane človeka aj hypotermia, teda zníženie teploty tela o niekoľko stupňov. Tejto téme sa veľmi podrobne venuje aj prednosta Neonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin, prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc. V porovnaní s ostatnými perinatologickými centrami na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Prešov, Nové Zámky), nemocnica v Martine sa ako jediná venuje komplexnej starostlivosti o novorodenca.

 

Sme jediné pracovisko na Slovensku, ktoré v rámci vzdelávania zabezpečuje aj pregraduálnu výučbu, kde majú študenti predmety ako neonatologická propedeutika či neonatológia a robíme aj postgraduálne vzdelávanie. Sme jedni z mála, ktorí poskytujú novorodencom aj perioperačnú starostlivosť a na Slovensku robíme ako jediní reálny vedecký výskum v neonatológii,“ uvádza prof. Zibolen. Výsledky tohto výskumu sú publikované v najkvalitnejších svetových časopisoch a stretávajú sa s náležitým ohlasom.

 

Perinatálna asfyxia je nedostatok kyslíka, ktorý môže prebehnúť pred pôrodom v maternici, počas pôrodu alebo tesne po narodení. Príčin nedostatku kyslíka v tkanive môže byť mnoho, či už je to nízky parciálny tlak kyslíka, ochorenie pľúc, málo červených krviniek alebo nedostatočná funkcia srdca. V dôsledku nedostatku kyslíka vznikne porucha vnútorného prostredia, čo ovplyvni aj jednotlivé orgány, napr. črevá, obličky, pľúca, srdce a mozog. „Keď zistíme, že sa dieťatko narodilo s nedostatkom kyslíka, musíme z hľadiska liečby zabezpečiť správne prekrvenie orgánov, fungovanie srdca, dostatok červených krviniek a pokiaľ je treba, zabezpečíme aj primeraný prísun kyslíka,“ vysvetľuje profesor.

 

Dnes je u novorodencov dokázaný priaznivý účinok liečby riadenou hypotermiou, teda kontrolovaným podchladením tela dieťaťa. TOBY Trial – jedna z najväčších kontrolovaných štúdií na svete, ukázala, že celotelové podchladenie má u novonarodených pacientov so stredným nedostatkom kyslíka svoj význam a dokáže z dlhodobého hľadiska zlepšiť ich prognózu. Dnes je to odporúčaná metóda skoro na celom svete.

 

Robíme to aj tu v Martine u detí narodených po 36 týždni tehotenstva, v prípade, že majú známky závažného nedostatku kyslíka,“ hovorí prof. Zibolen. S chladením by sa malo začať do 6 hodín od pôrodu a trvá 72 hodín. Teplota telesného jadra má byť okolo 33,5°C. Podľa štandardných postupov si dieťatko vyžaduje lieky na tlmenie bolesti, ktoré slúžia aj na to, aby dieťa nemalo žiadne momentálne ani pamäťové negatívne zážitky.

 

Na chladenie slúži prístroj, ktorý chladí tekutinu a tá potom cirkuluje hadicami cez podložku

 

Dieťatko je chladené teda len miestne. Zároveň má zavedený teplomer do konečníka a prístroj dokáže sám monitorovať teplotu v podložke vo vzťahu k teplote dieťatka. V priebehu chladenia sa sleduje aj elektrická aktivita mozgových buniek a využívanie kyslíka v mozgu. Po 72 hodinách neustáleho chladenia a monitorovania začnú dieťa ohrievať, čo trvá 8-12 hodín. Potom nasleduje vyšetrenie magnetickou rezonanciou mozgu a tam sa stanoví, aké sú zmeny v mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka. Až po celkovom zhodnotení sa dochádza k záveru, aký je predpokladaný rozsah poškodenia a aká je prognóza, týkajúca sa kvality života do budúcna. Cieľom modernej neonatológie nie je dieťa len zachrániť, ale umožniť mu prežiť plnohodnotný život.

 

 

Podľa slov prof. Zibolena, celkovo chladia 5 – 7 pacientov ročne, pričom zabezpečujú región približne 1 000 000 obyvateľov. „Prognóza dieťaťa je veľmi individuálna a závisí na stupni poškodenia orgánov v dôsledku nedostatku kyslíka. Chladenie má samozrejme aj nežiaduce účinky, lebo tým sa zastavujú aj niektoré fyziologicky prebiehajúce deje, ktoré sú prospešné. No v pomere toho, čo je pre dieťa škodlivé a čo žiaduce, je táto procedúra v prospech dieťatka,“ vysvetľuje. 

 

Momentálne prebiehajú výskumy na to, či je možné použiť chladenie aj u podstatne mladších novorodencov, teda narodených v 34. týždni a menej. Počet detí, ktoré sú počas pôrodu ovplyvnené závažnou asfyxiou podľa slov prednostu klesá a to aj vďaka dobrej pôrodníckej starostlivosti a možnostiam monitorovania. Aj vďaka kvalitnej starostlivosti na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Martine vedenej prof. Dankom, patrí z hľadiska perinatálnej asfyxie náš región určite medzi najlepšie na Slovensku.

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | blog SME, LinkedIn, Twitter

Mesačný kultúrny program

  • SKD Martin
  • Mesto Martin
  • Kino Strojár
  • Turčianska galéria