nedeľa, 11 marec 2018 09:55

Jedinečné mokrade pod Malou horou Doporučený

Jedinečné mokrade pod Malou horou Jedinečné mokrade pod Malou horou

Pri príležitosti Svetového dňa mokradí, ktorý bol začiatkom februára, sme sa stretli s ekológom Jánom Topercerom pod Malou horou pri Katovom prameni, aby sme si ukázali, prečo je vlastne táto lesno-mokraďová lokalita taká zaujímavá a dôležitá.

A nielen ona – aj iné mokrade v našom blízkom okolí majú veľký význam, lebo nielenže znižujú riziko záplav, miernia vlny horúčav, filtrujú škodlivé látky z vody, sťahujú oxid uhličitý i prach z ovzdušia a zvyšujú biodiverzitu, ale núkajú aj výborné možnosti na rekreáciu a poznávanie. Lokalita Katovho prameňa a jeho kratučkého pramenného jarčeka je malou ukážkou, ako vyzerajú veľké hydrologické systémy.

 

Vidíme tu všetky hlavné časti, ktoré má mať rieka alebo akýkoľvek ekosystém vodného toku, ibaže pekne-krásne „zvinuté“ na úseku ledva 30 metrov! Deti z okolitých škôl nemusia chodiť na dlhé exkurzie – tu majú príručnú ukážku riečneho ekosystému od prameňa po ústie ako na dlani. Ján Topercer nás za pár minút povodil po celom povodí Katovho jarčeka a v skratke opísal a vysvetlil jeho hlavné časti a ekologické procesy, ktoré v tejto mokraďke bežia.

 

 

Za mokraď sa považuje akýkoľvek ekosystém, ktorý je závislý od stáleho alebo opakovaného zaplavovania alebo nasycovania povrchovou či podzemnou vodou a má tomu zodpovedajúce fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti,“ priblížil Ján Topercer. „Tu v jarčeku i na jeho brehoch vidíme hlavne iné, vlhkomilnejšie rastlinstvo a pôdy, ktoré obsahujú viac jemných ílovitých častíc. Ide o pôdy typu glej a najmä čiernica, ktorá je veľmi bohatá na organické látky a úrodná. Dno a brehy jarčeka oživujú aj mnohé mokraďové živočíchy. Z bezstavovcov sú to ulitníky vodniak malý a jantárovka veľká, z máloštetinavcov dážďovka pobrežná, z kôrovcov kriváky, z vážok šidielko obyčajné, z vodných bzdôch hladinárka člnkovitá i dravá splošťuľa bahenná a zo stavovcov ochranársky významné obojživelníky kunka žltobruchá a skokan hnedý.“

 

Samotný výver nie je vo veľmi dobrom stave, ale ostatné časti miniatúrneho „riečneho“ systému, ako horný tok, stredný tok, dolný tok s meandrami a ústie, sú zachované. Drobné travinno-bylinné brehové porasty, ktoré zodpovedajú kalibru jarčeka, tu nájdeme tiež. A aj kus lesa naokolo. Jeho drevinové zloženie sa príliš nevzdialilo od prirodzeného zloženia dubohrabín či tvrdých lužných lesov, ktoré rástli v týchto miestach ešte pred príchodom prvých ľudí.

 

 

Zvlášť staré veľké stromy tu majú dôležitú klimatickú, protiimisnú, protihlukovú, protieróznu i vodozádržnú funkciu. Ich rozvetvené hlboké korene veľmi účinne zadržiavajú a rozvádzajú vodu i živiny v pôde. Vďaka symbiotickým hubám na koreňových vláskoch (mykorízam) a zložitým sieťam ich podhubia fungujú aj ako dôležité podzemné informačné a komunikačné uzly či „zbernice“, podporujúce samoobnovu a stabilitu lesa v tomto mikropovodí.

 

Na dne jarčeka v smere zhora nadol sledujeme sled štrkovitých, piesčitých a jemnejších organických sedimentov, na ktorých sa vystriedava rôznorodá vodná fauna a mikroflóra. „Jarček ústi do plytkej mláky v tzv. okrajovej preliačine nivy Turca, kde voda jednak vsakuje a jednak sa vyparuje. Detskými očami to môžeme vidieť ako more, do ktorého vteká rieka. V ňom končí. Všetko, čo mala urobiť, už urobila. Tam hore dačo odniesla, tu dole zas naniesla, tam zrýchlila, tu spomalila, tam vyčistila, tu zas zakalila – proste tak typicky riečne žila,“ vysvetľuje ďalej ekológ.

 

mokrade
mokrade
mokrade
mokrade

 

Lokalita pri Katovom prameni má pre ľudí aj iné významy

 

Jarček je síce maličký, no s mlákami a celým lesnatým mikropovodíčkom môže v letných horúčavách dobre poslúžiť na ochladenie a príjemné odpočinutie od „vypečeného“ plechovo- asfaltovo-betónového mestského prostredia. Keďže klíma je tu dlhodobo chladnejšia, vlhšia i vyrovnanejšia a vzduch čistejší, oblasť Malej hory vystupuje aj ako miestne klimatické útočisko. Alebo akýsi mestský zelený „chladič“ a „slnečník“. Alebo tiež – eurojazykom povedané – ako prirodzené adaptačné opatrenie na zmeny klímy.

 

Napriek tomu všetkému sú mokrade u nás stále často považované za bezcenné územia, dobré iba ak pre komáre a určené na odvodnenie. Toto pomýlené ideologické dedičstvo minulého režimu sa dá prekonať informovaným rozhodovaním úradov a zahrnutím mokradí do trvalo udržateľného územného plánovania a územného systému ekologickej stability miest. Celkové povedomie o mokradiach možno postupne meniť zapájaním miestneho obyvateľstva do manažmentu mokradí či výchovou a vzdelávaním.

 

 

Ján Topercer odporúča: „Ľudia by mohli prispieť k starostlivosti o mokrade napríklad pravidelným ručným kosením. Celá lesno-mokraďová lokalita pod Malou horou totiž okrem peknej polohy poskytuje mestu aj veľa zásobovacích, podporných, regulačných a kultúrnych ekosystémových služieb od sťahovania uhlíka z atmosféry, zachytávania prachu a regulácie mikroklímy až po zachovanie rázu krajiny a zákutí pre prírode blízke randenie. Preto by sa jej mesto Martin mohlo odvďačiť väčšou vnímavosťou k jej prírodnému i historickému dedičstvu a koncepčnou prácou s ním za účasti všetkých záujemcov, aby tu vznikol dobrý príklad, ktorým sa budeme môcť pochváliť aj v Európe.“

 

Mokrade sú medzinárodne chránené – celosvetovo Ramsarským dohovorom o mokradiach a na európskej úrovni Smernicou o biotopoch. Na národnej úrovni ich chránime v národnej sieti chránených území. „Mokraďky a lesíky pod Malou horou sú síce tak martinsky maličké, napriek tomu stoja za pozornosť. Najmä mokraďky môžu byť reprezentatívne až jedinečné v rámci vnútrokarpatských kotlín. Aspoň neviem o tom, že by takéto typy prameňov a kratučkých jarčekov, ktoré „otočia“ celý cyklus toku na pár desiatkach metrov, boli takto zachované aj v iných našich kotlinách,“ dopĺňa Ján Topercer. Mokrade sú chránené i na regionálnej a lokálnej úrovni územnými systémami ekologickej stability. V Turci najvýznamnejšie mokrade nájdeme v samotnom toku Turca a v jeho nive od ústia Bystričky po Turček, na potoku Blatničanka, Rakšianskom rašelinisku či Kláštorských lúkach.

Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Katarína Hájková

Redaktorka Turiec Online

Narodila som sa v Martine, v jednom z najkrajších miest na Slovensku a rozvoj Turca mi nie je ľahostajný. Práca redaktorky je preto zároveň aj mojim koníčkom.

Reklama

Mesačný kultúrny program

  • Turčianska galéria
  • Kino Strojár
  • Mesto Martin
  • SKD Martin