Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Reštaurovanie historických kníh je kumšt, spájajúci vedu a remeslo

Autor: Reštaurovanie historických kníh je kumšt, spájajúci vedu a remeslo
Foto: Reštaurovanie historických kníh je kumšt, spájajúci vedu a remeslo
Uverejnené: 25. marec 2013

Historické knihy sú cennou súčasťou kultúrneho dedičstva. Všeobecne sú však v značnej miere poškodené nevhodnými klimatickými podmienkami pri úschove (vlhkosť, plesne), alebo červotočom či hlodavcami. Rukami reštaurátorov prechádzajú vzácne knihy, ktoré sú často len fragmentami pôvodných. Slovenská národná knižnica v rámci Týždňa slovenských knižníc sprístupnila verejnosti pracovisko Oddelenia  reštaurovania a reparácií.

Každý záujemca sa tak mohol oboznámiť s metódami a postupmi, ktoré zamestnanci používajú pri záchrane vzácnych dokumentov. Odborný výklad a prevedenie pracoviskom nám zabezpečila pani Mária Trnková. Oddelenie  zabezpečuje reštaurovanie knižných a archívnych zbierok SNK a na základe dohody aj vzácne zbierky ostatných slovenských knižníc, „hlavne z Lyceálnej knižnice v Kežmarku a Diecéznej knižnice v Nitre“, doplňuje pani Trnková.

Kniha z r.1535 po reštaurovaní s dokumentáciou

Kniha z r.1535 po reštaurovaní s dokumentáciou

Patrí sem reštaurovanie kožených, polokožených, pergamenových, plátenných a papierových väzieb, ako aj reštaurovanie listín a rukopisných zbierok na papieri a pergamene. „Keď k nám príde dokument na reštaurovanie, tak v prvom rade posúdime jeho stav a na základe stavu, v akom sa dokument nachádza,  potom pristúpime k voľbe reštaurovania“, začína výklad pani Trnková. Reštaurátor navrhne vhodný spôsob reštaurovania, vypracuje reštaurátorský zámer. Počas celého trvania prác sa robí archívna fotodokumentácia, ktorá zachytáva skutočný stav dokumentu pred zásahom a po skončení prác. Stav dokumentu, všetky analýzy, reštaurátorské postupy, použitý materiál a chemické látky sú uvedené v  reštaurátorskom protokole.

Knižná väzba šitá na kožené pásiky.JPG

Knižná väzba šitá na kožené pásiky

Pri reštaurovaní používame dva postupy. Prvý postup je celková rekonštrukcia, keď je dokument značne poškodený, že má poškodené knižné dosky, listy, vtedy dokument rozoberieme. Druhý je reparácia, tzv. metóda in situ, kedy sa snažíme knihu opraviť vcelku, bez rozobratia, keď je zachovaná väzobná štruktúra“, vysvetľuje pani Trnková. Pri celkovej rekonštrukcii dokumentu musí byť celý zásah vedený tak, aby sa čo najviac zachovala historická identita reštaurovaného dokumentu. Niekedy je časovo aj finančne náročnejšia reparácia, ale viac sa pri nej zachovajú historické stopy vytvorené počas života knihy.

Pri kompletnej rekonštrukcii sa dokument rozoberie

Pri kompletnej rekonštrukcii sa dokument rozoberie

Do 14 storočia, kým neprišla kníhtlač sa používal pergamen. Z rozmachom kníhtlače prišla požiadavka na väčšie množstvo papiera. Do roku 1850 sa používali ručne robené papiere, kvalitné. Takýto papier mal osnovu, vlastne takú štruktúru sita. Po roku 1850 sa papiere začali vyrábať aj z drevoviny, tento materiál je už však problémom, rýchlo degraduje, takýto tzv. kyslý papier sa veľmi rýchlo rozkladá . Pri menšej miere poškodenia dokument rozoberieme, strany pomocne prečíslujeme, aby sme ich vedeli spätne poskladať a  papier neutralizujeme buď vodným roztokom, alebo postrekom. Potom  nasleduje reštaurovanie listov a nakoniec väzby. Dokument sa šije podľa pôvodného typu, čiže je to ten istý spôsob väzby, ale s novými materiálmi. Kolegovia pripravili celú typológiu väzieb. Ak je však dokument  značne poškodený, jediný spôsob záchrany je digitalizácia“, vysvetľuje pani Trnková.

Ukážka reštaurovania japonským papierom a technika vodnej neutralizácie

Niekedy, keď reštaurujeme veľmi poškodenú knihu, natrafíme na knižnú väzbu (dosky  - pozn.), tvorenú tzv. makulatúrnymi listami, jedná sa o zlepené listiny,  tieto sa oddelia, zreštaurujú a naši historici potom bádajú, čo je na nich napísané. Väčšinou  sú dokumenty použité na väzbu staršie ako samotná väzba, pretože knihár, ktorý väzbu kedysi robil, si odkladal všetko, listiny, ktoré neboli použité do kníh nevyhodil, ale použil znova na väzbu, lebo papier bol vzácny materiál. Je to v podstate stará lepenka, ktorú rozoberieme a nahradíme neutrálnou lepenkou. Častokrát sa takto aj v minulosti vzácne veci, ktoré sa dostali do našich zbierok,“ pokračuje v zaujímavom výklade pani Trnková, „napríklad tento pergamen sme zase našli pod koženými doskami, ani samotní zadávatelia nevedeli, že tam niečo je“.

Pergamen nájdený pod doskami na knihe

Pergamen nájdený pod doskami na knihe

Na reštaurovanie papiera sa používajú dva postupy v závislosti od poškodenia. Jedna metóda je  dolievanie vlákien na papierenské sito. Táto metóda funguje na princípe výroby papiera a reštaurujú sa ňou chýbajúce časti listov. Druhý postup je oprava japonským papierom. „Používa sa tenký, transparentný japonský papier, a to lokálne, napríklad na opravy trhlín alebo aj na celoplošné spevňovanie“, dozvedáme sa nakoniec.

Autor: Renáta Rudinská


Reklama

príbuzné témy

Reklama