pondelok, 19 marec 2018 13:29

Priehrady Liptovská Mara a Turček: dobre skrotené živly

Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)
Liptovská Mara a Turček: dobre skrotené živly Liptovská Mara a Turček: dobre skrotené živly

Rieka Váh spôsobovala v minulosti mnohé vážne záplavy, preto bola vybudovaná tzv. Vážska kaskáda, čo je systém priehrad a vodných elektrární, ktoré už mnoho rokov úspešne ochraňujú Liptov pred povodňami. V regióne Turca, najmä v jeho hornej časti zas často dochádzalo k rozvodneniu a povodniam v obciach popri toku najväčšej Turčianskej rieky – tento problém vyriešila výstavba Vodnej stavby (VS) Turček, ktorý okrem zachytávania vody slúži aj ako nádrž pre výrobu pitnej vody.

Prvá priehrada Vážskej kaskády – VS Liptovská Mara, ktorá má status našej najväčšej vodnej nádrže, bola vybudovaná v rokoch 1965 až 1975. Prečerpávacia vodná elektráreň Liptovská Mara bola na rieke Váh vybudovaná v rámci vážskej kaskády. Jej prevádzka nabiehala postupne v rokoch 1965 až 1975 a dnes slúži na výrobu elektriny už viac ako päťdesiat rokov. Okrem energetikov a vodohospodárov však zamestnáva aj regionálne odbory krízového riadenia okresných úradov, ktoré sa musia pripravovať na tie najhoršie scenáre včasného vyrozumenia obyvateľstva v dosahu prielomovej vlny.

 

 

Samotná stavba je umiestnená pri druhej „vrcholovej“ nádrži v hornej časti povodia Váhu, ktorá plní podobné funkcie ako vodná nádrž na Orave. V budove elektrárne sa nachádzajú dva agregáty s Kaplanovou turbínou a dva prečerpávacie s diagonálnou reverzibilnou turbínou - systém Dériaz. Vodná elektráreň je uspôsobená okrem využitia prirodzených prietokov Váhu na výrobu elektriny aj na prečerpávanie vody do hornej nádrže v dobe prebytku elektriny na virtuálnom energetickom trhu.

 

Liptovská Mara nás chráni pred povodňami viac než päťdesiat rokov

 

Výstavba vodného diela zasiahla do života 14 obcí, z ktorých deväť bolo úplne vysídlených a päť čiastočne. S objemom 360 miliónov kubických metrov vody sa radí táto priehrada k najväčším na Slovensku. Priehradný múr dosahuje výšku 43,5 m, koruna hrádze má šírku sedem metrov a jej dĺžka je viac ako 1,2 kilometra. Pri maximálnej hladine dosahuje územie zaplnené vodou plochu takmer 27 štvorcových kilometrov. Vodné dielo vďaka svojej existencii pomohlo predísť ničivým záplavám, ktoré predtým devastovali krajinu niekoľko storočí, najhoršie povodne sú známe z archívov sedemnásteho storočia. Projektovaná životnosť priehrady prekračuje jedno storočie, no nie je vylúčené ani dlhšie obdobie až dvesto rokov.

 

Reálne vypracované plány teoretickej katastrofy

 

Miesto obľúbených dovoleniek, rybolovu a turizmu skrýva však aj mimoriadne riziko. Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam, údržbe a ochrane môže nastať nepredvídateľná udalosť. V prípade Liptovskej Mary ide o pretrhnutie priehrady, kedy bude ohrozené celé územie v povodí Váhu tzv. prielomovou vlnou.

 

Prielomová vlna je špeciálnym prípadom povodňovej vlny, ktorú spôsobila porucha alebo havária zariadení vodnej stavby. Je charakteristická prudkým nábehom extrémneho prietoku s relatívne krátkym trvaním. Spôsob výpočtu prielomovej vlny z vodného diela stanovuje Smernica MŽP SR z 30.apríla 2007, ktorá obsahuje pokyny pre vypracovanie dokumentácie pre každú dotknutú lokalitu. Patrí sem technická správa, schéma územia v mierke 1:50 000, grafické spracovanie aj vyhodnotenie ničivých účinkov. V dokumentácii sa nachádza aj katastrálna mapa so zakreslenými záplavovými čiarami a farebne odlíšeným územím.

 

Na stiahnutie: komplexné informácie pre obyvateľov Ružomberka v prípade ohrozenia

 

Účinky prielomovej vlny pri havárii na vodnom diele Liptovská Mara (veľkosť zasiahnutého priestoru, rozsah škôd, počet ohrozených obyvateľov, výpočet ohrozených subjektov, ktoré sú dôležité pre zabezpečenie života, zdravia a majetku obyvateľstva pre zabezpečenie záchranných prác, plány evakuácie a iné), má každý okresný úrad v rámci odboru krízového riadenia podrobne spracovaný v Pláne evakuácie obyvateľstva. Táto dokumentácia je verejne prístupná v rámci internetových stránok obcí a miest a niektoré samosprávy majú pre účel ochrany obyvateľstva v rámci civilnej ochrany pripravenú aj prehľadnú brožúrku s evakuačnými plánmi – napríklad mesto Trenčín.

 

Mosty, cestná sieť aj železnica a ďalšie priehrady budú zničené

 

Vážska kaskáda vodných diel by bola minimálne po Trenčín v prípade pretrhnutia hrádze Liptovská Mara zničená, vážne poškodená alebo vyradená z prevádzky. Každé mesto má pripravený svoj vlastný evakuačný plán, ktorý počíta predovšetkým s časom dorazenia záplavovej vlny.

 

Evakuačné plány miest a obcí vychádzajú z technických výpočtov a máp, ktoré sa pravidelne aktualizujú. Mobilita ľudí je však vysoká, mení sa intenzita dopravy a tiež cestná sieť. Evakuačné plány počítajú mnohokrát s presunmi peši do vyvýšených miest. Kým v prípade Trenčína majú obyvatelia čas na evakuáciu viac ako desať hodín v Ružomberku je to približne dve hodiny, pričom práve tu sa akumulovaná masa zdrží okolo hodiny, ako začne voda ustupovať. V prípade tohto mesta na Liptove ide o priame ohrozenie viac než 25 000 obyvateľov, ktorí by vlne mali uniknúť.

 

Mapa evakuačných zón, modrou farbou je vyznačené zaplavené územie

 

 

Na území okresu  Martin pri ohrození prielomovou vlnou z vodnej stavby Liptovská Mara podliehajú  evakuácii  obyvatelia  obcí  Krpeľany,   Nolčovo,  Turany,  Sučany, Lipovec  a  mestá  Martin a  Vrútky.   Počet trvalo   bývajúceho   obyvateľstva  v tejto ohrozenej  oblasti  je  cca 75.000. Predpokladaný počet evakuovaných je cca 47.600. Podľa hydrotechnických výpočtov by výška prielomovej vlny dosiahla najviac 7,77 m nad brehom rieky Váh. Rýchlosť prielomovej vlny by dosiahla najviac 5,2 metrov za sekundu.

 

Na stiahnutie: komplexné informácie pre obyvateľov Martina v prípade ohrozenia

 

Vzdialenosť od telesa hrádze po hranicu najväčšieho sústredenia osôb, teda mesta Martin a Vrútky je cca 54 km a prielomová vlna by túto vzdialenosť prekonala za 4 hodiny a 45 minút. Práve tento čas je mimoriadne dôležitý pre spustenie a zorganizovanie evakuácie obyvateľstva do bezpečných miest  t. j.  evakuačných zberných miest a evakuačných stredísk. Je potrebné počítať aj s časom na prienik informácie k obyvateľstvu, takže tento čas by bol kratší. Všetky presuny do vzdialenosti 15 km sú plánované vykonať peši. Pre vybrané skupiny obyvateľstva ( napr. matky s deťmi, pre starých a imobilných ľudí a pod. budú do 4 hodín po vyhlásení evakuácie pristavené autobusy ale až z evakuačných stredísk. Malé obce v blízkosti hôr majú lepšie možnosti úniku do vyvýšených miest ako veľké mestá.

 

Je Vodná stavba Turček rovnako nebezpečná?

 

Pri príležitosti Svetového dňa vody organizoval Slovenský vodohospodársky podnik Dni otvorených dverí na VS Turček, preto sme navštívili aj toto dielo, aby sme zistili, ako to vo vnútri vyzerá. Turček slúži na akumuláciu vody a na výrobu pitnej vody pre okresy Prievidza, Žiar nad Hronom. Zberné územie horného toku rieky Turiec a potoka Ružová sa vyznačuje vysokou kvalitou vôd, minimálnymi možnosťami ich znečistenia a až 95% vodnatosťou lokality na pitnú vodu.

 

Hrádza je vybudovaná ako kamenitá s návodným asfaltovo-betónovým tesnením.  Ako môžete vidieť aj na fotografiách, hrádza je celkom vysoká – až 59 m a v korune dosahuje dĺžku 287 m. Celkový objem nádrže je 10,8 miliónov m³. Zabezpečený vodárenský odber je 0,5 m³/s. Do hrádze sú zabudované výškomerné krabice, ktoré slúžia na meranie jej sadania a zabudovaná je injekčná clona. Tá po napustení vody zabezpečila tesnosť podložia proti priesakom podzemných vôd. Spolu s nádržou Nová Bystrica je najmladšou vodárenskou nádržou na Slovensku.

 

turcek
turcek
turcek
turcek

 

Na území okresu Martin, ohrozenom prielomovou vlnou z vodnej stavby Turček podliehajú evakuácii obyvatelia nižšie položených častí týchto obcí: Socovce, Laskár, Rakovo, Benice,  Príbovce, Košťany nad Turcom a obyvatelia miest Martin aj Vrútky. Počet trvale bývajúceho obyvateľstva v tejto ohrozenej oblasti je približne 67 000. Predpokladaný počet evakuovaných je však iba o čosi viac ako 8000 a to najmä z dôvodu, že prielomová vlna z Turčeka sa rozptýli na lúkach a poliach za Turčianskymi Teplicami vo väčšej miere ešte pred tým, ako dorazí do Martina a Vrútok. Predpokladá sa, že časť obyvateľstva vykoná evakuáciu samovoľne do vlastných chát v katastroch postihnutých obcí a tiež ostatných obcí okresu Martin a okresu Turčianske Teplice.

 

Poznáte evakuačné signály?

 

Varovanie obyvateľstva je jedno z najdôležitejších opatrení civilnej ochrany. Je vykonávané varovnými signálmi uskutočňovanými prostredníctvom sirén. Najčastejšie sa dopĺňajú hovorenou informáciou vysielanou hromadnými informačnými prostriedkami (rozhlas, televízia, hlásenie z obecného alebo mestského rozhlasu). Zvuk sirény znamená vždy nejaké nebezpečenstvo. Upozorňuje na to, že môže dôjsť alebo už došlo k mimoriadnej udalosti, ktorá ohrozuje životy a zdravie občanov, majetok a životné prostredie (podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred čím vás varuje)

 

Každý občan v takejto situácii koná podľa svojich schopností, znalostí, zručností a hlavne podľa pokynov vydávaných príslušnými orgánmi. Vtedy je potrebné organizovane opustiť ohrozený priestor. Konkrétne ohrozenie vodou sa signalizuje šesťminútovým stálym tónom sirén, čo je dostatočne dlho na to, aby ho každý zaregistroval.

 

Článok bol vytvorený s podporou Literárneho fondu

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn