utorok, 27 marec 2018 12:46

Prečo Slovania chodievali počas Veľkej noci na hroby?

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Etnologička odhaľuje, prečo Slovania chodievali počas Veľkej noci na hroby Etnologička odhaľuje, prečo Slovania chodievali počas Veľkej noci na hroby

Bratislava 26. marca 2018: Kresťanské veľkonočné obrady našich predkov boli prepojené s rozmanitými domácimi tradíciami, ktoré majú korene v dávnej minulosti a súviseli s ich spôsobom života. Spracovaním zvykov a tradícií sa zaoberá etnologička doc. RNDr. Tatiana Bužeková, PhD., z Univerzity Komenského v Bratislave.

Naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú a duše zomrelých môžu prebývať so svojimi príbuznými do obdobia Turíc. „Slovanským zvykom bolo chodiť počas Veľkej noci na hroby a v prítomnosti mŕtvych sa najesť, pritom im na hroboch nechať kraslice a jedlo,“ približuje docentka Tatiana Bužeková z Filozofickej fakulty UK. Taktiež sa verilo, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže ten je v tom čase otvorený. Slovenským zvykom tiež bolo nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skoro hovoriť.

 

Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa bolo treba pred nimi chrániť. Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Na ochranu pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. Keďže sa verilo, že zlí duchovia a strigy sa boja hluku, plašili ich rapkaním na rapkáčoch.

 

 

K najvýraznejším prvkom veľkonočných zvykov však patrili zeleň a voda, súvisiace so symbolikou plodnosti a zdravia. Vŕbové prúty, ktoré sa svätili na Kvetnú nedeľu, sa považovali za magické predmety na celom Slovensku. Využívali sa nielen na ochranu proti zlým silám, proti búrke, ale aj v liečebných praktikách. Veľkonočné zvyky sa v jednotlivých oblastiach Slovenska líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali,“ hovorí docentka Bužeková. S plodnosťou súvisí aj zvyk trasenia ovocnými stromami, aby dobre rodili, či mastenie pluhov, aby na poliach nerástla burina.

 

Nie všetky dávne zvyky sa zachovali, ale zvyk nosenia košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Verilo sa, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Dávalo sa z nich aj dobytku, odrobinky sa pridávali do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa. „Tieto tradície odrážajú dôležitosť roľníckeho spôsobu života našich predkov, ktorý určoval ich živobytie,“ pripomína etnologička z Univerzity Komenského.

Katarína Hájková

Redaktorka Turiec Online

Narodila som sa v Martine, v jednom z najkrajších miest na Slovensku a rozvoj Turca mi nie je ľahostajný. Práca redaktorky je preto zároveň aj mojim koníčkom.