pondelok, 03 september 2018 10:43

Sklabinské hradné slávnosti 2018

Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)
Sklabinské hradné slávnosti 2018 Sklabinské hradné slávnosti 2018

V roku 2018 si pripomíname 450. výročie narodenia baróna Petra I. Révaia (2.2.1568 – 5.6.1622), jedného z najslávnejších predstaviteľov tohto šľachtického rodu, ktorý sa narodil na Holíčskom hrade.

Svojím pôsobením a predovšetkým vzdelanosťou, vynikal nielen nad priemerom svojho rodu, ale aj nad priemer svojich aristokratických súčasníkov. Študovať začal už ako malé dieťa, keď ho v roku 1574 (ako šesťročného),  poslal otec spolu s bratmi na školu do Bardejova. Ďalšie tri roky pokračoval na štúdiu na vtedajšom známom gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Po tejto príprave nasledovali štúdia mimo Uhorska, v rokoch 1585 – 1587 študoval vo Viedni a  záverom bol študijný pobyt v rokoch 1589-1591 na univerzite v Štrasburgu, kde sa stal magistrom filozofie.

 

 

Od roku 1598 bol turčianskym županom, niekoľkokrát kráľovským komisárom, sudcom kráľovskej tabule, kráľovským radcom, dvormajstrom, hlavným dverníkom a hlavným stolníkom, ako aj strážcom uhorskej koruny. Bol milovníkom kultúry, umenia a rešpektovaným vedcom. Činnosť Petra I. Révaia, ako strážcu uhorskej kráľovskej koruny, patrí k najvýznamnejším obdobiam jeho života a bola vyvrcholením jeho kariéry.

 

Peter I. Révai sa významným spôsobom podieľal na vývoji evanjelického života v Uhorsku. Významne podporil Eliáša Lániho, keď v marci roku 1608 predniesol v Turčianskom Svätom Martine návrh na prijatie Knihy svornosti ako platformy pre zjednotenie evanjelikov v Uhorsku. Lániho a Révaiove iniciatívy sa stali východiskom pre prípravné porady i rokovania Žilinskej synody v roku 1610, a tým aj pre utvorenie evanjelickej cirkvi a. v.  v Uhorsku. Peter I. Révai podpísal a pečatil Zákony Žilinskej synody,  ako druhý v poradí, hneď po Jurajovi Turzovi. Evanjelictvo bránil a podporoval aj po Žilinskej synode. V roku 1617 sa zúčastnil s viacerými predstaviteľmi šľachtických rodov na slávnostiach stého výročia reformácie v Bytči.

 

 

Občianske združenie Donjon, s podporou OZ Forgach de Ghymes, pripravilo 19. augusta 2018 pútavý a zaujímavý program, na ktorom sa zúčastnili stovky návštevníkov. Počas celého dňa vládla príjemná rodinná atmosféra. Krátko po 13 –tej hodine sa v predhradí hradu Sklabiňa ozvali delové salvy a začala sa nezabudnuteľná atmosféra dávno stratených čias.

 

Fringia - Spoločnosť pre obnovu a rekonštrukciu historických bojových umení a tancov, sa predstavila s inscenáciou zásnub a šľachtickej svadby baróna Petra I. Révaia zo Sklabine a Márie Forgáčovej z Gýmeša. Písal sa rok 1596, keď tieto dva urodzené rody spojili svoju moc v manželstve. Návštevníci tak mohli nazrieť do každodennosti života na šľachtickom dvore, zvykov a tradícii.

 

 

Začiatkom inscenovanej svadby nechýbal ani svadobný prípitok, ktorý na svadbu priniesol strýko nevesty, kráľovský pohárnik – barón Šimon Forgáč, v podaní historika a riaditeľa Šurianskeho múzea, RNDr. Miroslava Eliáša.

 

V rámci podujatia sa uskutočnila aj strelecká prezentácia.  Asi najzaujímavejším bodom programu bola komentovaná prehliadka hradu. Po ruinách hradu návštevníkov sprevádzal dlhoročný predseda OZ Donjon, Michal Svateník, ktorý podrobne a s nadšením rozprával o bohatej histórii a stavebnom vývoji hradu. Program pokračoval v predhradí, kde atmosféru podujatia dotváral remeselný trh a súčasne sa návštevníci mohli aj občerstviť. 

 

 

Záujemcovia sa mohli zúčastniť školy tanca, zastrieľať si v dobovej strelnici a samozrejme sa nezabudlo ani na tých najmenších, deti mali možnosť previezť sa na koni.

 

Okrem stánkov remeselného trhu si návštevníci mohli prezrieť aj expozíciu Múzea hradu Sklabiňa, ktoré bolo v roku 2006 zriadené občianskym združením Donjon, ako súkromné múzeum. Expozíciou múzea,  ako aj novou expozíciou o stavebnom vývoji hradu, sprevádzal RNDr. Miroslav Eliáš. Múzeum je umiestnené v budove delostreleckého opevnenia, ktoré toto združenie od roku 2000 svojpomocne rekonštruuje.

 

slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina
slavnosti sklabina

Ľubomír Žila

Prispievateľ Turiec Online

Nadšenec pre regionálnu históriu

Doprava v regióne