streda, 05 september 2018 10:03

Na návšteve v Konzervačnom a digitalizačnom centre SNK vo Vrútkach Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)
Na návšteve v Konzervačnom a digitalizačnom centre SNK vo Vrútkach Na návšteve v Konzervačnom a digitalizačnom centre SNK vo Vrútkach

V rámci Týždňa slovenských knižníc sme navštívili Konzervačné a digitalizačné centrum Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach. Toto špičkové špecializované pracovisko na digitalizáciu knižničných dokumentov,  ich chemické ošetrenie a reštaurovanie bolo vybudované vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) v rokoch 2012 – 2015.

Proces digitalizácie a ostatných činností, ktoré súvisia s ochranou dokumentov, si vyžaduje komplexnú logistiku celého procesu a presnú evidenciu. Každá kniha a časopis sa musí pred odchodom z budovy Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine do Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach dôkladne zaevidovať do špeciálneho systému. Systém mapuje  každý jej „krok“, až kým sa zdigitalizovaná a vyčistená opäť nenavráti do „svojho“ regálu v SNK.

 

Zaevidované dokumenty sa potom v bezpečných prepravkách odvezú do Vrútok a my vám dnes ukážeme ich ďalšiu cestu...

 

Najskôr sme navštívili oddelenie prípravy dokumentov – teda miesta, kde sa knihy a dokumenty „pripravujú“ na digitalizáciu. Tu sa čistia a kontroluje sa ich fyzický stav. Pracovníci zisťujú, či sú vhodné na digitalizovanie a ostatné technológie ochrany. V knihách sa kontrolujú chýbajúce strany, v zviazaných periodikách chýbajúce čísla. Dôležité je tiež zistiť, či nie sú poškodené listy, papier, prípadne väzba. Všetky zistené nedostatky, poškodenia či chýbajúce strany sa zaznamenávajú do už spomenutého registračného systému.

 

 

Ak je dokument či kniha v poriadku, putuje priamo na digitalizáciu

 

Ak sú však zistené nedostatky, pre ktoré nemôže byť skenovaný, musí absolvovať proces reštaurovania. Až potom je dokument špeciálne a citlivo digitalizovaný. Okrem najmodernejších pracovísk na čistenie, sterilizáciu, odkysľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia s  digitalizáciou, sa vo Vrútkach nachádza aj pracovisko výskumu a vývoja. Tu sa pracovníci zaoberajú chemickou ochranou poškodených dokumentov. Laboratóriá papiera a mikrobiológie sú vybavené najmodernejšími analytickými a optickými prístrojmi pre podrobný prieskum stavu dokumentov.

 

 

V laboratóriu papiera sa robí hlavne prieskum fyzického stavu dokumentov

 

Ten ukáže, v akom stave je kniha a ako treba naplánovať jej záchranu. Zisťujú tu najmä kyslosť papiera. V rokoch 1850 až 1990 sa totiž vyrábal hlavne kyslý drevitý papier, ktorý degraduje oveľa rýchlejšie ako napríklad papier z 18. storočia. Pomaly postupujeme v Konzervačnom a digitalizačnom centre ďalej a dostávame sa na pracovisko triedenia a skenovania dokumentov. Úlohou triediča je prevziať várku kníh, skontrolovať ich kvalitu a  stav a určiť, ktorý akým typom skenera bude dokument skenovaný. V KaDC je 22 profesionálnych manuálnych, polo- i plnoautomatických skenerov, ktoré denne zoskenujú niekoľko desiatok tisíc strán. Každý z nich je vhodný na iný dokument.

 

Do poloautomatického skeneru sa vloží dokument, ktorý sa ide skenovať

 

Zariadenie si zmeria jeho hrúbku, aby sklo, ktoré sa pritláča ku stranám, skenovalo stránky dokonale a rovno. Strany otáča operátor poloautomatického skenera ručne. Za osemhodinovú smenu dokáže preskenovať 3000 - 3500 strán. Plnoautomatické skenery si podtlakom obracajú strany samé. Vďaka špeciálnym senzorom sa netreba báť, že sa otočí viac strán naraz, alebo že sa strany pokrčia. Pracovník kontroluje kvalitu skenu na obrazovke (monitore). Tento druh skeneru sa využíva najmä pre novšie knihy v dobrom stave.

 

Krehké a historické papiere sa skenujú výhradne manuálnym skenerom, aby sa nepoškodili

 

Zoskenované strany sa ďalej spracúvajú v 5 základných krokoch: import, cropping, zoning, štruktúra a output. Import slúži na dodávanie dokumentov a strán, ktoré vznikli pri skenovaní a robí sa automaticky. V croppingu sa orezáva každý list osobitne a jednotliví pracovníci sa snažia orezať  rovnako všetky strany. Operátor skontroluje každú z nich – či je zarovnaná a či je vybraný text v rámiku – a oreže ju, aby sa zachoval čo najväčší rozmer strany. Jednak chceme, aby sa dokumenty čitateľovi dobre čítali a okrem toho, všetky stránky prechádzajú programom OCR.

 

V ďalšom kroku, zoningu, sa vyberajú zóny - texty, tzv. running title (t.j. opakujúci sa text, ktorý sa nachádza väčšinou na vrchu dokumentu), obrázky, tabuľky či číslo strany. K nim sa následne pridávajú tzv. metadáta: číslo, ročník, dátum a názov a ostatné informácie a údaje o knihe. Tento krok sa robí automaticky na pozadí. Na záver sa kontroluje, či sedí počet strán. Môže sa totiž stať, že zoskenovaný dokument má väčší alebo menší počet strán ako originál, a vtedy je potrebné nájsť príčinu.

 

Pri periodikách je medzi zoningom a outputom ešte jeden krok - štruktúra: Na rozdiel od monografií sa pri periodikách označujú aj začiatky čísiel periodík, nakoľko v SNK sú zviazané celé ročníky. V štruktúre sú teda následne ručne pridané základné metadáta – názov, dátum, ročník a číslo periodika. Výstupom procesu (t.j. output) je hotový digitálny text, v ktorom sa dá vyhľadávať.

 

Na Vrútocké pracovisko sa obracia mnoho súkromných firiem, jednotlivcov ale i orgánov štátnej správy, aby im zoskenovali listiny, dokumenty, obecné kroniky či dokonca rodinné archívne dokumenty. Bohužiaľ, súkromné digitalizovanie nie je možné, z dôvodu stopercentného vyťaženia zariadení fondom Slovenskej národnej knižnice.

 

digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk
digitalizacne-centrum-snk

 

Na záver Dňa otvorených dverí sme navštívili Oddelenie reštaurovania a konzervovania SNK, kde sa reštaurátori a konzervátori starajú o fyzický stav kníh. Zväčša prichádzajú z fondov SNK, ale výnimočne sem prinesú aj dokumenty z iných štátnych kultúrnych inštitúcií. Knihy si delia od novodobých až po veľmi staré, viazané v rôznych typoch väzieb – poloplátených z 19. a 20. storočia, papierových, pergamenových, celokožených, s drevenými doskami, kovanými puklicami atď.

 

O každej knihe alebo knižničnom dokumente, ktorý sa dostane na oddelenie, sa spíše detailný záznam

 

Keď ho totiž niekto po 200 rokoch vytiahne, dozvie sa, v akom stave bol, základné údaje  o ňom, použité typy materiálov, typ väzby, aké má pH, čo sa s ním robilo atď. Kniha sa rozoberie v prípade, že je väzba vo veľmi zlom stave. Vtedy sa najskôr mechanicky očistí, následne sa okúpe vo vodnom kúpeli s uhličitanom horečnatým, aby stúpol faktor kyslosti. Potom sa hárky vysušia, vylisujú  do pôvodného tvaru, zreštaurujú a šijú podľa pôvodného spôsobu.

 

To znamená, že reštaurátor sa ju snaží urobiť čo najpodobnejšie, ako sa robila v čase svojho vzniku. Takže použije rovnakú techniku knižnej väzby ale aj pôvodné materiály. Absolútne neprípustné je, aby niečo dokresľoval či dopísal text, hoci by vedel, ako to má vyzerať.  Papierovina, ktorou sa reštaurujú knihy (tzv. dolievanie strán), koža na poťahu knihy, však zámerne nemá rovnaký odtieň, ako pôvodný materiál, aby bolo vidno, že to bolo dorobené a že je to nové. Na lepenie listov sa používa ryžový škrob (na báze pudingu), reštaurujú sa japonským papierom a pomocou malej žehličky spoj vysuší a vyrovná, potom sa strana a  obstrihá do pôvodného formátu.

Mesačný kultúrny program

  • SKD Martin
  • Turčianska galéria
  • Kino Strojár
  • Mesto Martin