Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

V Martine sa stretla pracovná skupina pre kardiovaskulárnu rehabilitáciu

Autor: V Martine sa stretla pracovná skupina pre kardiovaskulárnu rehabilitáciu
Foto: V Martine sa stretla pracovná skupina pre kardiovaskulárnu rehabilitáciu
Uverejnené: 22. október 2018

V Slovenskej republike stále trvá relatívne vysoká úmrtnosť na choroby srdca a ciev - v tomto ukazovateli sme až na chvoste krajín EÚ. Pritom všetci vieme, že srdcovo-cievne ochorenia sú rozhodujúce z hľadiska kvality života a že až 80%-tám z nich sa dá predísť zmenami životného štýlu.

Napriek investíciám na budovanie a prevádzku invazívnych kardiocentier, nových prístrojov a nových liekov sa nedarí dosiahnuť zásadné zlepšenie situácie. Prečo je tomu tak? Pretože na Slovensku je málo známy fakt, že najúčinnejším prístupom je v tomto smere efektívne pôsobenie na rizikové faktory aterosklerózy. Klasickým príkladom sú skúsenosti z konca minulého storočia vo Fínsku, kde sa na poklese kardiovaskulárnej úmrtnosti podieľala vo viac ako 50% redukcia rizikových faktorov, naproti tomu investície do liečby, vrátane invazívnych postupov, sa podieľali len na 23% poklese. Doteraz sme na Slovensku nemali ani jedného ministra zdravotníctva, v ktorého aktivitách by sa tento zásadný prístup k zdravotníckej politike prejavil.

 

Potrebné sú účinné opatrenia zamerané na ovplyvňovanie rizikových faktorov aterosklerózy hlavne u rizikových pacientov, ale aj v celej populácii, ktorými sú nielen klasické (vysoký krvný tlak, lipidy, fajčenie), ale aj nové faktory (nedostatok pohybu, kvalitného spánku, sedavý spôsob života, obezita). Chýba nám implementácia programov podporujúcich pravidelnú fyzickú aktivitu, edukáciu a relaxačné techniky, akým je aj program ambulantnej kardiovaskulárnej rehabilitácie (AKVR).

 

Program AKVR je zameraný predovšetkým na pacientov po náročných revaskularizačných výkonoch a po infarkte myokardu. Je pochopiteľné, že rizikoví pacienti musia byť pri fyzickom tréningu kardiologicky monitorovaní a potrebujú adekvátnu edukáciu v oblasti stravovania, redukcie hmotnosti, relaxácie či zvládania stresu. Posthospitalizačné obdobie sa považuje za rozhodujúce pre zavedenie liečebných zmien životného štýlu. Bez nich sa veľmi rýchlo míňa priaznivý účinok revaskularizácie - pomerne finančne náročného výkonu. Bohužiaľ, u nás sa systematická AKVR, ktorá je klinicky, spoločensky aj ekonomicky najefektívnejším spôsobom sekundárnej prevencie, prakticky nevykonáva.

 

Ťažiskom práce pracovnej skupiny, ktorá sa zišla v priebehu apríla 2019 v Dome srdca na Podháji, je preto snaha o presadenie programu AKVR do klinickej praxe na Slovensku. Členovia skupiny pôvodne predpokladali, že keď vypracujú projekt, jeho implementácia bude, vzhľadom na jasný benefit, rýchlo nasledovať. Aká je však reálna situácia v súčasnosti? Koncom roku 2016 predložili projekt AKVR na ministerstvo zdravotníctva. Za 2 roky sa podarilo zapracovať do nového zoznamu výkonov kardiotréning a záťažový test pred a po skončení trojmesačného tréningového cyklu.

 

V júni 2018 listom požiadali ministerku zdravotníctva o osobnú podporu projektu a v júli dostali emailové vyrozumenie referentky ministerstva, že stacionár kardiovaskulárnej rehabilitácie a návrh na jeho prístrojové a personálne vybavenie bol zapracovaný do siete klinických pracovísk. Je až neuveriteľné, ako pomaly tento projekt postupuje. Je zarážajúce, že tento stav trvá napriek európskym i americkým odporúčaniam odborných spoločností. Za projektom si stojíme a nepochybujeme o jeho správnosti, chápeme aj jeho ekonomické súvislosti a pripúšťame aj finančnú spoluúčasť pacientov.


Reklama

príbuzné témy

Reklama