Orgánové transplantácie: nikdy nevieme, na ktorej strane sa môžeme ocitnúť

Autor: Orgánové transplantácie: nikdy nevieme, na ktorej strane sa môžeme ocitnúť
Foto: Orgánové transplantácie: nikdy nevieme, na ktorej strane sa môžeme ocitnúť
Uverejnené: 04. február 2019

Téma darcovstva orgánov a orgánových transplantácií je veľmi aktuálna nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, kde každý deň zomiera 12 pacientov v dôsledku toho, že sa transplantácie nedožijú.

Transplantačné centrum v Univerzitnej nemocnici Martin vzniklo v roku 2003. Tím špecialistov sa tu venuje transplantáciám obličiek, starostlivosti o pacienta pred samotnou transplantáciou, ktorá pokračuje aj počas celej životnosti štepu. Vedúcou lekárkou centra je doc. MUDr. Ivana Dedinská, PhD. Od svojho vzniku tu vykonali viac ako 300 transplantácii obličiek. Za minulý rok to bolo presne 31.

 

Na čakacej listine na transplantáciu obličiek je aktuálne na Slovensku zhruba 180 až 250 pacientov. Toto číslo sa totiž neustále mení. Platná legislatíva umožňuje odoberať orgány od mŕtvych darcov, u ktorých nastala smrť mozgu a nie sú zapísaní v registri nedarcov Národnej transplantačnej organizácie. Napriek tomu lekári žiadajú o súhlas rodinu potenciálneho darcu a ich rozhodnutie vždy rešpektujú.

 

Obličky sú párový orgán a zdravý človek môže prežiť plnohodnotný život len s jednou. Existuje preto možnosť darcovstva aj od živého darcu. Takéto transplantácie predstavujú u nás ani nie 10% zo všetkých transplantácii obličiek. Slovenská transplantologická spoločnosť má preto za cieľ zvýšiť ich počet aspoň na 20%. Takáto transplantácia má jednu obrovskú výhodu a tou je, že pacient sa vyhne dialýze. Ak totiž nemá vhodného živého darcu obličky, musí byť zo zákona zaradený do dialyzačného programu a až potom môže byť zaradený na čakaciu listinu. Liečba je časovo náročná (dialýzu musí absolvovať spravidla 3x do týždňa po 5 hodín), čo pacientov limituje v ich osobnom, ale najmä pracovnom živote. Pri darovaní obličky od živého darcu tieto problémy úplne odpadnú.

 

Obličku väčšinou darujú geneticky príbuzní darcovia - rodinní príslušníci. Vďaka tomu sa dajú predpokladať menšie genetické nezhody a transplantovanú obličku organizmus oveľa ľahšie prijme. Navyše pacient sa môže na operáciu lepšie pripraviť, keďže ju vie s nefrológom a chirurgom dopredu naplánovať.

 

Bez ohľadu na to, akou formou sa darovaná oblička k pacientovi dostane, jeho život sa po transplantácii radikálne mení. „Transplantačná nefrológia je pre mňa poslanie. Keď vidíte pacienta, ktorému zlyhávajú obličky, ktorého zdravotný stav si už vyžaduje dialýzu a vidíte ho potom po transplantácii, ako keby ste sa pozerali na úplne iného človeka. Jeho život sa akoby začal nanovo. Keď mi prídu pacienti po transplantácii na prvú kontrolu, tak ja ich nespoznávam. V lícach majú farbu, nie sú vychudnutí, ale plní života. Mám pacientky, ktoré po transplantácii otehotneli, zakladajú si rodiny, cestujú, pracujú, žijú úplne nový – bežný život a nie je na nich absolútne vidieť, že sú po transplantácii obličky,“ uviedla doc. MUDr. Ivana Dedinská, PhD.


Reklama

príbuzné témy

Reklama