nedeľa, 21 apríl 2013 20:48

Talent rómskych rezbárov na výstave v Slovenskom národnom múzeu

Ohodnotiť túto položku
(9 hlasov)
Talent rómskych rezbárov na výstave v Slovenskom národnom múzeu Talent rómskych rezbárov na výstave v Slovenskom národnom múzeu

16. apríla 2013 sa v budove Slovenského národného múzea v Martine otvorila výstava "V dreve a kameni". Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov predstavilo Múzeum kultúry Rómov na Slovensku tvorbu dvoch amatérskych rómskych rezbárov – Dezidera Fertőa a Jaroslava Cicku.

Výstava je pohľadom na dielo umelcov, ktorí do svojich plastík zaznamenali život svojej komunity ale i náboženské či historické motívy. Na výstave sa predstaví 68 drevených plastík a reliéfov Dezidera Fertőa zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a 15 drevených a kamenných plastík Jaroslava Cicka zo zbierok Múzea kultúry Rómov na Slovensku. Obrazovým materiálom výstavu doplnilo Múzeum rómskej kultúry v Brne.

Otvorenie výstavy prinieslo aj vystúpenie začínajúcich talentov, ktorí predviedli svoje umenie na harmonike a elektronickom klavíri. Aj keď mali počas vystúpenia trému, publikum ich odmenilo vďačným potleskom. Držíme mladým hudobníkom palce, aby sa aj vďaka rodičom a učiteľom hudobnej výchovy mohli neustále zdokonaľovať.

Výstava je prístupná až do 31. mája 2013


Rezbár Dezider Fertő sa narodil 22. februára 1921 v gemersko-malohontskej obci Šankovce, dnes Gemerská Ves v okrese Revúca. V obci žili usadení maďarskí Rómovia tzv. Rumungri, ktorí sa okrem iných zamestnaní venovali aj muzikantstvu. Rómštinu už generácie 20. storočia neovládajú a preferujú maďarský jazyk. Rezbár sa vyučil opravárom poľnohospodárskych strojov a pôsobil ako profesor na strednej poľnohospodárskej škole v Lučenci, Jesenskom a v Košiciach. Neskôr sa natrvalo usadil v rodnej Gemerskej Vsi – Šankovciach, kde sa pracoval na Jednotnom roľníckom družstve ako agronóm a kurič - domovník na vtedajšom Miestnom národnom výbore.

Deziderovi Fertőovi v mladosti učarovala hra na cimbale a neskôr hrával v kapele v neďalekých kúpeľoch Levárt. Výborným cimbalistom a opravárom týchto nástrojov zostal až do konca svojho života. Všestranný umelec nezostával len pri hre na cimbal. Už ako malý žiak mal vzťah k práci s drevom. Ako veriaci katolík na základnej škole z dreva vyrezal svoju prvú sošku Panny Márie. Ukázal ju učiteľke, ktorá ho pochválila. Nadšený chlapec išiel so soškou za mladým kňazom, ktorý plastiku považoval za výsmech a malého chlapca surovo zbil. Negatívny zážitok spôsobil, že k tvorivej práci sa Dezider Fertő vrátil až po smrti manželky. V rokoch 1980 až 1996, vytvoril rozsiahle dielo obsahujúce viac ako 200 drevených plastík a reliéfov.

Najviac rezbárovi učarili námety z bežného vidieckeho života na juhu Gemera. Ako usadlý Róm zachytil v dreve množstvo momentov približujúcich tradičnú kultúru nerómskych dedinčanov a spolu s nimi žijúcich Rómov. Zobrazení rómski kováči, hudobníci, rómske osady, svadby a pohreby striedajú  rozsievača obilia, pastiera kráv, oráča za pluhom, dožinky, či hrnčiara z blízkych Držkoviec. Značnú časť prác venoval tematike tradičného transportu. Tému zobrazoval akýmisi maketami záprahov. Motívy záprahov vynikajú pozorným zobrazením tradičných foriem dopravy, ako napríklad záprah oráčov, kočujúcich Rómov v maringotkách, záprah saní, vozov či zvoz sena. Na výstave zastupuje túto časť tvorby jeden záprah kočujúcich Rómov (foto nižšie).

Amatérsky rezbár Jaroslav Cicko sa narodil 10. marca 1939 v obci Bodorová. Otec Jaroslava Cicku bol Slovák, matka Rómka (dcéra kováča). Susediace obce Malý Čepčín a Bodorová vtedy obývalo viac ako 70 Rómov, žijúcich spoločne v rómskej osade pri železničnej stanici. V lete roku 1941 bola osada na základe jedného z protirómskych diskriminačných zákonov presunutá do lesa niekoľko kilometrov za dedinu. Z tej doby si pán Cicko spomínal predovšetkým na dlhé hodiny strávené v spoločnosti výborného rozprávača rómskych rozprávok Jula Končeka a úmorné dvojkilometrové cesty po vodu. V roku 1949 bola rodina Jaroslava Cicku definitívne presunutá do obce Horná Štubňa, z ktorej boli na konci druhej svetovej vojny odsunutí mnohí jej nemeckí obyvatelia.

Väčšinu svojho života prežil Jaroslav Cicko v Hornej Štubni s manželkou a štyrmi deťmi. V rodine rezbára sa už rómčina nepoužívala a mnohé z jeho výstav ani neboli prezentované ako výstavy rómskeho výtvarníka. Ako v jednom z rozhovorov skonštatoval: „v Hornej Štubni Rómovia bývali roztrúsene medzi nerómami a nikto už ... príliš nerozlišoval, kto je slovenský starousadlík, kto povojnový navrátilec z Rumunska, kto potomok miestnych Nemcov, kto je Róm a kto neróm“.

Umelecky začal tvoriť Jaroslav Cicko vlastne náhodou v roku 1978. Pri upratovaní rozbil jednu z manželkiných obľúbených porcelánových figúrok a rozhodol sa vyrezať rovnakú sošku nožíkom zo slivkového dreva. Ako sám spomínal: „Nevedel som, že je to jedno z najtvrdších driev u nás. Takže tu jednu sošku som robil asi mesiac.“ Prvýkrát boli rezbárove drevené plastiky prezentované o niekoľko rokov neskôr v miestnej základnej škole na podnet jej riaditeľa. V roku 1980 vzniklo v Martine Štúdium neprofesionálnych výtvarníkov a Jaroslav Cicko sa popri vzájomnej spolupráci na úspešných výstavách stal jeho členom. Na viacerých sympóziách v Bratislave pod vedením významných slovenských (napr. Juraj Hovorka, Miroslav Cipár) zdokonaľoval svoj výtvarný prejav. Neskôr svoju tvorbu obohatil o kamenné plastiky, sakrálne námety a námety sprítomňujúce život Rómov v minulosti.

 

Autor: SNM, Matej Bórik © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn