Vytlačiť túto stránku
utorok, 23 apríl 2013 00:00

Aprílové Dotyky sa niesli v atmosfére dobrého vtipu a satiry Doporučený

Ohodnotiť túto položku
(9 hlasov)
Aprílové Dotyky sa niesli v atmosfére dobrého vtipu a satiry Aprílové Dotyky sa niesli v atmosfére dobrého vtipu a satiry

Tretie tvorivé cyklické stretnutie DOTYKY v Turčianskej galérii prinieslo opäť zaujímavú debatu. Odborný garant podujatia, publicista a spisovateľ Igor Válek privítal Jula Ondreja a Bruna Horeckého.

Igor Válek uviedol tretie stretnutie Dotykov príhovorom o Jaroslavovi Haškovi, autorovi svetoznámeho diela Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Práve v roku 2013 si pripomíname 130 rokov od Haškovho narodenia a 90 rokov od jeho smrti. Málokto však vie, že tento významný spisovateľ navštívil aj Turčiansku kotlinu. Práve tu spoznal významných historických dejateľov, spomeňme napríklad Andreja Kmeťa alebo Teréziu Vansovú, s ktorými bol v priamom kontakte a preto niektoré z jeho myšlienok a budúcich diel majú korene práve v Turci.

Bruno Horecký, známy karikaturista, aforista a pedagóg pôsobí v súčasnosti na Mudroňovej škole v Martine, kde si aj napriek pracovnému vyťaženiu neustále zachováva zmysel pre humor. Martinčania ho poznajú aj ako zakladateľa časopisu Fľak, ktorý sa vryl do pamäti predovšetkým (zá)školákom svojimi typickými kresbami a svojráznym humorom Jožka Fľaka. Druhým hosťom Igora Válka bol Julo Ondrej, generálny riaditeľ Asociácie lekárnikov Slovenska, manažér, šéfredaktor časopisu Poradcu lekárnika, esejista, aforista a cestovateľ. Autori sa poznajú už dlhšiu dobu, ich prvým vzájomným kontaktom bola práve tvorba karikatúry. Následná spolupráca sa rozvíjala predovšetkým v spisovateľskej sfére, aforizmoch a satire. V súčasnosti pripravujú spolu krst siedmej knihy.

Bruno Horecký zaspomínal na staré školské časy na Gymnáziu Viliama Paulinyho - Tótha, kedy spolupracoval pri tvorbe časopisu s názvom Príroda okolo nás, čo bolo na osemdesiate roky médium so spoločensky nekonfliktým obsahom. Brunovi sa však podarilo do jedného čísla prepašovať kreslený humor, ktorý sa objavil na poslednej strane vďaka nedôslednej cenzúre pred finalizáciou tlače. Témou karikatúry bola učiteľka matematiky, ktorá sa v danej ilustrácii skutočne našla. Autor však aj napriek následným problémom zmaturoval a školu dokončil.

Julo Ondrej zaspomínal na svoje záľuby a kreatívnu činnosť v rámci práce. Počas rozhovoru vyzdvihol vývoj poézie či karikatúry a porovnával ju s historickým a súčasným vnímaním čitateľa: "S poéziou žijem celý život. Považujem ju za minimálne taký zázrak ako Einsteinovu teóriu relativity. Poézia je pre mňa naozaj miazgou života. Báseň nám dokáže zotrieť barbarstvo, s ktorým sa stretávame v súčasnom svete. Je to niečo čím sa nevnucujeme. Mňa priviedla k poézii pani učiteľka, ktorá ma naučila rozumieť veršom - báseň nie je len to, čo sa rymuje a netreba vždy hľadať význam, ktorý chcel básnik svojim dielom priniesť. Niekedy to môže byť aj nič. A to si pamätám do dnes - nič s obrovským významom, pretože to, čo chcel naozaj básnik povedať nám navždy ostane tajomstvom a my môžeme iba hádať a snažiť sa porozumieť."

Autor: Matej Bórik © Autorské práva sú vyhradené

Matej Bórik, MBA

Šéfredaktor Turiec Online | Facebookblog SME, LinkedIn

Najnovšie články od autora: Matej Bórik, MBA

Súvisiace články podľa značky