Martinské imunologické dni aj na tému očkovania proti COVID-19

Autor: Martinské imunologické dni aj na tému očkovania proti COVID-19
Foto: Martinské imunologické dni aj na tému očkovania proti COVID-19
Uverejnené: 28. september 2020

Odborníci z odboru imunológie sa stretávajú raz ročne v Martine, aby prediskutovali rôzne témy z oblasti imunológie a alergiológie.

Na 18. ročníku odborného sympózia Martinské dni imunológie sa rozoberala aj veľmi aktuálna problematika – ochorenie COVID-19. Jednou z najväčších výziev súčasnosti patrí jednoznačne vývoj vakcíny. „Podľa toho, ako doteraz klinické skúšky prebiehajú, predpokladáme, že vakcíny budú k dispozícii v úvode druhého kvartálu budúceho roka. Na základe súčasného priebehu tejto infekcie sa očakáva, že toto bude jediný spôsob, ako zastaviť šírenie vírusu v populácii,“ informoval prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA. Dott. Ric., MHA. odborný garant podujatia a imunológ Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice Martin.

 

Rovnaký názor zdieľajú aj ďalší jeho kolegovia. „My sa pozeráme na problematiku vakcíny, ako na niečo, čo nás môže zbaviť rúšok a uvedie spoločnosť späť do normálu,“ uviedol MUDr. Radovan Košturiak, PhD, imunológ, ktorý na kongrese vystúpil s prednáškou o začiatku novej éry očkovania, ktorú predstavuje práce vakcína na COVID-19. „Momentálne existuje zhruba 168 štúdii, z nich je v poslednej, tretej fáze prípravy asi 30 a reálnych možno tak 9, z ktorých by mohla vakcína vzniknúť,“ tvrdí imunológ R. Košturiak, podľa ktorého sa v jej vývoji aktuálne črtajú tri rôzne cesty. „Jednou je klasická - inaktivovaná forma vakcíny, ako ju poznáme aj z chrípky. Potom sú skúmané možnosti tzv. mRNA vakcíny a vektorovej vakcíny. Už máme k dispozícii aj prvé dáta a ukazuje sa, že tieto vakcíny sú účinné aj proti rôznym mutáciám nového koronavírusu,“ dodal lekár.

 

Ako vysvetlil profesor Jeseňák z Univerzitnej nemocnice Martin, jednotlivé vakcíny sú vyvíjané na rôznom podklade práve preto, že sa hľadá optimálny spôsob navodenia ochrany pre ochorením. „Každý patogén alebo mikroorganizmus, v tomto prípade koronavírus, má viaceré zložky svojho tela, ktoré majú rôznu funkciu z pohľadu závažnosti priebehu daného ochorenia. Zisťuje sa, aký typ imunitnej reakcie po očkovaní bude pred vírusom chrániť najviac. Či to bude vývoj špecifických protilátok, alebo to bude naopak podpora bunkovej imunity, kde protilátky nebudú hrať veľkú úlohu. Na toto sa hľadajú odpovede v klinických štúdiách,“ povedal primár Oddelenia imunológie a alergiológie UNM. Je predpoklad, že niektoré farmaceutické spoločnosti už teraz vyhľadávajú aj u nás ľudí pre testovanie v poslednej, klinickej fáze vývoja vakcíny. Počet ľudí, na ktorých sa bude vakcína testovať, je veľmi dôležitý.

 

Vývoju vakcíny proti ochoreniu COVID-19 podľa odborníkov predchádza mnoho desaťročí vývoja iných typov vakcín na rôzne vírusové ochorenia. Z nich sa svetová veda poučila, ako s ochorením pracovať a na akom princípe nové vakcíny vyvíjať. „Aj keď treba povedať, že mnohé z tých vakcín, na ktorý sa aktuálne pracuje, budú inovatívne a budú na inom princípe, ako sú doteraz používané vakcíny. Je veľmi zlé, že sa v súvislosti s vývojom týchto nových vakcín objavujú negatívne reakcie ohľadom bezpečnosti a účinnosti v spoločnosti. Mnohé z nich sú vyvíjané firmami, ktoré majú skúsenosti s obrovským množstvom iných typov vakcín. Bohužiaľ veľkú úlohu nehrá len politické šialenstvo okolo celého ochorenia, ale aj masmediálna stratégia, ktorá tu je prezentovaná,“ upozornil prof. MUDr. Miloš Jeseňák. Aj z tohto dôvodu 8. septembra 2020 generálni riaditelia deviatich hlavných farmaceutických firiem, ktoré na vývoji vakcíny pracujú, podpísali spoločné vyhlásenie, že neakceptujú akýkoľvek politický tlak na vývoj.

 

Imunológovia okrem iného skúmajú aj príčiny, prečo ľudia, ktorí sú pozitívni, reagujú na ochorenie rôznorodo. „Ja som sa vo svojej praxi nestretol s infekčnou chorobou, pri ktorej by existovalo tak detailné skúmanie reakcii jednotlivých ľudí, ako je tomu práve pri COVID-19. Svetová veda má dnes pacientov vyšetrených do takých detailov, že máme poznatky o jednotlivých klonoch buniek, ktoré produkujú protilátky, ako aj detailné charakteristiky zmien v ostatných častiach imunitného systému a zápalovej kaskády. To nám pomôže odhaliť, čo je ochranné a čo poškodzujúce,“ doplnil MUDr. Radovan Košturiak.


Reklama

príbuzné témy

Reklama