Skip to main content
© , METRO
Tvoríme úspešné príbehy
a komunikačné stratégie
www.projektmetro.sk

Sklabinský hrad obsadili peňazokazci, odpoveď kráľa Žigmunda bola krutá

Autor: Sklabinský hrad obsadili peňazokazci, odpoveď kráľa Žigmunda bola krutá
Foto: Sklabinský hrad obsadili peňazokazci, odpoveď kráľa Žigmunda bola krutá
Uverejnené: 16. august 2013

Rynčanie zbraní a výstrely kanónov otvorili v sobotu 10. augusta XV. ročník Sklabinských hradných slávností. Návštevníci zažili historické dobýjanie hradu, vystúpenie sokoliarov i brušné tance. Pod rúškom noci sa tvrdé boje zopakovali opäť.

Kráľ Žigmund Luxemburský vyslal na Sklabinský hrad početnú a dobre vyzbrojenú skupinu šermiarov, dozvedel sa totiž, že sa tam usídlili husitskí peňazokazci, ktorí si bez jeho povolenia razili peniaze. Krvavé ozbrojené strety si vyžiadali mnoho životov na oboch stranách. Hrad sa však aj vďaka silným kanónom podarilo dobyť. Nasledovalo mučenie, odtínanie končatín i vešanie na hradnú bránu.

"Medzi účinkujúcimi dominujú členovia viacerých šermiarskych skupín, ktorých pozývame už tradične každý rok. Program sa snažíme pripravovať na základe dobových poznatkov, študujeme rôznu literatúru a kroniky, preto vybavenie i odevy zodpovedajú tomu, čo sa v minulosti skutočne používalo. Naša skupina je známa aj tým, že chodíme na podujatia so zbraňami, delami, dokonca realizujeme aj ukážky popráv a mučenia. Za posledných pätnásť rokov sa nám podarilo zlepšiť autenticitu techniky boja a všetko, čo tu môžete vidieť sa blíži realite pätnásteho storočia. V areáli pod Sklabinským hradom nie sú zavedené inžinierske siete, preto je organizácia slávností z hľadiska príprav náročnejšia. Ďakujeme Dodovi, ktorý nám ochotne pomáhal a zabezpečil aj perfektnú kuchyňu," priblížil nám organizáciu podujatia šermiar Daniel Lamoš.

História Sklabinského hradu siaha až do roku 1242

Predpokladá sa, že jeho výstavba je dielom magistra Donča. Od roku 1337 sa hrad stáva župným hradom. V r.1404 ho nariadil opevniť uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Dominantnou časťou zrejme bola masívna obvodová hradba vymedzujúca neveľký areál pevnosti. V priebehu 14. storočia Sklabiňu spravovali kráľovskí kasteláni, ktorí zároveň mali titul turčianskych županov. V r.1436 hrad v dôsledku útoku husitov vyhorel. V r.1540 Sklabiňu získavajú Révayovci a ich panovanie na Sklabini trvalo nepretržite až do polovice 20. storočia. Od počiatku svojho pôsobenia venovali zdokonaleniu hradu značnú pozornosť - pred bránou vyrástlo opevnené predbránie a v jeho tesnej blízkosti aj polygonálna delová bašta. Už na začiatku 17. storočia však nad obranou prevládla potreba pohodlnejšieho bývania a tak Peter Révay v roku 1610 delovú baštu a predbránie zmenil na kaštiel. Funkciu vonkajšieho opevnenia prebral nový okruh hradieb so vstupnou bránou zovretou dvojicou prízemných bášt. Postupom času sa všetky funkcie sídla skoncentrovali v budove kaštieľa a pôvodný hrad od 18. storočia začal chátrať. Kaštieľ v predhradí Révayovci naďalej využívali ako letné sídlo a múzeum. Zánik priniesol až požiar v roku 1944 založený nemeckým vojskom. K oživeniu došlo až v 90-tych rokoch 20.storočia, kedy sa začali oň starať viacerí dobrovoľníci.

 

Autor: Matej Bórik © Autorské práva sú vyhradené


Reklama

príbuzné témy

Reklama